ZÁPISNÍK – týždeň
41 / 2014
Komu dá Pán Boh
úrad, tomu dá aj rozum. Tak vraveli naši predkovia a nedovolím si povedať,
že sa mýlili. Človek, ktorý prijíma úrad či funkciu s pokorou, berúc vládu
ako službu, berúc právomoc vedno s povinnosťou a zodpovednosťou, ten
si zaslúži a dostane Božiu pomoc. Čo však s tými, ktorí úrad
prijímajú alebo skôr kradnú bezbožne, zištne, vypočítavo, neuznávajúc Boží
zákon?
Žijeme v smutno-smiešnej
dobe: králi a šašovia si vymenili miesta. Namiesto hláv pomazaných máme
hlavy obliate studenou vodou.
Nazvite dobro
dobrom a zlo zlom – a vysmejú sa vám. Povedzte, že vám ide o pravdu
– a zasypú vás spŕškou nadávok. Zastaňte sa Cirkvi – a zaradia vás do
zoznamu podozrivých.
Ako si tak všímam,
ľudia už nečítajú knihy, ba ani časopisy (česť výnimkám), čítajú mobily! Čo tam
stále hľadajú? Žeby bola niekde v hlbinách „fejsbúku“ ukrytá pravda o živote?
Teda už nie kniha, ani pes nie je najlepším priateľom človeka, najlepším
priateľom človeka sa stal mobilný telefón.
Napokon, keď už
budeme všetci zosieťovaní, liberálni a tolerantní, môžeme odísť do večných
lovísk. Len či bude mať kto zhasnúť za nami svetlo.
Ján Maršálek
::
Predchádzajúca
stránka Zápisníka: Na čom sa lámu dejiny.
::
Smartfón som zamenil za telefón. Za ten najsprostejší mobilný telefón, len na telefonovanie. Ani fotoaparát nemá, tobôž dátový internet. Nabíjať ho stačí raz za týždeň. Je to krok správnym smerom? Neviem, ale zodpovedá to mojim podmienkam, nie som otrok módneho trendu.
OdpovedaťOdstrániťTechnické prostriedky by nám mali slúžiť, nie my im. Aj ja používam mobilný telefón - vrátil som sa k prístroju, ktorý som si kúpil pred trinástimi rokmi, je stále funkčný, s pôvodnou batériou (!); navyše, vyvoláva záujem - je to telefón veterán, v očiach mladých starožitnosť.
Odstrániť