Chestertonove zvláštne maličkosti

G. K. Chesterton: Ohromné maličkosti

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2014

Gilbert Keith Chesterton (1874–1936), mysliteľ, spisovateľ a jeden z najznámejších konvertitov na katolícku vieru – napísal desiatky kníh a stovky básní, poviedok, článkov a esejí. Niekoľko jeho diel vyšlo aj v slovenčine, spomeňme Detektívne príbehy otca Browna, životopisnú knihu Svätý František z Assisi a slávnu Ortodoxiu; pod názvom Najlepšie je nevypovedané vyšiel nedávno výber z jeho poézie.

Chesterton je právom považovaný za majstra paradoxu. V Ortodoxii píše, že „ak človek chce zväčšiť svoj svet, musí umenšiť sám seba“. A na inom mieste tohto diela o svojej osobnej filozofii pripomína potrebu pochybovať o sebe, ale nepochybovať o pravde. V knihe o svätom Františkovi osobitým spôsobom spracúva životný príbeh svätca, ktorý „viac miloval strmé lesy ako pohodlné údolia“. V duchu pravdy sa tu spája fantázia, filozofia, viera a skutočnosť: „Občania mesta Assisi videli prechádzať ťavu uchom ihly.“

Ohromné maličkosti sú zbierkou tridsiatich deviatich  „neveľkých, ale zvláštnych príbehov“, krátkych esejí, ktoré boli pôvodne publikované v Daily News. Autor v predslove píše, že predstavujú akýsi nepravidelný denník, zachytávajúci možno jeden deň z dvadsiatich. Témy sú všedné, vychádzajú z pozorovania obyčajných vecí a drobných, no predsa zaujímavých i prekvapivých skutočností, ktoré neraz prehliadame, lebo sa nezamýšľame nad tým, čo vidia naše oči.

Čitateľ, očakávajúci silný príbeh či závažnosť posolstva, bude možno sklamaný. Tu ide totiž o poéziu každodennosti a filozofiu zameranú na detail. Umenie „očného atléta“ spočíva v schopnosti vyťažiť z minima maximum. Veľké veci sa skladajú z malých – kto neobjaví malé, nedospeje k veľkému: „Viditeľný svet sa hýbe pod náporom neviditeľného sveta...“ (esej V krajine, kde všetko je hore nohami).

Chesterton však píše hlavne o človeku, o jeho túžbach a prejavoch, o zmysle existencie – aj keď odľahčene, nenútene, s humorom, jemnou iróniou aj sebairóniou. V titulnej eseji Ohromné maličkosti konštatuje, že človek dneška chce byť veľký, chce cestovať, všetko spoznať presúvaním sa z miesta na miesto; pritom stačí zostať na svojom a dobre sa dívať, poctivo premýšľať, mať otvorené srdce: „Svet nikdy nezahynie na nedostatok divov, nanajvýš na nedostatok údivu.“

Vlastný svet sme priviedli do zvláštneho duševného stavu, ako čítame v Záhade slávnostného sprievodu: „Je to stav, v ktorom všetky prirodzené vysvetlenia zlyhali a žiadne nadprirodzené vysvetlenie sa neobjavilo.“ S tým súvisí „vyslovene idiotská vec“, devastujúca spoločenské prostredie, a to kult úspechu, ktorý nás ženie do nezdravej súťaživosti: „Musíte prekonať toho druhého; môže to znamenať, že človek je najúspešnejší, keď sa mu podarí ujsť z boja...“ (Prehistorická stanica).

Autorov pohľad je kritický, ale to neznamená, že modernú dobu odpisuje. Vidí možnosť nápravy. Človek môže všeličo zmeniť, aj sám seba. Keď je prostredie ľudského života sivé, keď sa zdá byť všetko nemenné a jednotvárne, vtedy povstane nesmrteľná duša; tak uvažuje v eseji Tajomstvo vlaku. A dokladá: „Verím v nadprirodzený svet ako vec intelektu a rozumu, nie osobnej skúsenosti. Nevidím duchov; vidím iba prirodzený predpoklad ich existencie. Je to záležitosť inteligencie...“ (Dokonalá hra).

Ohromné maličkosti majú svoj pôvab. Chestertonova schopnosť vystihnúť a vyjadriť podstatu javov i príbehov je obdivuhodná. Pripomeňme si ešte myšlienku z eseje Dvanásť mužov: „Keď ide o katalogizovanie knižnice, vynájdenie slnečnej sústavy alebo podobnú maličkosť, sú potrební odborníci. No keď treba urobiť niečo veľmi vážne, spoločnosť zhromaždí dvanásť jednoduchých mužov. Ak si dobre pamätám, rovnakú vec urobil aj zakladateľ kresťanstva.“

Ján Maršálek

::

Recenzie ďalších kníh:

Vladimír Palko: Levy prichádzajú

Karol Dučák: Poslušný až na smrť

Alexander Solženicyn: Súostrovie Gulag