Referendum o rodine – otázky a súvislosti

Vlado Gregor

Ako sa odvažujeme hovoriť o kresťanskej slobode, keď dobývame vrcholy alibizmu?

Polarizuje sa teraz spoločnosť v takom zmysle, ako by mali pravdu len jedni, alebo len druhí. Myslím tým očakávané referendum, ktoré jedni označujú ako podivné a druhí ako priam existenčne dôležité. Pýtame sa teda podobne ako Pilát, kde je pravda.

Pozrite sa, milí moji, nielen každá menšina, ale každý človek má právo brániť sa ako môže a ako vie. Ide o to, aby si uvedomil, či ide ešte o obranu alebo už o útok, vrátane útoku na zdravý rozum. Iste, tá „antihomopropaganda“ je niekedy naozaj propagandou, zjednodušuje problém a také agitácie trochu pripomínajú totalitný režim. Natíska sa tiež otázka, či vyhlasovanie takýchto referend má zmysel, či by jednoducho nestačilo hovoriť pravdu a poctivo a nezjednodušene sa k problémom stavať. Pretože mám pocit, že v tom boji za menšiny a či proti nim sa ľuďom predpisuje už nielen to, čo môžu hovoriť, ale aj to, čo si majú myslieť, ba dokonca aj to, čo sa im má páčiť.

V  televíznej súťaži Duel padla otázka, či je Elton John ženatý; vraj áno. Ale ako môže byť ženatý, keď je „mužatý“?! Je tu veľké nebezpečenstvo úplného prevrátenia pojmov a dehonestácie normálnosti a či obyčajnosti. Už v ktoromsi dávnom prorokovi sa vystríha, že beda bude ľuďom, ktorí o čiernom tvrdia, že je biele a o bielom, že je čierne.

Každý  poznáme niekoho ináč orientovaného, či už v širšej rodine, medzi známymi alebo aspoň medzi všeobecne známymi. Osobne však nepoznám nikoho, kto by vyskakoval na námestí a verejne predvádzal, ako sa balia osoby rovnakého pohlavia. Asi by ma trochu znechutilo aj to, keby podobné expozé a verejné flirty  ukazovali heterosexuáli. Široká verejnosť nemusí do podrobností vedieť a vidieť, že máme určité orgány zdravé a dobre nám fungujú...

Stále sa  vyžaduje sebareflexia iba od väčšiny, pretože asi žiadna menšina žiadnu reflexiu nepotrebuje. Ak ale stále budeme ľuďom niečo vyčítať a nebrať do úvahy ich vlastné starosti, tak sa vážne nahnevajú. Istý konzervatívny Kanaďan David a či Nathan Birnbaum už roku 1929 presne predpovedal, čo sa bude diať v Nemecku a určil aj hlavnú príčinu, totiž výsmech z problémov bežných nemeckých „podľudí“. Ani u nás sa nemusí nahnevať väčšina, stačia tí ľudia, ktorí žijú z platu štyristo eur, alebo aj menej, a tých je podstatne viac ako štyri percentá.

Hovorí sa často o tom, ako sa my kresťania nemáme báť, a pritom sa niekedy bojíme aj vlastných tieňov. Vyšiel nedávno v istom „promenšinovom“ periodiku rozhovor s jedným naším predstaviteľom. Úspešne sa v ňom vyhol otázkam o homosexualite, ako aj o Mons. Bezákovi a Mons. Tisovi. Vari ho tí redaktori platia za to, že sa ich tak bojí? Ako sa vôbec odvažujeme hovoriť o kresťanskej slobode, keď dobývame vrcholy alibizmu?

Mimochodom, alibizmus sa po slovensky nazýva aj pokrytectvo a mám vážny dojem, že Kristus dôrazne vystríha učeníkov pred kvasom farizejov, ktorým je práve pokrytectvo.

(11. 1. 2015)

::
Autorom príspevku je publicista Vlado Gregor.

Súvisiace články:

Zaradiť spiatočku je niekedy zdravé

Polarita v nás

::

PriestorNet – niečo navyše!