Líce a rub ľudského údelu

Alexandr Solženicyn: Meruňková zavařenina

Praha, Argo 2013

Kniha s trochu zavádzajúcim názvom predstavuje Solženicynovu poviedkovú tvorbu z posledného tvorivého obdobia, teda z rokov po návrate do vlasti (1994–2008). Pomenovanie súboru, prevzaté z úvodnej poviedky, vyvoláva skôr príjemné pocity, navodzuje predstavu odľahčených príbehov, predstavu krajších stránok života, no tieto texty práve naopak stvárňujú temnú, tvrdú realitu života za socializmu (v boľševickom Rusku, respektíve v Sovietskom zväze).

Prozaické texty zaradené do výberu (preklad do češtiny: Libor Dvořák), s výnimkou jedného, sú zložené z dvoch častí, tvoriacich protipóly, akoby líce a rub ľudského údelu. Autor postavil proti sebe utrpenie nevinných a cynizmus karieristov, odvahu a zbabelosť, zásadovosť a konformizmus, čestnosť a zradu, silu a slabosť. Poukázal tak na dve cesty, ktoré sa človeku ukazujú – cestu dobra a cestu zla.

Poviedky a novely, ktoré Solženicyn vytvoril v tomto období, majú viacero spoločných znakov s textami, ktorými vstupoval do literatúry. Neznamená to absenciu vývinu ani stagnáciu, je za tým autorova zaujatosť za pravdu, jeho odhodlanie podať prostredníctvom literatúry svedectvo o utrpení (nielen) ruského človeka pod boľševickým jarmom. V podstate rozvíjal jednu základnú tému, vytýčenú už prvou významnou prácou – novelou Jeden deň Ivana Denisoviča.

Ondřej Mrázek v doslove píše: „Štýlom ľudového rozprávania, sršiaceho trpkou iróniou, sa Solženicyn vedome hlási ku koreňom slávnych ruských prozaikov... Poviedky, ktoré tvoria túto knižku, písal Solženicyn v 90. rokoch  20. storočia ako zrelý a vavrínmi ovenčený spisovateľ...“ Literárnu tvorbu vnímal ako svoje životné poslanie, písaním – ako sám povedal – „dotvoril sám seba“.

Alexander Solženicyn nám zanechal umelecký, ale aj myšlienkový a ideový odkaz nezvyčajnej sily. Ani texty, ktoré napísal na sklonku života, čitateľa nesklamú. Literatúra hodna svojho mena je vždy spätá s poctivým hľadačstvom pravdy a dobra. Spisovateľovi, ktorý nechce byť je len chrličom slov a predajcom lacných príbehov, je estetika formou a etika normou všetkého snaženia.

Ján Maršálek

::

Súvisiace recenzie:

Solženicynova autobiografia

Zrno medzi žarnovmi

Výzva na pokánie

Sila príbehu, sila pravdy

Román o živote

V záujme pravdy