G. K. Chesterton:
Ohromné maličkosti
Trnava, Spolok
svätého Vojtecha, 2014
Gilbert Keith Chesterton (1874–1936), mysliteľ, spisovateľ a jeden
z najznámejších konvertitov na katolícku vieru – napísal desiatky kníh
a stovky básní, poviedok, článkov a esejí. Niekoľko jeho diel vyšlo
aj v slovenčine, spomeňme Detektívne
príbehy otca Browna, životopisnú knihu Svätý
František z Assisi a slávnu Ortodoxiu;
pod názvom Najlepšie je nevypovedané
vyšiel nedávno výber z jeho poézie.
Chesterton je právom považovaný za majstra paradoxu. V Ortodoxii
píše, že „ak človek chce zväčšiť svoj
svet, musí umenšiť sám seba“. A na inom mieste tohto diela
o svojej osobnej filozofii pripomína potrebu pochybovať o sebe, ale
nepochybovať o pravde. V knihe o svätom Františkovi osobitým
spôsobom spracúva životný príbeh svätca, ktorý „viac miloval strmé lesy ako pohodlné údolia“. V duchu pravdy
sa tu spája fantázia, filozofia, viera a skutočnosť: „Občania mesta Assisi videli prechádzať ťavu uchom ihly.“
Ohromné maličkosti sú zbierkou tridsiatich deviatich „neveľkých,
ale zvláštnych príbehov“, krátkych esejí, ktoré boli pôvodne publikované v Daily News. Autor v predslove píše,
že predstavujú akýsi nepravidelný denník, zachytávajúci možno jeden deň
z dvadsiatich. Témy sú všedné, vychádzajú z pozorovania obyčajných
vecí a drobných, no predsa zaujímavých i prekvapivých skutočností, ktoré
neraz prehliadame, lebo sa nezamýšľame nad tým, čo vidia naše oči.
Čitateľ, očakávajúci silný príbeh či závažnosť posolstva, bude možno
sklamaný. Tu ide totiž o poéziu každodennosti a filozofiu zameranú na
detail. Umenie „očného atléta“
spočíva v schopnosti vyťažiť z minima maximum. Veľké veci sa skladajú
z malých – kto neobjaví malé, nedospeje k veľkému: „Viditeľný svet sa hýbe pod náporom
neviditeľného sveta...“ (esej V krajine,
kde všetko je hore nohami).
Chesterton však píše hlavne o človeku, o jeho túžbach
a prejavoch, o zmysle existencie – aj keď odľahčene, nenútene,
s humorom, jemnou iróniou aj sebairóniou. V titulnej eseji Ohromné maličkosti konštatuje, že človek
dneška chce byť veľký, chce cestovať, všetko spoznať presúvaním sa
z miesta na miesto; pritom stačí zostať na svojom a dobre sa dívať,
poctivo premýšľať, mať otvorené srdce: „Svet
nikdy nezahynie na nedostatok divov, nanajvýš na nedostatok údivu.“
Vlastný svet sme priviedli do zvláštneho duševného stavu, ako čítame
v Záhade slávnostného sprievodu:
„Je to stav, v ktorom všetky
prirodzené vysvetlenia zlyhali a žiadne nadprirodzené vysvetlenie sa
neobjavilo.“ S tým súvisí „vyslovene
idiotská vec“, devastujúca spoločenské prostredie, a to kult úspechu,
ktorý nás ženie do nezdravej súťaživosti: „Musíte
prekonať toho druhého; môže to znamenať, že človek je najúspešnejší, keď sa mu
podarí ujsť z boja...“ (Prehistorická
stanica).
Autorov pohľad je kritický, ale to neznamená, že modernú dobu odpisuje.
Vidí možnosť nápravy. Človek môže všeličo zmeniť, aj sám seba. Keď je
prostredie ľudského života sivé, keď sa zdá byť všetko nemenné
a jednotvárne, vtedy povstane nesmrteľná duša; tak uvažuje v eseji Tajomstvo vlaku. A dokladá: „Verím v nadprirodzený svet ako vec
intelektu a rozumu, nie osobnej skúsenosti. Nevidím duchov; vidím iba
prirodzený predpoklad ich existencie. Je to záležitosť inteligencie...“ (Dokonalá hra).
Ohromné maličkosti majú svoj pôvab. Chestertonova schopnosť vystihnúť
a vyjadriť podstatu javov i príbehov je obdivuhodná. Pripomeňme si ešte
myšlienku z eseje Dvanásť mužov:
„Keď ide o katalogizovanie knižnice,
vynájdenie slnečnej sústavy alebo podobnú maličkosť, sú potrební odborníci. No
keď treba urobiť niečo veľmi vážne, spoločnosť zhromaždí dvanásť jednoduchých
mužov. Ak si dobre pamätám, rovnakú vec urobil aj zakladateľ kresťanstva.“
Ján Maršálek
::
Recenzie ďalších
kníh:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.