- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

14. decembra 2014

Svätá zem (1)

Robert Hakala
Prvý kontakt: letisko Tel Aviv
Prednedávnom som mal možnosť navštíviť Svätú zem. Vždy som po tom túžil. Toto moje želanie sa stalo skutočnosťou. Navštívil som Izrael, palestínske územia a Jordánsko. Samozrejme, centrom mojej cesty boli  miesta, kde sa „nebo dotklo zeme“, kde sú stopy nášho Pána a Jeho prvých učeníkov, ale aj Jeho prenasledovateľov (a nasledovateľov).
Celé roky som premýšľal nad tým, ako sa asi cítil náš Pán, keď prechádzal krajinou pri rieke Jordán, keď sa plavil po Genezaretskom jazere... Čo mohol prežívať, keď videl zástupy, ktoré za ním tiahli... keď stretol rybára Šimona a iných svojich učeníkov... Ako to mohlo byť v Jerichu, keď zavolal na Zacheja... Ako vyzerá miesto – hrob v Betánii, odkiaľ vyšiel mŕtvy Lazar... Ako vyzerá Kafarnaum, Nazaret, Betlehem... Premýšľal som, koľko olív ešte zostalo na Olivovej hore, aký je výhľad z hory Tábor... Jednoducho, Svätá zem bola pre mňa „terra incognita“, alebo miesto, kde „žijú levy“.

Zaujímavá mozaika na tel-avivskom letisku
Sen sa mi splnil. Zhruba po trojhodinovom lete sme pristáli v Tel Avive. Moderné kozmopolitné mesto sa práve prebúdzalo do nedeľného rána. Odtiaľ viedla naša cesta pohodlným autobusom do Haify a Nazareta... A takto, v pomerne rýchlom tempe, v priebehu niekoľkých dní, prešiel som takmer všetky tie miesta, o ktorých som donedávna sníval. Ťažko mi je teraz napísať, čo ma prekvapilo, čo som cítil, ako som tie zvláštne a magické dni prežíval. Áno, bol to fascinujúci zážitok. Kráčať po tej istej zemi, plaviť sa po tom istom jazere, dýchať ten istý rozpálený a od púšte zvírený vzduch...
Nazaret: dnešná tvár
Nemohol som tomu uveriť. Vždy večer, v hotelovej izbe som si sadol k oknu a premýšľal som: Teraz som v Nazarete. Za oknom je množstvo ľudí, ktorí sa náhlia za svojimi povinnosťami, iní posedávajú v kaviarničkách, sŕkajú svoj nápoj, fajčia. Siluetu mesta dotvárajú minarety, odkiaľ počuť hlas muža, ktorý zvoláva na večernú modlitbu. Uvažoval som –  keby som ich teraz oslovil a spýtal sa na „nejakého“ Ježiša, ktorý sa tu kedysi narodil, čo by mi povedali? Poznali by toto meno? Možno iba niektorí. Vo Svätej zemi totiž chýba niečo podstatné. Nie sú tu kresťania. Chýbajú, boli vytlačení, prispôsobili sa, zabudli na Pána...
A darmo napínate uši – žiadne zvony. Vo Svätej Zemi je totiž zakázané zvoniť. Naozaj, je to tak. A taktiež je zakázané predávať sväté obrázky v tej podobe, ako ich poznáme my v Európe. Všetko sa zmenilo. Čas sa posunul o dvetisíc rokov. Ježišove stopy tu však zostali. Nedajú sa nijako odstrániť. Možno sú trošku zabudnuté a prekričal ich hlas iných vierovyznaní. Verím a som skalopevne presvedčený o tom, že Jeho stopy nikto nikdy nedokáže „zotrieť“ z povrchu Zeme.
Pohľad na niekdajšie Pole pastierov
A potom – v Betleheme, ráno pol piatej ma zobudí hlas muža, ktorý ohlušujúcim rachotom zvoláva na prvú rannú modlitbu. Vstávam a pozerám na Pole pastierov. Ach, Bože, keby sa teraz, v tomto momente prišiel  pozrieť Tvoj Syn na miesto, kde sa narodil, čo by si asi pomyslel? Ako by  prijal fakt, že Pole už nie je tým miestom, nad ktorým „zasvietila hviezda“, ale rozostavaná štvrť s množstvom rôznych barakov, obchodov, reštaurácií, minaretov; a v diaľke sa vypína silueta osem metrov vysokého betónového múru, ktorý oddeľuje miesto narodenia Božieho Syna od Jeruzalema.
Múr oddeľujúci palestínske územie od izraelského
Jeruzalem je na izraelskom území a Pole pastierov sa nachádza v Palestíne (presnejšie v Palestínskom samosprávnom území).  Rozdelenie celého územia Izraela je vidieť takmer na každom kroku. Hranica je tu veľmi jasne vyznačená – ostnaté drôty a mínové polia. Zátarasy a ozbrojení vojaci. Ktovie, či by musel mať Pán Ježiš palestínske alebo izraelské víza, keby chcel uvidieť to miesto... áno to miesto, kde sa spojili nebesia a naša matička Zem... Prvé dojmy sú z tohto dôvodu veľmi rozpačité.
(Pokračovanie o týždeň.)
Robert Hakala

Prečítať si môžete aj rozhovor s autorom.

9 komentárov:

  1. Pridám niekoľko svojich postrehov z návštevy Svätej zeme.
    Nepovedal by som, že tam niet kresťanov. Žijú tam aj pôvodní palestínski kresťania, sú však v menšine. Faktom je, že kresťanstvo vo Svätej zemi vidno menej ako židovstvo a mohamedánstvo, resp. kresťania menej prejavujú svoju vieru navonok. Má to svoje objektívne i subjektívne príčiny,
    Niekoľko dní sme boli ubytovaní v Tiberiade na židovskom území. Strávili sme tam aj sobotu a mal som možnosť vidieť pri modlitbe ortodoxných židovských mužov - silný zážitok!
    Ďalšie dni sme boli ubytovaní v Betleheme - v skromnom hoteli patriacom domácej kresťanskej rodine...
    Málo si uvedomujeme, že kresťanstvo je najviac prenasledovaným náboženstvom na svete. Európa sa odtŕha od svojich životodarných kresťanských koreňov, nečudo, že sa stala mľandravou a senilnou.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák16.12.14

      Žiaľbohu, Európa, ktorá bola kedysi hnacím motorom pokroku ľudstva, sa pomaly, ale isto stáva perifériou sveta. Dnes žije 61 % ľudskej populácie v Ázii a sú tu 2 dynamicky sa rozvíjajúce veľmoci, Čína a India, ktoré obýva jedna tretina ľudstva. Takto sa Ázia stáva novým hnacím motorom civilizačného rozvoja.

      Odstrániť
  2. Karol Dučák14.12.14

    Mám rovnakú skúsenosť. Vo Svätej zemi je aj nemálo arabských kresťanov, aj keď sú možno trochu zakríknutí. U jedného z nich som v jeho obchode v Betleheme kupoval židovskú kóšer vodku. Keďže som kúpil 2 fľaše - jednu pre seba a jednu pre švagra -, vyjednal som uňho zľavu. Dodnes nosím v peňaženke jeho vizitku. Volá sa Adel Handal. Keď som sa ho pýtal na jeho vierovyznanie, povedal mi, že je arabský kresťan. Bol to veľmi príjemný človek.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Karol Dučák15.12.14

    Problém útlaku kresťanov v kolíske kresťanstva je veľmi bolestivý. Netýka sa len Svätej zeme, ale aj iných krajín v tejto oblasti sveta. V súvislosti s nedávnou návštevou pápeža Františka v Turecku bola uverejnená štatistika s hrozivými číslami. V Turecku, jednej z prvých kresťanských krajín, ktorú evanjelizoval už svätý Pavol apoštol, žije len 5 200 domácich katolíkov (27 000, ak rátame aj cudzincov v Turecku). Kresťania tvoria celkom asi 0,15 až 0,2 % zo 76 miliónov obyvateľov krajiny. Pápežova návšteva, ako aj pokračujúci dialóg Katolíckej cirkvi s kresťanskými cirkvami Východu, však prinášajú nádej na zlepšenie postavenia kresťanov v tejto krajine. Útechou môžu byť aj informácie o hromadných konverziách moslimov na kresťanstvo v iných oblastiach sveta. Paradoxne aj zločiny moslimských teroristov v Iraku a Sýrii výrazne prispievajú k nárastu počtu konverzií moslimov na kresťanstvo, pretože diskreditujú obraz islamu vo svete. Moslimskí teroristi tak vlastne sami kopú hrob islamu.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Betlehem - miesto narodenia Pána Ježiša - sa nachádza na území palestínskej "samosprávy".
    Ľudia tam žijú ako v rezervácii, ohradení vysokým múrom. Sprievodca nám povedal, že mnohí aj dospelí obyvatelia Betlehema neboli ani raz na druhej strane - "za ohradou", pretože nedostali povolenie od izraelských úradov. Hraničné priechody sú zo židovskej strany prísne strážené. Ani ako turisti sme sa nevyhli kontrolám - a nejde len o formalitu, stráže sú ozbrojené samopalmi.
    Skrátka, Palestínčania sú za ohradou, vydaní na milosť a nemilosť Izraelčanov...
    Slovenské kresťanské cestovné kancelárie a pútnici zo Slovenska pomáhajú tamojším ľuďom, osobitne palestínskym kresťanom, a to tak, že im dávajú zarobiť (preto sme boli ubytovaní "za ohradou" - v Betleheme - a sprievodca nám odporúčal nakupovať u kresťanských obchodníkov...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anonymný16.12.14

    Hakala vždy prinúti človeka rozmýšľať. Nebola som v Izraeli, no bola som v Lurdoch. A to je niečo úžasné, ako tam prejavujú kresťania svoju odovzdanosť a lásku k našej nebeskej matke. My Európania sme silno mariánski, nekonečne milujeme Máriu, ale k nej vždy bude patriť syn Ježiš, náš učiteľ a vzor. Všetci sme dietky Božie. On sám miloval Samaritánov. Nasledujme ho. Mária

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Karol Dučák14.6.15

    Postavenie kresťanov v moslimskom svete nie je ľahké, preto poteší každý úspech. Pri nedávnych voľbách v tomto mesiaci, dňa 7. júna, sa do tureckého parlamentu dostali aj štyria kresťania. Popri troch arménskych kandidátoch si mandát zaistil aj aramejský politik Erol Dora, ktorý sedí v parlamente už od roku 2011. Aj keď je prevažne moslimské Turecko oficiálne sekulárnym štátom, ktorý nemá štátne náboženstvo, kresťanov je tam ako šafránu. Tvoria len asi 0,15 až 0,2 % zo 76 miliónov obyvateľov krajiny. Preto je voľba kresťanov do tureckého parlamentu svetielkom nádeje do budúcnosti pre tureckých kresťanov.
    Ďalší skromný úspech zaznamenala Katolícka cirkev v tom istom mesiaci v Spojených arabských emirátoch. 12. júna bol vysvätený v poradí druhý katolícky kostol v emirátoch, Chrám sv. Pavla v Abu Dhabí. Prvý katolícky kostol, Chrám sv. Jozefa, tu bol vysvätený pred 50 rokmi vo februári roku 1965.
    (Porov. Kurz notiert. In: Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 17. Juni 2015. Nr. 24, s. 10)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Karol Dučák21.6.15

    V Spojených arabských emirátoch žije zhruba 0,9 milióna katolíkov. Väčšinu z nich však tvoria prisťahovalci z ázijských krajín, ktorí tu prichádzajú za prácou. (Porov. Zahl der Woche 900 000. In: Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 21. Juni 2015. Nr. 25, s. 24)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Karol Dučák30.6.15

    Potvrdzuje sa, že nie je všetko také zlé, ako sa zdá na prvý pohľad. Teror Islamského štátu voči kresťanom paradoxne prináša aj dobré veci. Mnohí moslimovia sú zdesení činmi islamských fundamentalistov a hromadne konvertujú na kresťanstvo. Okrem toho sa medzi moslimami rodí aj silná vlna solidarity s kresťanmi. Celkove sa mení postoj moslimov ku kresťanom. V tureckom İzniku (bývalé kresťanské mesto Nicea), v ktorom sa konal prvý ekumenický koncil starovekej Cirkvi, by mohla vzniknúť prvá mešita-kostol. Pre obojstranné využitie bývalého chrámu nicejského koncilu, ktorý bol v roku 2011 premenený z múzea na mešitu, sa vyjadril jej predstavený, imám Mahmut Sahin. Doslova sa vyjadril, že by bolo nespravodlivosťou voči kresťanom, ktorí tu po stáročia slávili svoje liturgie, ponechať ich pred dverami ich bývalého chrámu. Tento objekt by teda mohol slúžiť tak moslimom, ako aj kresťanom. Aj pre známu istanbulskú mešitu Hagia Sophia, ktorá bola pôvodne kresťanským chrámom, sa pripravuje dvojité použitie.
    (Porov. Kurz notiert. In: Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 28. Juni 2015. Nr. 26, s. 10)

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.