San Francisco
Sú mestá vyznačujúce sa bohatou architektúrou, nezameniteľnou atmosférou, čarovnými miestami, zvláštnymi typmi ľudí a utešenou, bezstarostnou súčasnosťou. Takéto mestá sú vyhľadávané miliónmi turistov každým rokom, ktorí sa vydávajú na ďalekú cestu a sú ochotní obetovať nemalé finančné prostriedky, aby si splnili svoj sen. Takýchto miest na svete nie je až tak veľa. Jedným z kultových miest našej planéty je aj San Francisco.
San Francisco je mesto v USA, presnejšie
mesto v štáte Kalifornia, vybudované na západnom pobreží Tichého oceána.
Nepatrí medzi najväčšie mestá. S počtom obyvateľov zhruba 800 tisíc je štrnástym
najľudnatejším mestom USA. Avšak počtom turistov, ktorí ho každoročne
navštívia, patrí medzi tri „top destinácie“ Spojených štátov (spolu s New
Yorkom a Los Angeles). Turistov je tu naozaj veľa. Mesto bolo založené
v roku 1776 Španielmi. Meno dostalo po svätom Františkovi z Asissi.
Pôvodne to bola iba osada, avšak zlatá horúčka
v roku 1849 znamenala prudký rozmach tohto mesta. Počet obyvateľov, ktorých
bolo asi tisíc, sa zvýšil na dvadsať tisíc. Oblasť je známa aj vysokou
seizmickou činnosťou. Zemetrasenie v roku 1906 zničilo vyše dve tretiny
mesta a zabilo tritisíc ľudí. Mesto leží v minimálnej nadmorskej
výške – 16 m. n. m. Obmývajú ho studené vody Tichého oceánu, ktoré sú príčinou
veľmi nestáleho počasia s povestnými hmlami, často zahaľujúcimi mesto
a skrývajúcimi jeho tajomstvá. Samotné mesto je tvorené niekoľkými
ostrovmi, z nich najznámejšie sú: Alcatraz a Treasure
Island. San Francisco má takmer päťdesiat kopcov, ktoré dotvárajú nádhernú
panorámu celého mesta, ale aj okolia.
Do povedomia miliónov ľudí sa mesto dostalo
v 60. rokoch 20. storočia, keď sa stalo centrom hnutia hippies. Dňa
14.
januára 1967,
počas veľkého happeningu
Human Be-In, v jednom z
najväčších amerických mestských parkov Golden Gate Park v San
Franciscu, došlo k masívnemu spopularizovaniu tohto hnutia. Happening,
ktorého sa vtedy zúčastnilo 20– 30 tisíc ľudí, bol predohrou „leta lásky“
(Summer of Love). Hippies sa
búrili proti zákazu používania psychedelických drog (LSD, marihuana),
protestovali a odmietali narukovať do vojny, ktorú viedli USA vo Vietname.
Ich charakteristickým znakom boli dlhé vlasy, kvety, psychedelická hudba
a voľná láska.
Hippies obývali bohémsku štvrť Haight –
Ashbury. V San Franciscu vznikla aj Beat Generation, nová
moderná literatúra, ktorej predstaviteľmi sa stali spisovatelia Alan Ginsberg,
Jack Kerouac a Lawrence Ferlinghetti. Práve Ferlinghetti tu v roku
1953 založil prvé paperbackové kníhkupectvo City Lights, ktoré dodnes
sídli na Kolumbijskej aleji v štvrti North Beach. Ferlinghettovo
vydavateľstvo vydalo aj kultové knihy beat generation: Vytie Alana
Ginsberga a Na ceste Jacka Kerouaca. Éra hippies sa začiatkom
sedemdesiatych rokov skončila, ale mesto nezostalo nič dlžné svojej povesti –
stalo sa centrom bojovníkov za práva homosexuálnych párov. Tieto páry si za
svoje centrum zvolili luxusnú štvrť tohto mesta: Castro.
Atrakcií a miest, ktoré stoja prezretie,
je v tomto meste veľké množstvo. Medzi najzaujímavejšie patria Golden Gate
Bridge, Alcatraz, čínska štvrť, lanová električka, „krivolaká“
ulička a potom samotné down town.
Samozrejme, prvá prechádzka je venovaná
samotnému mestu, ktoré si chcem pozrieť takmer okamžite po prílete. Čaká má
ohromný fascinujúci zážitok, ktorý prekonal aj moje zážitky z prvej
návštevy USA, ktorú som absolvoval pred 15 rokmi.
V uliciach mesta som objavil reklamný
panel propagujúci reštauráciu Praha. Čapujú v nej dobré české pivá
a ponúkajú české špeciality. Príjemná obsluha, Slovenka od Zvolena
a niekoľko českých mladíkov.
Mrakodrap na fotografii nižšie sa volá 101
California, vysoký je 183 m, má 43 poschodí a 32 výťahov. Sú v ňom len
kancelárske priestory. Správcom tejto majestátnej budovy je môj priateľ, ktorý
mi nasledujúce dni umožnil absolvovať neuveriteľné divadlo – pohľad z jeho
strechy. Samozrejme, urobil som množstvo záberov.
101 California |
Najvyšším mrakodrapom v San Franciscu je Transamerica Pyramid, ktorý má výšku 260 m a 48 poschodí.
Transamerica Pyramid |
Uhádli ste správne. Dúhová zástava veľkých
rozmerov nám signalizuje, že vchádzame do štvrti Castro, ktorá je
domovom homosexuálnych párov. Táto štvrť patrí medzi najbohatšie časti mesta.
Mesto je rajom pre rôzne čudné postavy. Táto
žena ponúkala napísanie básne podľa vášho želania. Samozrejme, nie zadarmo. Keď
som sa jej ponúkol, že napíšem niečo pre ňu, nevšímala si ma.
Bezdomovci – tuláci tiahnu krížom cez celé mesto. Svoj majetok majú v obrovských taškách alebo v nákupných košíkoch, ktoré tlačia pred sebou. Na fotografovanie sú veľmi citliví. Fotím ich z úctyhodnej diaľky.
Pre bicyklistov nie je toto mesto veľmi vhodné. Rušné ulice, chodníky preplnené ľuďmi a potom tie kopce...
Bezdomovci – tuláci tiahnu krížom cez celé mesto. Svoj majetok majú v obrovských taškách alebo v nákupných košíkoch, ktoré tlačia pred sebou. Na fotografovanie sú veľmi citliví. Fotím ich z úctyhodnej diaľky.
Pre bicyklistov nie je toto mesto veľmi vhodné. Rušné ulice, chodníky preplnené ľuďmi a potom tie kopce...
Moderná architektúra nezakryje staršie
pamiatky. Starý kostol predsa len signalizuje, že aj v tomto meste (ešte)
žijú katolíci.
Ešte dva pohľady na mesto:
(Dokončenie o týždeň. Dočítania v PriestorNete!)
::
Text, fotografie: Robert Hakala.
Ešte dva pohľady na mesto:
::
Text, fotografie: Robert Hakala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.