 |
| Ilustračná snímka: Arpád Horváth |
Karol Dučák
Keď v roku 1970 francúzsky arcibiskup
Marcel Lefèbvre po rokoch otvorenej revolty voči Svätému stolcu založil
Fraternitas Sacerdotalis Sancti Pii X. (Kňazské bratstvo svätého Pia X.),
známe pod skratkou FSSPX, predpokladal hladký a úspešný rast bratstva. Už
po pomerne krátkom čase však nastali v FSSPX vážne rozpory a Kňazské
bratstvo svätého Pia X. sa začalo štiepiť. Odchádzali z neho jednotliví
duchovní aj celé skupiny, ktoré potom buď zakladali nové spoločenstvá alebo sa
pridružili k existujúcim spoločenstvám Katolíckej cirkvi. Proces štiepenia
FSSPX nadobudol v posledných rokoch dramatické rozmery, takže sa dokonca
hovorilo o úplnom zániku diela arcibiskupa Lefèbvra.
Syndróm reťazovej reakcie štiepenia je typický
pre všetky kresťanské spoločenstvá, ktoré vznikli oddelením od Katolíckej
cirkvi. Napríklad protestanti vytvorili dodnes desiatky tisíc denominácií
a proces štiepenia sa u nich nikdy nezastaví. Celkom zákonite
postihol syndróm reťazovej reakcie štiepenia aj Kňazské bratstvo svätého Pia X.
Sám arcibiskup Lefèbvre to neraz konštatoval s nemalou dávkou trpkosti
a sklamania. Napríklad 8. decembra 1988 v seminári Saint Curé d'Ars vo
Flavigny-sur-Ozerain okrem iného povedal:
„Možno takmer povedať, že dejiny Bratstva a dejiny tradície sú
dejinami delenia, bolestných roztržiek a štiepenia... Niektorí nás
opustili, pretože sme mali ťažkosti s Rímom, iní preto, že sa domnievali, že
sme sa nikdy od pápeža dostatočne nedištancovali. To bol predovšetkým prípad v
Spojených štátoch, kde sa od nás v roku 1983 oddelilo dvanásť z našich devätnástich
kňazov, čím potvrdili svoj sedesvakantizmus.“ (Citované podľa: Promluva Jeho Excelence arcibiskupa Marcela Lefebvra
v semináři Saint Curé d'Ars ve Flavigny-sur-Ozerain dne 8. prosince 1988, In: Mons. Marcel Lefebvre. [online]. [cit.
16. 11. 2014]. Dostupné na
internete: www.fsspx.cz.)
Odštiepencov od FSSPX možno v princípe
rozdeliť na dve základné kategórie. Prvou boli jednotlivci i spoločenstvá
s odstredivou tendenciou. Tieto vo svojej vzbure voči Svätému stolcu zašli
ešte ďalej ako arcibiskup Lefèbvre. Poväčšine zakotvili v sedesvakantizme,
respektíve v iných schizmatických platformách. Pojem sedesvakantizmus
vznikol spojením latinských slov sede (stolec) a vacante (prázdny).
Sedesvakantisti sú heretici, ktorí tvrdia, že pápežský stolec je od roku
1958 prázdny. Neuznávajú sv. Jána XXIII. a jeho nástupcov za pravých
pápežov, takže podľa nich je v skutočnosti pápežský stolec prázdny napriek
tomu, že na ňom sedia právoplatne zvolení pápeži. Známym odchovancom FSSPX,
ktorý sa dištancoval od Kňazského bratstva svätého Pia X., je biskup Donald J.
Sanborn. Druhou základnou kategóriou odštiepencov od FSSPX boli duchovní
a seminaristi, ktorí naopak vykazovali dostredivú tendenciu. Inklinovali
teda k materskej Cirkvi a hľadali možnosť znovuzjednotenia
s Rímom.
Vari najznámejším a najúspešnejším
spoločenstvom z tých, ktoré po odštiepení od FSSPX znovu splynuli
s Katolíckou cirkvou, je Fraternitas Sacerdotalis Sancti Petri (Kňazské
bratstvo svätého Petra), skratka FSSP. Táto spoločnosť vznikla 18. júla 1988,
keď sa časť duchovných a seminaristov FSSPX, vedených kňazom Josefom Bisigom,
dištancovala od arcibiskupa Lefèbvra, ktorý sa exkomunikoval z Katolíckej
cirkvi. Čitateľa možno prekvapí uvedená formulácia, ale pravda je taká, že arcibiskup
Lefèbvre sa sám exkomunikoval z Katolíckej cirkvi. Pápež Ján Pavol II. len
dodatočne oficiálne oznámil, že je exkomunikovaný. V prípade arcibiskupa
Lefèbvra došlo k autoexkomunikácii latae sententiae. Rozsudok o treste
exkomunikácie je v tomto prípade vopred vynesený samým právom (latae
sententiae), vzťahuje sa na previnilca už samotným spáchaním deliktu a
nadobúda platnosť okamžite po vykonaní daného skutku, bez ohľadu na to, či sa
stane známym, alebo zostane zatajený.
Autoexkomunikácia latae sententiae
platí aj v tom prípade, že nie úradne vyhlásená cirkevnou autoritou. Teda
aj keby pápež Ján Pavol II. neoznámil, že je arcibiskup Lefèbvre
exkomunikovaný, aj v tom prípade by sa zakladateľ FSSPX ocitol v autoexkomunikácii
latae sententiae. Medzi dôvodmi na uplatnenie exkomunikácie latae
sententiae je totiž aj vysvätenie biskupov bez pápežského mandátu (Can.
1367).
Lefèbvre naplnil skutkovú podstatu deliktu pre
uvalenie exkomunikácie latae sententiae tým, že dňa 30. júna 1988 vysvätil
štyroch biskupov bez pápežského mandátu. Po oficiálnom oznámení exkomunikácie
arcibiskupa Lefèbvra si časť duchovných FSSPX uvedomila niekoľko zásadných
skutočností. Predovšetkým fakt, že Katolícka cirkev sa nikdy nezriekne Druhého
vatikánskeho koncilu a nebude ani korigovať jeho dokumenty. Pridŕžanie sa
naivných a nebezpečných ilúzií arcibiskupa Lefèbvra znamenalo hrozbu
definitívneho odlúčenia od Katolíckej cirkvi. Preto sa dvanásť kňazov
a niekoľko seminaristov, vedených kňazom Josefom Bisigom, odlúčilo od
FSSPX a 18. júla 1988 vytvorilo v švajčiarskom opátstve Hauterive
spoločnosť Fraternitas Sacerdotalis Sancti Petri (Kňazské bratstvo
svätého Petra).
Zakladatelia si zámerne zvolili pomenovanie
a patronát svätého apoštola Petra, prvého pápeža, aby tak jasne a
neodvolateľne deklarovali vernosť pápežovi, ktorý je na zemi vicarius
Christi (zástupca Krista). Kňazské bratstvo svätého Petra sa stalo
v zmysle predpisov kanonického práva klerikálnou spoločnosťou apoštolského
života pápežského práva. Nie je inštitútom zasväteného života, takže jeho
členovia neskladajú náboženské sľuby. Pápežské právo znamená, že spoločnosť
bola založená pápežom a má povinnosť zodpovedať sa prostredníctvom
pápežskej komisie Ecclesia Dei priamo pápežovi, aj keď miestny biskup má
právo dozerať na jej činnosť vo svojej diecéze. Organizačný
a administratívny status bratstva je teda rovnaký ako u rádov
s pápežským právom (napríklad jezuitov či dominikánov).
FSSP má dva fundamentálne ciele. Prvým je
formovanie a posväcovanie kňazov zachovávaním liturgických
a spirituálnych tradícií latinskej Cirkvi, predovšetkým slávením liturgie
Pia V. (nazývanej aj tridentská omša) podľa misála pápeža Jána XXIII.
z roku 1962. Druhým cieľom je dušpastierske pôsobenie týchto kňazov
v službe Cirkvi k spáse duší. Kňazi FSSP vysluhujú sviatosti podľa
liturgických kníh z roku 1962.
Vďaka kardinálovi Ratzingerovi Kňazské
bratstvo svätého Petra krátko po jeho vzniku prichýlil vo svojej diecéze Msgr.
Josef Stimpfle, biskup z Augsburgu. Materský dom FSSP bol zriadený vo
Wigratzbade, bavorskom mariánskom pútnickom mieste. Tu bol po čase postavený
európsky kňazský seminár FSSP. Neskôr pribudol druhý seminár spoločnosti
v americkom Dentone. Prvým generálnym predstaveným FSSP sa stal Josef Bisig.
Podľa vlastnej štatistiky FSSP z 19.
októbra 2014 bolo v bratstve 413 členov, z toho 252 inkardinovaných.
Z tohto počtu bolo 253 kňazov (61 %), 144 seminaristov (35 %) a 16
diakonov (4 %). Priemerný vek členov bol 37 rokov. Z národnostného
hľadiska najviac členov tvorili Američania (138), Francúzi (112) a Nemci
(51). Na príslušníkov iných národov pripadala zhruba jedna štvrtina celkového
počtu členov FSSP. Sedem členov spoločnosti medzičasom zomrelo. Kňazov FSSP
pravidelne pribúda. V posledných 12 rokoch bolo vysvätených priemerne 12
kňazov spoločnosti ročne. Na rok 2013 pripadlo 11 kňazských vysviacok
a na rok 2014 dvanásť.
27. februára 2007 bola založená Konfraternita
svätého Petra, združujúca veriacich, ktorí sa cítili byť spojení
s FSSP. Podľa štatistiky má v súčasnosti celkove 4 653 členov.
Najpočetnejší segment pripadá na anglický jazykový priestor (3114), výrazne
menší je počet členov konfraternity vo francúzskom (772) a nemeckom (767) jazykovom
priestore. Kňazské bratstvo svätého Petra pôsobí v 30 personálnych
farnostiach a 98 filiálkach. Od marca 2008 má FSSP personálnu farnosť
v Ríme.
Na rozdiel od Lefèbvrovho FSSPX, ktoré sa od
počiatku až dodnes otriasa neustálymi vnútornými rozbrojmi, FSSP pôsobí
konsolidovaným dojmom. Rozvíja sa harmonicky na prospech celej Katolíckej
cirkvi.
::
Použitá literatúra
FSSP – Priesterbruderschaft Sankt Petrus. [online]. [cit. 12. 11. 2014]. Dostupné na
internete: www.fssp.org/de
FSSP - Priestly Fraternity of Saint Peter. [online]. [cit. 21. 11. 2014]. Dostupné na
internete: www.fssp.org/en
Mons. Marcel Lefebvre. [online]. [cit. 16. 11. 2014]. Dostupné na internete: www.fsspx.cz
::
Súvisiace príspevky:
 |
| Karol Dučák |
Rád bych upozornil na to, že není moc korektní srovnávat lavinovité dělení protestantských denominací s rozdělením mezi současnými tradicionalistickými skupinami. Zásadní rozdíl je v tom, že v prvním případě se oddělené skupiny liší věroukou, zatímco v druhém případě důvodem dělení nejsou věroučné rozdíly, ale různé názory (řekněme taktické), jak prakticky reagovat na současnou krizi Církve. Např. mezi FSSPX a FSSP nenajdete věroučných rozdílů, obě společenství používají stejné liturgické knihy, obě se v kánonu modlí za stejného papeže (toho současného) a místního diecézního biskupa, ...
OdpovedaťOdstrániťDalší nepřesností (mírně řečeno) je tvrzení, že důvodem oddělení FSSP bylo, že si někteří tehdejší členové FSSPX "predovšetkým" uvědomili fakt "že Katolícka cirkev sa nikdy nezriekne Druhého vatikánskeho koncilu a nebude ani korigovať jeho dokumenty". Nic takového není pravda, přesvědčení o absolutní "nekorigovatelnosti" pastoračních závěrů pastoračního koncilu žádná tradicionalistická skupina nikdy nezastávala, ať už měla jakýkoliv kanonický status. Tento názor dnes nezastává ani řada konzervativnějších prelátů a troufám si tvrdit, že s postupem času, tak, jak se plody posledního koncilu stávají zřejmějšími, se skupina vyznavačů uvedeného názoru radikálně zmenšuje.
Vítajte na palube, Michal D. Ak ste ten MichalD, s ktorým som zvádzal súboje v polemikách na „Duše a hvězdy“, tak som rád – úprimne -, že ste nás objavili. Dúfam, že nám ostanete verný a oživíte „polomŕtve“ polemiky v PriestorNete. Stručne k Vaším výhradám. Áno, kňazi FSSPX sa modlia za súdobého pápeža, lenže sám arcibiskup Lefèbvre sa vyjadroval, že pápež Ján Pavol II. „nie je katolík“, alebo že „Petrov stolec a pozície autorít v Ríme sú okupované antikristami.“
OdpovedaťOdstrániťTakisto znevažujú a urážajú cítenie nás, katolíkov, ktorí milujeme omšu Pavla VI., hoci dogma o neomylnosti pápeža oprávňovala pápeža Pavla VI. zaviesť do praxe nový katolícky obrad, pomenovaný po ňom. Obaja vieme veľmi dobre, že omša Pavla VI. nie je dokonalá. Ja sám svojimi článkami v odborných katolíckych médiách poukazujem na jej nedostatky v snahe iniciovať jej vylepšenie. Je to však neodvolateľný katolícky obrad, ktorý ostane platný až na večné veky vekov. Amen. Bolo však a je chybou akýmkoľvek spôsobom brániť tým, ktorí majú iné liturgické cítenie, aby mohli oslavovať Boha spôsobom, blízkym ich srdcu. Mám na mysli tých, ktorých priťahujú tridentské omše. Verím a modlím sa za to, aby koexistencia oboch obradov, tridentskej omše a omše Pavla VI., bola čoraz harmonickejšia a upokojila nežiaduce vášne v katolíckom prostredí.
FSSPX tiež vytýkam antisemitizmus, či už v militantnej, alebo subtílnej forme. Nemám rád Židov, ale to nesúvisí s náboženskými ani rasovými dôvodmi. Dôvodom môjho negatívneho postoja k Židom je sionizmus a zločiny, ktoré štát Izrael spáchal na palestínskych Araboch. Lenže Židia vždy boli a navždy ostanú vyvoleným národom, pretože je to zakotvené vo Svätom písme, a ak členovia a prívrženci FSSPX či biskupa Williamsona odmietajú uznať texty Svätého písma, dopúšťajú sa herézy! Ale o tom bude jeden z mojich najbližších článkov.
K druhej Vašej výhrade. Dúfam, že naozaj nemyslíte vážne to, čo píšete. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu (ďalej už len DVK) nemožno dodatočne korigovať. Ani dokumenty nijakého iného koncilu. Viete si predstaviť ten chaos, ak by sme začali upravovať dokumenty predchádzajúcich koncilov?! Dokonca jeden z predstaviteľov FSSPX sa vyjadril, že 95 % textov DVK je pre nich prijateľných. Riešením sú teda dve cesty. Jednu naznačil emeritný pápež Benedikt XVI. vydaním vyhlásenia Dominus Iesus, druhú biskup Atanáz Schneider, ktorý navrhuje vydať čosi ako Sylabus omylov. Snahy anulovať koncil, či niektoré jeho dokumenty, alebo robiť dodatočné korektúry v koncilových dokumentoch by však boli veľmi nebezpečné a nezodpovedné.
Ano, jsem to já, sem jsem ale zabloudil jen z toho důvodu, že jste na D&H dal link na tento článek. Přiznám se, že nemám energii ani chuť zde oživovat diskuse, jen jsem cítil potřebu upozornit na nepřesnosti tohoto článku. Nebudu tedy tady ani dále rozvíjet polemiku, co řekl nebo neřekl arcibiskup Lefebvre (což s obsahem mého komentáře výše nemá mnoho společného), ani o polemiku, nakolik má soudobý judaismus něco společného se starozákonním vyvoleným národem (což s mým komentářem nesouvisí ani v nejmenším), ale omezím svou reakci jen na pár bodů ve vašem komentáři, které považuji, mírně řečeno, za zavádějící:
OdpovedaťOdstrániťad "dogma o neomylnosti pápeža oprávňovala pápeža Pavla VI. zaviesť do praxe nový katolícky obrad": toto je velmi sporné tvrzení. Z textu generálních audiencí Pavla VI. z 19.11. a 26.11.1969 je zřejmé, že zaváděný nový mešní řád představuje rozchod s tradicí (podobně se vyjádřil i hlavní architekt nové mše A. Bugnini 7.5.1967 v La Documentation Catholique č. 1493, stejně tak i kard. Ratzinger v předmluvě ke knize Msgr. Gambera Reforma Římské liturgie). Pastor Aeternus ale říká "Nebylť nástupcům Petrovým Duch Svatý slíben, aby snad novou nauku, kterou by jim zjevoval, vyhlašovali, nýbrž aby s jeho přispěním zjevení Apoštoly postoupené jako sklad víry svatě střežili a věrně vykládali". Apoštolské konstituce Pavla VI. z 3.4.1969, kterou zaváděl nový mešní řád, postrádá i další důležité náležitosti, které by mohly pro tento akt nárokovat garanci neomylnosti. Ve své promluvě 19.11.1969 pak papež Pavel VI. explicitně konstatuje, že cit. "ritus ani rubriky nejsou dogmatickými definicemi". Je tedy zřejmé, že zavedení nového mešního řádu není chráněno papežskou neomylností, tak, jak je tato definována dogmatickou konstitucí Pastor Aeternus. Stejně tak je možné konstatovat, že autorita papeže k liturgické reformě r. 1969 rozhodně nemohla pramenit z dogmatu o papežské neomylnosti.
ad "Je to však neodvolateľný katolícky obrad, ktorý ostane platný až na večné veky vekov": žádná taková intence nebyla v Apoštolské konstituci Pavla VI. z 3.4.1969, kterou zaváděl nový mešní řád, zřejmá. Srovnání této konstituce s bulou Pia V. Quo Primum je velmi zajímavé samo o sobě a vypovídá mnohé. (Na rozdíl od promulgace sv. Pia V. v bule Quo Primum nejenže konstituce Pavla VI. neobsahuje intenci aby nový mešní řád platil na věčné časy, ale ani nestanovuje jasně, pro koho je vlastně závazný).
ad "aby koexistencia oboch obradov bola čoraz harmonickejšia a upokojila nežiaduce vášne v katolíckom prostredí.": to je sice hezké přání, ale bohužel nerealistické. Důvodem je, že každý z těchto obřadů vyjadřuje jinou teologii a podle zákona "lex orandi, lex credendi" vede i k jiné ortopraxi. Tento názor není nějakou "tradicionalistickou" pomluvou, ale přednesl ho např. i náš přední (moderní) odborník na liturgii a velký obhájce liturgie podle misálu Pavla VI. P. František Kunetka při své habilitační přednášce, kdy řekl, volně citováno, že překážkou pro slavení tradiční římské liturgie je, že tato už plně neodpovídá tomu, jak dnes věříme (chápání církve, společenství, ordinovaných služebníků, nejsvětější Trojice ve svátostech atd.).
ad "95 % textov DVK je pre nich prijateľných": Dokumenty IIVK obsahují dílem pravověrná prohlášení, dílem prohlášení dubiózní (tyto dvě skupiny jsou patrně zahrnuty v těch 95% a toto by snad bylo možné napravit zmiňovaným novým Syllabem), dílem pak tvrzení, která zatím uspokojivě nikdo nedokázal uvést do souladu s tradičním učením Církve (to je těch zbývajících 5%).
Milý Michal D, očakával som od Vás viac. Zrejme som Vás precenil. Píšete: ,ad "Je to však neodvolateľný katolícky obrad, ktorý ostane platný až na večné veky vekov": žádná taková intence nebyla v Apoštolské konstituci Pavla VI. z 3.4.1969, kterou zaváděl nový mešní řád, zřejmá. Srovnání této konstituce s bulou Pia V. Quo Primum je velmi zajímavé samo o sobě a vypovídá mnohé. (Na rozdíl od promulgace sv. Pia V. v bule Quo Primum nejenže konstituce Pavla VI. neobsahuje intenci aby nový mešní řád platil na věčné časy, ale ani nestanovuje jasně, pro koho je vlastně závazný).´
OdstrániťPápež ako najvyššia autorita Katolíckej cirkvi si nepotrebuje vynucovať platnosť nového omšového poriadku osobitnou bulou. Stačí, aby vydal nový omšový poriadok a signoval ho svojím podpisom a tým sa tento omšový poriadok stáva navždy platným. Ani ambroziánsky ani toledský rítus a ani mnohé ďalšie dodnes platné rímskokatolícke liturgie neboli uvedené do platnosti na základe osobitnej pápežskej buly. Bula Quo primum je výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Jej vydanie bolo podmienené situáciou v Cirkvi v roku 1570. Bolo to obdobie po explózii reformácie, keď sa v liturgii nezdravo experimentovalo. Keďže chcel pápež Pius V. zabrániť nežiaducim experimentom, nariadil bulou Quo primum sláviť len tie liturgie, ktoré mali tradíciu vyše 200 rokov a navyše pridal svoju vlastnú liturgiu. V 20. storočí však bola situácia diametrálne odlišná. Analógia s liturgiou Pia V. je teda mylná.
V tomto bodě se pane Dučáku mýlíte. Nelze srovnávat právní situaci v době a za okolností vzniku ambroziánského nebo toledského ritu s okolnostmi zavedení MR 1969. Kdyby nic jiného, tak ani ambroziánský, ani toledský ritus nebyl nikdy promulgován jako závazný pro universální Církev.
OdstrániťPapež má jistě autoritu k provedení změn v liturgii (viz. Mediator Dei), tato autorita však není neomezená (např. jistě nemá autoritu nahrazení katolické liturgie třeba obřady woodoo). Uplatnění této autority je ovšem zákonodárným aktem, který musí mít určité náležitosti (minimálně musí být z něho zřejmý objekt i subjekt takového aktu - např. pokud by subjekt nebyl určen, nebylo by v případě papeže možno rozhodnout, zda jednal jako biskup diecéze Řím nebo jako nejvyšší představitel univerzální Církve).
Není vůbec pravda, že "stačí, aby vydal nový omšový poriadok ... a tým sa tento omšový poriadok stáva navždy platným". Jak jsem řekl, promulgace liturgického řádu je právním aktem, a pokud zákonodárce explicitně nevyjádří vůli po jeho nezrušitelnosti (jako se stalo v případě buly Quo Primum), pak tento sice může zůstat platným do konce časů (pokud ho odpovídající autorita nezruší), ale také nemusí. Není to tedy tak, že by takový právní akt byl automaticky platným na věčné časy. Nebudu tuto otázku zde více rozpitvávat, k právním otázkám promulgace misálu se už vyjadřovala řada mnohem povolanějších církevních právníků.
Ještě pozn. ad "naozaj nemyslíte vážne to, čo píšete": myslím to zcela vážně, naopak nikde nenajdete v učení Církve žádnou oporu pro absolutní nekorigovatelnost koncilních dokumentů. Koncilní dokumenty mají svojí sílu jen odvozenou od autority papeže, nepožívají žádného kvalitativně jiného stupně ochrany než Magisterium samotné. Pokud některé koncilní dokumenty nelze měnit, tak to není proto, že jsou koncilní, ale proto, že obsahují dogmatické definice (které se nerozcházejí s Tradicí Církve) a jsou součástí Magisteria (jsou papežem schváleny). Naopak, pokud se jedná o vyjádření koncilu ve věcech nedogmatických (pastorační, disciplinátní, etc.), pak není nejmenší překážky k tomu, proč by nemohly být v budoucnu korigovány, jako se již mnohokrát v minulosti stalo. Stejně tak nic nebrání korekci textu odpovídající autoritou v těch případech, kdy se vyjádření sice dotýká dogmatických definic, ale kdy text je dubiózní nebo přímo v rozporu s tradičním učením Církve. Nestrašte tady prosím zmatkem, který by po takové korekci následoval. V historii jen stěží najdete paralelu k chaosu, jaký zažívá Církev v posledních 50 letech právě v důsledku nejasných a široký výklad připouštějících dokumentů IIVK. Tento zmatek se neukončí jinak, než že se odstraní jeho příčina.
OdpovedaťOdstrániťMichal D, už 50 rokov je v Katolíckej cirkvi nemálo ľudí, ktorí lamentujú a prelievajú krokodílie slzy nad posledným koncilom. Tým neúnosne deprimujú katolíkov svojim nevyliečiteľným defetizmom. Je najvyšší čas urobiť tomu koniec. Chcem Vás pekne poprosiť, aby ste už konečne prišli s nejakým jasným, presným, konštruktívnym riešením. Takže si to rozmeňme na drobné. Druhý vatikánsky koncil predstavuje 16 dokumentov. Môžem Vás poprosiť, aby ste mi predostreli jasný a presný plán, čo je podľa Vás potrebné s týmito dokumentmi urobiť? Druhá otázka: Máme v Katolíckej cirkvi platnú omšu Pavla VI. Dokonca aj arcibiskup Lefèbvre, ktorý ju až do smrti odmietal osobne sláviť, uznával jej platnosť . Navrhujete úplne zrušiť túto omšu?
OdstrániťLen, prosím pekne, nechcem od Vás žiadne formulácie typu „coby, kdyby“, ale presné formulácie typu „tak, tak, tak a tak“. Ja Vám potom na oplátku tiež popíšem svoje presné predstavy.
ad "čo je podľa Vás potrebné s týmito dokumentmi urobiť": toto nerozhodnu já, ale autorita, která toto bude v budoucnu řešit. Proto je zbytečné na této úrovni o tomto zde spekulovat. Svůj názor jsem již vyjádřil v diskusi na D&H, na dotyčný komentář jsem Vás už tam jednou odkazoval (viz zde).
Odstrániťad "Navrhujete úplne zrušiť túto omšu?": Platnost (kterou, pokud je mše sv. sloužena se správnou intencí a podle knih, schválených Svatým stolcem, ani já nezpochybňuji) a vhodnost jsou dvě různé věci. Mezi nimi není vztah ekvivalence, ale implikace. Tuto otázku jsme už mnohokrát diskutovali na D&H a já opravdu nemám umysl zde "oživovat" diskuse, proto Vaši otázku tady nezodpovím. Jen řeknu, že z krátkodobého hlediska považuji za rozumné to, co navrhuje součaný prefekt Kongregace pro bohoslužbu a svátosti Robert kardinál Sarah (viz zde).
Ještě, abych úplně nezůstal úplně dlužen odpověď na otázku co dělat, tak přestože se zde nechci moc pouštět do spekulací, co by měli dělat ostatní, zmíním alespoň, čím se řídím já - Sv. Vincenc Lerinský, Commonitorium:
Odstrániť- Ten, kdo chce odhalit podvody objevující se na jevišti heretiků, nepadnout do jejich osidel a ve zdraví, neochvějně vytrvat ve zdravé víře, musí dvojím způsobem víru svou s Boží pomocí zabezpečit: za prvé vahou zákona Božího, za druhé podáním katolické církve.
- Co má tedy učinit křesťan-katolík, pokud se nějaká částečka Církve odtrhne od společenství všeobecné víry? Nic jiného, než že dá přednost zdraví celého těla před údem nakažlivým a nemocným.
- A jak má postupovat, pokud by nějaká nová infekce chtěla již ne jen částečku, leč najednou celou Církev nakazit? Tehdy se má celým srdcem přivinout k starobylosti: tu už patrně žádná novota není s to úskočně překvapit.
- Všechno, co se svatí Otcové mohli v jednotě smýšlení a cítění domnívat, budiž považováno za pravou a katolickou nauku církve bez jakékoli pochyby či skrupule. Ti, kteří přijdou později, nemohou věřit nic jiného, než co uchovala posvátná starobylost svatých Otců jednomyslně v Kristu.
Vlastne, predsa len sa v niečom zhodneme. Pápež ako vicarius Christi (zástupca Krista) môže zmeniť všetko okrem Svätého písma, Tradície a dogiem. Môže teda meniť tradíciu Katolíckej cirkvi, nariadenia svojich predchodcov, ba aj predchádzajúcich koncilov s výnimkou Tradície a dogiem. Teda pápež a jedine pápež by mohol zrušiť omšu Pavla VI. Z najhlbšieho srdca si želám a vrúcne sa za to modlím, aby táto svätá omša ostala zachovaná navždy a naveky, ale žiaľbohu – a v tom Vám dávam za pravdu – nezáleží to ani odo mňa a – vďaka Bohu – ani od Vás. Je to teda len a len na rozhodnutí súčasného alebo budúcich pápežov. Keďže ja – na rozdiel od Vás – verím, že v Katolíckej cirkvi existuje kontinuálna assistentia Spiritus Sacti (asistencia Ducha Svätého) Magistériu Cirkvi, nezapochybujem o správnosti rozhodnutia ktoréhokoľvek pápeža vo veci omše Pavla VI.
OdstrániťPrvý vatikánsky koncil deklaroval: „Duch Svätý totiž nebol Petrovým nástupcom prisľúbený preto, aby skrze jeho zjavenie odhalili novú náuku, ale preto, aby s jeho prispením sväto strážili a verne vykladali zjavenie odovzdané apoštolmi, čiže poklad viery. Ich apoštolskú náuku prijímali všetci ctihodní otcovia a ctili a nasledovali svätí pravoverní učitelia. Veľmi dobre vedeli, že Stolica svätého Petra zostane vždy oslobodená od každého omylu podľa božského sľubu nášho Pána a Spasiteľa, ktorý dal kniežaťu svojich učeníkov: Ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov (Lk 22, 32).“ (Conc.VATICANUM 1869-1870. Oecumenicum XX. SESSIO IV (18. lulii 1870), De Romani Pontificis infallibili magisterio, cap. 4. In: Denzinger , H. Enchiridion symbolorum, definitionum et deklarationum de rebus fidei et morum. Editio undecima. Friburgi Brisgoviae: Herder, 1911, č. 1836; slovenský preklad: Dekréty Prvého vatikánskeho koncilu, [online].[cit. 14.09. 2014]. Dostupné na internete: )
Ja – na rozdiel od Vás – naozaj verím, že „Stolica svätého Petra zostane vždy oslobodená od každého omylu podľa božského sľubu nášho Pána a Spasiteľa...“ Okrem toho Ježiš Kristus povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20) Ja - na rozdiel od Vás – nepochybujem o tom, že Ježiš je aj dnes so svojou Katolíckou cirkvou a brány pekelné ju nemôžu premôcť. V tom je ten priepastný rozdiel medzi nami dvomi.
Pane Dučáku, prosím, nepodsouvejte mi narážkami typu "na rozdiel od Vás" v co věřím a v co nevěřím. Věřím bez výhrad jak v to, co je psáno v Písmu (ve smyslu katolické exegeze), tak i v dogma o papežské neomylnosti, a to přesně tak, jak toto bylo deklarováno dogmatickou konstitucí Pastor Aeternus. Toto dogma ale přece neříká nic o tom, že by se papež nemohl mýlit absolutně nikdy. Mýlit se může, a to dokonce za určitých podmínek i když učí ve věcech víry a mravů (viz např. známý omyl Jana XXII. ohledně stavu duší v nebi před posledním soudem), přesto toto nijak není v rozporu s výše uvedeným dogmatem, ani to nijak nerelativizuje slova našeho Pána Ježíše Krista, která citujete.
OdstrániťPán Michal D, o neomylnosti pápeža som napísal niekoľko článkov a nikdy som netvrdil, že pápež je vždy a vo všetkom neomylný. Musím Vám však dôrazne vytknúť túto Vašu nekorektnú poznámku: „Papež má jistě autoritu k provedení změn v liturgii (viz. Mediator Dei), tato autorita však není neomezená (např. jistě nemá autoritu nahrazení katolické liturgie třeba obřady woodoo).“
OdstrániťChcel by som Vás dôrazne požiadať: buďte tak láskavý a nezvykajte si na takéto podrazy. Žiaden pápež neautorizoval nahradenie katolíckej liturgie obradmi woodoo. Nikdy v živote som s takýmto prípadom nebol konfrontovaný a ak Vy o niečom takom viete, žiadajte o vysvetlenie biskupa tej diecézy, v ktorej sa takéto excesy odohrali. Ani pápež ani omša Pavla VI. s tým nemajú nič spoločné. A ešte jednu vec: buďte tak láskavý a prestaňte opakovane znižovať duchovnú hodnotu omše Pavla VI. Ja cítim voči tejto katolíckej liturgii hlbokú úctu a rešpekt predovšetkým preto, že:
1. je to kalvárska obeta Ježiša Krista. Učia sa o tom už naši vnuci na hodinách náboženstva.
2. zároveň je to obetná hostina, na ktorej nás náš Pán Ježiš Kristus sýti svojím telom a krvou.
3. obsahuje tri neodmysliteľné prvky katolíckej liturgie: obetovanie, premenenie a prijímanie.
4. sám Pán Ježiš Kristus je účastný tejto liturgie. Spomínam si, ako jeden kňaz v kázni povedal okrem iného takúto vetu: „Aj keby som ja bol v stave ťažkého hriechu, aj tak Pán Ježiš príde na tento oltár.“
5. na tejto svätej omši vyznávame večné, neporušené panenstvo Panny Márie slovami: „Preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy Pannu...“
Toto sú najzávažnejšie dôvody, pre ktoré si ctím a milujem liturgiu Pavla VI. Poznámky diletantov o tom, že táto liturgia v nás robí protestantov, vo mne vyvolávajú zhovievavý úsmev. Moja nebohá mamka sa na tejto liturgii zúčastňovala od jej zavedenia až do svojej smrti v roku 2007, teda približne 37 rokov. Nikdy som od nej nepočul ani pol slova kritiky na túto svätú omšu a nikdy som u nej nepozoroval ani najmenší príklon k protestantizmu. Želal by som všetkým kritikom nás, milovníkov omše Pavla VI., aby mali aspoň polovicu tej úprimnej zbožnosti, ktorú mala moja nebohá mamka.
O sebe môžem povedať presne to isté. Ja na tieto liturgie chodím dokonca už 45 rokov, ale protestantizmus ma vôbec nepriťahuje. Naopak, cítim voči protestantom čoraz väčšie výhrady. A prejavujem ich otvorene, verejne, pričom sa neskrývam za nijaké pseudonymy ani anonymy. Ostatne, svedčí o tom môj článok v slovenčine: http://www.priestornet.com/2015/09/den-reformacie-tragicke-memento.html
A ten istý článok v nemčine: http://www.priestornet.com/search?updated-max=2015-11-01T08:37:00%2B01:00&max-results=8&start=8&by-date=false
Netvrdím, že liturgia Pavla VI. nemá nedostatky, ktoré bude potrebné odstraňovať, ale to nie je dôvod ju a priori zavrhovať. Ostatne nedostatky má aj tridentská omša. Má nesporne vysokú duchovnú hodnotu, ktorú nikto nespochybňuje, ale má aj svoje nedostatky. Lenže ja nechcem urážať cítenie ľudí, ktorí túto liturgiu milujú. Chcel som, aby sme vychádzali v dobrom a ctili si jedni druhých, lenže s vami, ultratradicionalistami sa zrejme nedá po dobrom. Ak sa Vám za každú cenu žiada konfrontačný tón, prosím. Som však presvedčený, že budúcnosť Katolíckej cirkvi nepatrí ani ultramodernistom, ani ultratradicionalistom. Verím, že pravú katolícku vieru je možné zachovať aj bez toho, žeby sme našu Cirkev uzatvárali pred svetom do geta, obohnaného čínskym múrom.
Michal D, ešte jedno vysvetlenie. Ak píšem, že dokumenty DVK sa nebudú meniť, mám na mysli doslova to, čo píšem. Teda že nikto nevezme do rúk povedzme dokument Nostra Aetate a nebude robiť po 50 rokoch dodatočné zmeny priamo do tohto koncilového dokumentu. Ten je predsa raz navždy uzavretý. Ak chceme odstrániť nedostatky tohto dokumentu, nebudeme meniť priamo znenie Nostra Aetate, ale musíme vydať nový dokument, buď vyhlásenie Svätého stolca alebo Sylabus omylov. Dúfam, že aspoň v tom sa zhodneme.
OdstrániťA ešte som Vám sľúbil svoju presnú predstavu budúceho vývoja v Katolíckej cirkvi. Môžem sa samozrejme mýliť, ale som neochvejne presvedčený o tom, že omša Pavla VI. ostane navždy zachovaná. Budú sa však neustále odstraňovať jej nedostatky. 14 zo 16 dokumentov koncilu podpísal aj arcibiskup Lefèbvre. Tieto sú až na relatívne minimálne výhrady použiteľné aj v budúcnosti. Zvyšné 2, Nostra Aetate a Dignitatis humanae, obsahujú nesprávne, či nepresné formulácie, ktoré musia odstrániť dodatočné vyhlásenia, podpísané pápežom, alebo už spomínaný sylabus omylov.
Pane Dučáku, vůbec nechápu, na co reagujete. Já jsem přece nenapsal, že někde někým byla katolická liturgie nahrazena obřady woodoo. Prosím, snažte se vždy pořádně si nejprve přečíst, na co reagujete, než někoho obviníte ze "zvykania si na takéto podrazy". Dále Vás prosím, abyste se pokusil vždy reagovat jen na to, co dotyčný napsal, ušetříte si tím mnoho zbytečného psaní.
Odstrániťad "dokumenty DVK sa nebudú meniť": Forma, jakou bude s učením IIVK v budoucnu naloženo, opravdu záleží jen na autoritě, která toto bude řešit. Více nad tím nemá smysl nyní spekulovat.