- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

14. októbra 2014

Marta Harajdová: Teraz


ČAS SA BLÍŽI
Ako Ťa privítať, najvzácnejší hosť?
Čas sa blíži a rúcho
stále zdobia škvrny.
Iskierkou nádeje oživujem
adventnú sviecu
a do jaslí prikladám
steblo voňajúce požehnaním,
postriebrené bolesťou srdca
nad vlastnou nestálosťou.
Predstava Tvojej krehkosti driemajúcej
na lôžku môjho vnútra
mnou lomcuje.

Pod žiarou adventného venca sa
napriek protestu
odhaľujú všetky zákutia
časom  zahmlené.
Teraz už chápem,
že moju nahotu neskryje
žiaden plášť frajeriny.
Znova prikladám steblo za steblom
dúfajúc.
Dúfajúc, že až príde môj čas,
v Tvojej pamäti ostane len spomienka
na vôňu domova,
kde som Ti dovolil
narodiť sa.

NAVŽDY ZAMLČANÉ
Prečo ústa mlčia,
keď srdce ľúbi?
Prejde čas
a zrazu neskoro je.
Neskoro na stretnutie,
na úsmev,
na objatie.
Prečo ústa zradia,
keď srdce kričí?
Či človek
túži byť len sýty?
... chlieb náš každodenný
daj nám dnes ...
... a lásky by som nemal,
ničím by som nebol ...

NÁVRAT
Ilustrácia: Mária Kubincová
Dlaň v dlani.
Opäť.
Bez pýchy,
bez rany
prázdnych slov.
Z dotyku zeme
môcť čerpať
nádej
a trhať sny
výkrikmi lásky
a ľúbiť
všetky svoje
vrásky,
zas vidieť
bolesť
(silu skrýva)
i siať,
aby boli
žnivá,
plakať,
by nebo mohlo
žiariť viac,
i túžiť
vytrvať.

CHVÁLA BÁSNI
Ďakujem Ti, že si.
Ukrytá v mojom srdci
na prahu spánku,
ktorý nedostal prednosť.
Budíš moje zimomriavky
i vlievaš teplo zároveň.
Znova dvíhaš viečka,
derieš sa von.
Moja duša vyzlieka
svoj šat,
skladá ho do slov a rýmov,
obnažená
s cudnosťou klopí zrak
i vzhliada s nádejou
a Ty prijímaš jej tajomstvá
s láskou priam materinskou...

RANNÁ
Prilož, Pane, náplasť
na boľavú dušu.
Jak staré matere
o kôrku prosím,
by moje oči uzreli i zajtra
tvoju slávu
;
jak starí otcovia
o slnko i dážď prosím,
by z mozoľov vzklíčilo
a s požehnaním dozrelo
zlatisté pole na záhumní.
I o slzu prosím,
by nezabudol som chuť
chleba.
A ešte o srdce prosím...
Živ ma, Pane, alebo -
ber do neba ...

(Básne zo zbierky Teraz)
::
Marta Harajdová je členkou Literárneho klubu Oáza pri Kysuckej knižnici v Čadci, svoju poéziu publikovala časopisecky, z literárnej súťaže O cenu Slovenského učeného tovarišstva si odniesla čestné uznanie. V roku 2013 debutovala knižne básnickou zbierkou s názvom Teraz. Verše sú doplnené ilustráciami Márie Kubincovej.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.