Robert Hakala
|
Genezaretské jazero: výletné lode |
Cesta ku Genezaretskému jazeru / moru
(nazývaného aj Galilejské jazero / more, Tiberiadske jazero, Kineretské jazero / more, jazero Tiberias)
ubiehala rýchlo a príjemne. Diaľnica, ktorá nás tam zaviedla, pretínala
kamenistú púšť, na ktorej nebolo veľmi čo obdivovať. Skaly a skaly.
Sem-tam nejaká zelená farba signalizovala, že aj toto územie predsa len
poskytuje obmedzené podmienky na život.
Cesty sú v Izraeli na vysokej úrovni. Áut
nie je na nich veľa, iba v blízkosti väčších miest sa diaľnice zapĺňajú.
Šoféri sú veľmi ohľaduplní, za celý pobyt
som nevidel ani jednu jedinú dopravnú nehodu. Autá moderné, prevažne
luxusné nemecké a japonské značky. Policajtov takmer nevidno, iba keď
prechádzate na palestínske územie, na kontrolnom stanovišti je hliadka, ktorá
nás zakaždým nechá prejsť bez povšimnutia. Väčšina diaľnic je kvôli bezpečnosti
osvetlená po celú noc.
|
Pohľad z autobusu: kibuc |
Cestou míňame „oázy“ zvané kibuc (doslova:
zhromaždenie). Kibuc predstavuje zvláštnu formu vidieckej poľnohospodárskej
alebo (menej často) priemyselnej osady, kde sa v rozličnej miere hospodári
formou kolektívneho vlastníctva. V súčasnosti je v Izraeli 274 kibucov, v
ktorých žije asi 127 tisíc obyvateľov(zdroj: internet). Vzhľadom na to, že v Izraeli
je akútny nedostatok vody, poľnohospodárske plodiny by nemohli existovať bez
zavlažovania. Ku každému stromu, kríku, palme, alebo k záhonu vedie
dômyselná kvapková závlaha, ktorá udržuje tieto „družstvá“ pri živote.
Ďalšie prekvapenie – takmer každá plodina je
„obalená“ sieťovinou, ktorá ju chráni pred poškodením. Predstavte si napríklad
20 radov paliem, dlhých niekoľko sto metrov a každý rad je pekne zabalený.
To isté vo vinici. Alebo pri pestovaní rôznych druhov zeleniny. Všetko pod závlahou
a pod sieťami. Je to zvláštny pohľad, ktorý nás presvedčuje o tom, že
Izrael je vysoko rozvinutou nielen priemyselnou, ale aj poľnohospodárskou
krajinou.
|
Pohľad na krajinu |
Nedostatok pitnej vody sa v tejto krajine
rieši dovozom z Talianska. Keď som spomenul rozvinutý priemysel, treba
ešte dodať jeden zaujímavý fakt. Všetko, čo je vo svete nové, čiže najnovšia IT
technika, telefóny, alebo aj kvalitné voňavky a lieky, najprv sa jeden rok
predáva iba v Izraeli. Po roku ide tento tovar do celého sveta. Zdalo sa mi
to dosť neuveriteľné, ale sprievodca ma ubezpečil, že je to naozaj tak. Preto,
ak si chcete zadovážiť najmodernejšie technické a iné výdobytky, cestujte
sem, do Európy tento tovar dorazí až o rok...
Ale to som odbočil...
Genezaretské jazero
je dlhé 21 km, široké 13 km, jeho rozloha je 166 km2 , maximálna
hĺbka zhruba 45 metrov. Leží 212 metrov pod úrovňou hladiny mora. Je
sladkovodné a je hlavným zdrojom pitnej vody pre Izrael, voda je
rozvádzaná potrubiami do celého štátu. Časť vody z jazera je odvádzaná do
Jordánska (zdroj: internet). Zanedlho sme zastali na parkovisku a odtiaľ
pohodlnou chôdzou po niekoľkých minútach sme sa ocitli pri jazere. Bolo
čiastočne ukryté v rannom opare, takže celú jeho veľkosť som nemohol
uvidieť.
|
Hymna na uvítanie |
V prístave kotvilo niekoľko lodí, verné kópie
rybárskych člnov, ktoré sa využívali na rybolov v dávnej minulosti. Na
brehu tabuľky so zákazom kúpania. Chvíľku čakania si krátim fotením. Onedlho
pripláva loď, z ktorej vystúpia maďarskí turisti. Prezrádza ich reč
a potom aj ich štátna vlajka, ktorá veje na lodnom stožiari. Privíta nás
kapitán a jeho prvá otázka je:
Odkiaľ sme? Len čo počuje „Slovakia“ vbehne do podpalubia
a prinesie našu vlajku. O chvíľu pustí našu hymnu a my
nastupujeme na loď. Kapitán nás zdraví, každému podáva ruku, usmieva sa. Loď sa
odráža od brehu a plavíme sa...
Zvláštna chvíľa. Na našich tvárach vidno
vzrušenie. Kapitánov pomocník vymieňa CD a nad hladinou sa vznášajú
typické izraelské chytľavé melódie. Kapitán nelení a vyzýva nás, aby sme
vytvorili kruh a začína nás učiť akýsi ľudový tanec. Hopkáme raz na jednu,
raz na druhú stranu. Potom sa spýta, kto z nás vie spievať. Prihlási sa
mladá žena, ktorá so spevom v karaoké nemá problém. Ako neskôr prezradila,
je učiteľkou spevu. Kapitán je nadšený, zábava je v plnom prúde...
|
Takeéé ryby lovili v jazere... |
O chvíľu vyhlási prestávku, ktorú využije na
to, aby nám predviedol, ako sa tu v minulosti chytali ryby. Hádže do
jazera sieť, raz, dva razy, ale ryba žiadna. Nakoniec jeho spoločník prinesie
krásnu rybu, ktorá je z umelej hmoty. Kapitán sa smeje a nechá rybu
kolovať medzi nás. Plavba, ktorá trvala asi hodinu bola naozaj výnimočná.
Diskotéka, predaj spomienkových predmetov, tanec, spev, pivo... Iba na Pána
Ježiša sa akosi zabudlo. Našťastie náš sprievodca, katolícky kňaz, vysvetlil na začiatku plavby spojenie tohto
miesta s našim Pánom. V mysli som si predstavoval, ako sa tu On
stretol so Šimonom Petrom a s inými učeníkmi... (Keď raz išiel
popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú
sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z
vás rybárov ľudí“ – Mk 1, 16–17.) Na hlbší duchovný zážitok nebol čas...
Tabgha – Heptapegon je
náš ďalší cieľ na brehu jazera. V preklade znamená „sedem prameňov“. Sú tu
dve významné kresťanské lokality. Prvá z nich je Kostol rozmnoženia
chlebov a rýb, teda miesto, kde Pán Ježiš urobil zázrak s rozmnožením
chleba a rýb. Na tomto mieste je postavený kostol, pod hlavným oltárom je
kameň, na ktorom sedel Pán Ježiš, keď vykonal tento zázrak. (Keď odtiaľ
Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol –
Mt 15, 29. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo
už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť
hladných, aby nepoomdlievali na ceste“ – Mt 15, 32. Tu rozkázal zástupu, aby si
posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával
učeníkom a učeníci zástupom – Mt 15, 35–36.)
|
Tabgha - Kostol Primátu sv. Petra |
Druhá lokalita sa nazýva Kostol Primátu
svätého Petra. (A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím
svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského
kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš
na zemi, bude rozviazané v nebi“ – Mt 16, 18–19.)
Na tomto mieste sa po zmŕtvychvstaní zjavil
Pán učeníkom po tretí raz a došlo tu k potvrdeniu primátu Petrovi. (Pýtal
sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho
tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“ a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko ty dobre
vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ – Jn 21, 17.)
|
Mensa Christi |
Zjavil sa na úsvite. (Potom sa Ježiš znova
zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori – Jn 21 1. A zjavil sa takto: keď
sa učeníci vracali z neúspešného lovu, umožnil im bohatý úlovok a pri ohnisku
ich ponúkol chlebom a rybou – Jn 21, 1–14.) Uprostred kostola je skala
(Mensa Christi – Kristov stôl), na ktorej stál Pán pri zjavení. Ale je to aj
Petrova skala, ktorá je pevným bodom –
skalou, na ktorej je postavená Katolícka cirkev. Môžete vystáť dlhý rad,
pokľaknúť a dotknúť sa jej. Je to mimoriadne silný zážitok!
Hora Blahoslavenstiev
je lokalita neďaleko Genezaretského jazera, kde Ježiš podľa tradície predniesol
tzv. horskú reč, reč na vrchu. (Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na
vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich
– Mt 5, 1–2.) Nám je toto vystúpenie známejšie pod názvom Blahoslavenstvá
(Mt 5, 1–12). Nádherná plocha, vysadená pestrofarebnými záhonmi kvetov,
stromov, okrasných kríkov.
|
Chrám Blahoslavenstiev |
Dominuje tu Chrám Blahoslavenstiev, pozoruhodný,
s osemuholníkovým pôdorysom. Blahoslavenstvá, ktorých je osem, sú napísané
po jednom na každej stene chrámu. Na dlažbe sú znázornené tri božské čnosti
(viera, nádej, láska) a štyri ľudské čnosti (rozvážnosť, spravodlivosť,
sila, miernosť). Kupola chrámu má znázorňovať horu, na ktorú vystúpil Pán.
Svätá omša, ktorá sa uskutočnila v záhrade, mala výnimočnú atmosféru,
čaro. Pofukoval jemný vetrík, ktorý slová kňaza roznášal po celom tomto
tajomnom priestore...
(Pokračovanie o týždeň.)
|
Robert Hakala |
Hymna a vyvesenie štátnej zástavy na uvítanie - poteší. Aj keď ide v prvom rade o obchodnícky ťah, svedčí to tiež o silnom vnímaní štátnosti. Tam si ľudia uvedomujú naplno, že mať svoj štát znamená život.
OdpovedaťOdstrániťTiež som si zaspieval pri plavbe po Genezaretskom jazere. Keď zaznela známa izraelská pieseň "Hava Nagila", ktorú milujem od čias svojej mladosti, neodolal som a vypýtal som si mikrofón. V mladých časoch som bol niekoľko rokov spevákom hudobnej skupiny, takže som s tým nemal problémy. Neskôr tá pieseň zaznela znovu a tak som ju znovu odspieval spolu so spevákom, ktorý spieval originál. Kapitán však mal chuť vystrájať a zobral ma do tanca a takže sme za smiechu členov nášho zájazdu spolu krepčili po palube. Cítil som sa trochu trápne, ale čo neurobí človek pre dobrú náladu svojich blížnych?
OdpovedaťOdstrániť