Vlado Gregor |
Nesúďte predčasne
ľudí a už vôbec nie ich dejiny...
Keď som bol mladý, mal som tendenciu
posudzovať ľudí a snažiť sa meniť ich na svoj obraz, a táto fáza sa
opakuje u všetkých ľudí vo všetkých časoch. Kolotoče násilia sa v každom čase
točia znovu a zase... Pre všetky činy a zločiny sa hľadajú stále nové
a novšie príčiny... V určitom veku a po zažitých trápeniach
a bezvýchodiskových situáciách začneme tušiť, kde je pes zakopaný, ale ako
to iným ľuďom vysvetliť a aký to má vôbec význam?
Je v našej povahe kritizovať ľudí a chcieť ich
meniť, pretože málokto sa vo svojich očiach nepovažuje za lepšieho,
dokonalejšieho a cennejšieho od iných; a je to asi v podstate života. Pretože
ak živému tvorovi chýba sebavedomie a snaha o sebapresadenie, tak väčšinou upadne do zúfalstva
a letargie a všetko pre neho stratí význam. Ako takéto stavy prekonať a
ako nám v tom pomôže žité a prežité náboženstvo, dôvera v to, že nad nami sa
nachádza Sudca, ktorý zároveň a rovnocenne chápe všetkých a má ich takpovediac
pod palcom?
Najväčším pokušením človeka je teda precenenie
svojej schopnosti oceňovať a rozlišovať, rozhodovať medzi dobrom a zlom,
a to nielen v prípade svojom, ale aj v prípadoch druhých ľudí. Často si potom na
vlastnom osude s hrôzou uvedomíme, nakoľko sme preceňovali samých seba a
nakoľko sme sa v živote strápňovali a mýlili. Pretože z toho, že chceme meniť a
manipulovať iných ľudí podľa svojho obrazu, logicky a nevyhnutne vyplýva aj to,
že podľa svojho obrazu chceme meniť a manipulovať samotného Boha, vykresľovať
si ho sami pred sebou a aj pred inými podľa svojej vlastnej predstavy.
Toto je to podstatné, čo nám chcel Kristus
svojou obetou a prijatím kríža naznačiť, ale my ho stále nechápeme a znovu
a zase chceme nekvalifikovane meniť a posudzovať iných a celkom neskromne
aj celé skupiny ľudí, ich dejiny, možnosti a ciele. My všetci sme poznačení
svojím zrodením, skupinou, rodinou, národom a kultúrou, v ktorej vyrastáme.
Všetci máme určité možnosti a schopnosti a tieto sa líšia od človeka k človeku.
Preto treba mať k človeku úctu, lebo nemôžeme posúdiť tú Božiu iskierku, ktorá
je v ňom a ktorú môžeme hľadať a skúmať, ale ťažko ju môžeme objaviť. Preto
Ježiš toľko hovorí o vyčistení zraku a o snahe pochopiť iných a s bolesťou v
srdci im často odpustiť aj veľké previnenia.
My nemôžeme opovážlivo posudzovať ani iných
jednotlivcov a odhadzovať ich do košov s nálepkami dobrí a zlí, alebo
zďaleka nie tak dobrí ako my, a vôbec to nemôžeme robiť v rámci celých kultúr
a národov. Veľmi nám pritom pomôže, ak si uvedomíme, že názory, osudy a
svoje civilizačné a kultúrne charakteristiky môžeme mať rôzne, ale problémy,
snahy, slepé uličky a neriešiteľné situácie máme spoločné.
Nepohŕdajme teda inými ľuďmi preto, lebo majú
iné tradície a iné znaky, lebo to ich signum, tá ich pečať, nech by bola
akokoľvek bizarná, neodstraňuje z nich nálepku ľudskosti, ktorá je spoločná nám
všetkým. Ak ten cit a rešpekt k iným ľuďom odhodíme, ak ich najprv začneme
považovať za cudzích a následne za nenapraviteľne pomýlených a neľudských, sme
na ceste do ďalšieho historického pekla, či sa to už týka našej osobnej
histórie, alebo histórie našej skupiny, národa, vyznania, alebo kultúry.
Aj o tomto hovorí to veľmi osobné podobenstvo
o hriešnikovi, ktorý sa ani neodvážil vojsť do chrámu a postaviť svoju
nedokonalosť zoči-voči dokonalému Tvorcovi. Nenaznačujem tu východiská, ale len
postoje a často je dobré sa uspokojiť a uskromniť len s takýmito realistickými
postojmi a neposudzovať Boha a nekvalifikovane mu nefušovať do toho, čo
sa deje okolo nás. Podmienky a vzťahy medzi ľuďmi sú neraz také, že aj
v rámci nášho dosahu a vplyvu si uvedomujeme, že pri riešení rôznych
situácií sa nevyhnutne vyskytnú nedokonalosti a hriechy. Ak toto vezmeme do
úvahy, ako môžeme z nafúkaného a nekritického pohľadu posudzovať celé dejiny a
deliť ľudí na dobrých a zlých, na lepších a horších a dokonca deliť národy a
názory podľa kritérií, ktoré si sami vytvárame na základe našich nedokonalých
znalostí, ba doslova neznalostí a omylov? My sa ťažko vieme vžiť aj do kože
našich najbližších blížnych a napriek tomu teoretizujeme o dobách dávno minulých
a na základe toho projektujeme ružovú a najružovejšiu budúcnosť...
Bože, buď nám milostivý a zachráň nás!
::
Autorom článku je Vlado Gregor.
::
Súvisiaci príspevok: Polarita v nás.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.