|
Vlado Gregor |
Svojimi úvahami sa už od roku 1978 snažím
povzbudiť aj profesionálnych historikov k pravdivému písaniu o dejinách
a filozofov zase k úprimnému reflektovaniu súčasnosti. Pretože, pokorne
priznávam, že ja som do veľkej miery v jednom i druhom amatér.
Väčšinou píšem pre jednotlivcov a pri svojej
tvorbe mám na mysli konkrétneho človeka, ktorému predovšetkým úvahu adresujem,
či už preto, aby som ho povzbudil, alebo mu dal podnet na zamyslenie. Vyzerá to
totiž tak, že sa nemôžeme spoliehať na inštitúcie, organizácie a iné oficiálne
štruktúry. Ľudstvo pohýna dopredu predovšetkým zdravý rozum, dobré srdce a
pevný charakter jednotlivcov. Pretože v rôznych spolkoch a niekedy aj v
ušľachtilých a vzdelávacích „alma mater“ sa opakovane presadzujú karieristi a príživníci,
a nezabránia tomu žiadne reformy a inovácie štruktúr. Tak to bolo za čias Krista,
pred ním a je a bude aj po ňom. Preto je také ťažké hovoriť hoci len
približnú pravdu o histórii, nehovoriac už o žeravej súčasnosti. Bože, buď milostivý
k nám hriešnym, ustrašeným a nepokorným, aby sme sa k tejto pravde aspoň
trochu priblížili!
Ak vyzývam k pravdivosti, nejde samozrejme len
o individuálnu záležitosť, ale aj o poctivý, úprimný a pokorný vzťah
k dejinám vlastnej Cirkvi a národa. Najsilnejším impulzom mi bola asi Scénka
z dneška z roku 1979, v ktorej parodujem spôsob výkladu dejín podľa
učiteľky brannej prípravy. Toto mrzačenie histórie ma priviedlo až do amoku –
menovanú scénku som prečítal pred plnou najväčšou prednáškovou miestnosťou na
filozofickej fakulte, čo znamenalo začiatok konca môjho účinkovania na socialistickej
alma mater.
Takéto silné zážitky síce človeka psychicky
rozhodia, ale zároveň ho motivujú k produktívnemu prievanu v hlave. Okrem
spomínanej Scénky z dneška ide napríklad o Scénku z práce
z roku 1981, kde opisujem svoje doslova mystické zážitky pri obyčajnom
zakladaní kníh, a tiež scény zo Sviečkovej demonštrácie z roku 1988 pod názvom Pred
ešte horším divadlom? Podobne hlboký zážitok som mal v Ružomberku v auguste
1990, kde som napísal D–2, sedembodové memorandum o nevyhnutnosti vzniku
samostatného Slovenska.
Mimochodom, pre moje aktivity založila na mňa
spis vtedajšia Federálna bezpečnostná informačná služba v Prahe. Bolo to v júli
1990, pravdepodobne pre podozrenie z rozvracania republiky. Okrem dvoch spisov,
ktoré na mňa viedla rodná ŠTB, som mal teda niečo na rováši aj u susedov. Ešte
šťastie, že sme sa s našimi najbližšími príbuznými dokázali po mnohých peripetiách
udobriť.
V celej svojej tvorbe sa snažím hlavne
obhajovať kresťanstvo ako základ hľadanej slobody oproti iným ideovým a
náboženským systémom; a je na vás, aby ste posúdili, nakoľko sa mi to darí.
Nejde teda u mňa len o akúsi lásku k múdrosti, ale doslova o vášeň a asi
aj o hnev, či už svätý a či nesvätý, o tom ťažko rozhodovať producentovi.
Pretože ťažko dokážem vytiahnuť smietku z oka svojho brata, ak mám brvno vo vlastnom...
Preto sa permanentne modlím pri svojej búrlivej povahe o vlastnú pokoru a
pomodlite sa za mňa aj vy, moji vzácni čitatelia.
Pri tej pokore ma nezaslúžene drží aj moje
umiestnenie na spodku spoločenského rebríčka, pretože menej ako knihovníci
zarábajú už asi len upratovačky. Často sa ale my, nenároční a nešikovní, pohybujeme
medzi ľuďmi v nefalšovanom a nepretvarovanom vydaní, čo je tiež neoceniteľné
plus. Často aj veľký papaláš skôr vyjde s pravdou von pred svojím šoférom,
skladníkom alebo iným sluhom, lebo pred takzvaným rovnocenným by sa všeličo hanbil,
alebo aj bál povedať. Ak sedíme za katedrou, vo vedeckom ústave, alebo v
hocijakej inej ctihodnej inštitúcii, mnohé reálie a obrazy zo života sa k nám
jednoducho nedostanú.
(Viaceré myšlienky z tejto úvahy som
koncipoval už dávnejšie pre webovú stránku PriestorNet – a vyjadrujem ňou vďaku
jej prevádzkovateľovi.)
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
::
PriestorNet publikoval dva rozhovory s autorom:
Už dávnejšie - v súvislosti s vydaním knihy Vlada Gregora Svedectvo času - som o autorovi a jeho tvorbe napísal:
OdpovedaťOdstrániť"Vlado Gregor píše zanietene, zaujato, niekedy priam s prorockým zápalom; dá sa povedať, že uvažuje hlavou i srdcom. Nevyhýba sa ani tvrdej kritike a sebakritike. Zaoberá sa neraz závažnými filozofickými otázkami, no nestráca pritom zo zreteľa problematiku každodenného života obyčajných ľudí... Gregor ako neakademický, ba vedome protiakademický filozof túži zachytiť všetky spojivá a súvislosti, všetky dôležité poryvy života, pričom veľmi nehľadí na formálnu usporiadanosť. Vyplýva z toho, že niekedy ide doširoka a niekde si aj protirečí. Časté odbočenia narúšajú do istej miery konzistentnosť úvah, ale badať v tom úprimné úsilie o komplexnosť výpovede, čo pôsobí sympaticky v ovzduší doby, ktorá preferuje takzvaných odborníkov, čiže ľudí až príliš úzko zameraných, a teda jednostranných a v istom zmysle obmedzených. Z tohto pohľadu mi autorove vyznania znejú tak trochu pascalovsky: náznakovito, gnómicky, paradoxne..."
::
Vážený kolega, želám Vám veľa tvorivých síl do ďalších rokov!