Konzervatívny denník?

Na Slovensku vzniká internetový „konzervatívny denník“. Na prvý pohľad potešiteľná správa, veď každému súdnemu človeku musí byť jasné, že súčasné mediálne prostredie je nevyvážené a nezdravé, čo sa zreteľne prejavilo napríklad pri nedávnom referende.

V ovzduší všeobecnej nedôvery a skepsy, relativizovania hodnôt a zosmiešňovania kresťanskej viery, keď je nadovšetko vyvyšovaný konzumný spôsob života a kult úspechu, keď sa sloboda účelovo oddeľuje od zodpovednosti, sa vyslovene žiada iný hlas – hlas zdravého rozumu a normálnosti, za ktorý by sme sa nemuseli hanbiť pre našimi predkami ani potomkami. (Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!) Áno, uvítali by sme nový vskutku konzervatívny denník (časopis, rozhlas, televíziu...), uvítali aj podporili. Zdá sa však, že v súvislosti so spomínaným projektom naše očakávania nebudú naplnené...

Prečo si to myslím?

Sledujúc sprievodné úvahy a diskusie a poznajúc doterajšie verejné aktivity i prezentované názory hlavných aktérov a poradcov projektu, vzrastá vo mne obava, že pripravovaný „konzervatívny denník“ bude predstavovať skôr karikatúru konzervativizmu. Z úst ľudí, ktorí tento portál spúšťajú, okrem iného zaznelo: „Nemal by byť naviazaný na cirkev. Náboženských médií je tu dosť...“ Pýtam sa: Na čo teda bude naviazaný? Nebude viesť len k ďalšiemu mäteniu pojmov? Nebude v konečnom dôsledku akýmsi trójskym koňom v katolíckom (kresťanskom) prostredí?

Aby bolo jasné, neprihováram sa za priamu naviazanosť na Cirkev (organizačnú, finančnú), ide mi o „naviazanosť“ hodnotovú – o pevné ukotvenie v kresťanskom učení, lebo iba to zaručuje stálosť v dnešnom rozkolísanom a dezorientovanom svete; iba vo vernosti nemennému katolíckemu učeniu je skutočná konzervatívnosť. Pravda, tento pojem sa mnohým súčasníkom javí v negatívnom svetle, preto si treba ozrejmiť, čo konzervativizmus v pravom zmysle slova znamená.

Pozoruhodné a podnetné myšlienky o konzervativizme priniesol súčasný rakúsky mysliteľ Friedrich Romig vo svojej knihe Práva národa, ktorá vyšla aj po slovensky v preklade Petra Kubicu (Bratislava, Vydavateľstvo SSS, 2008). Konzervativizmus nevníma ako obyčajné zachovávanie zvykov a tradícií, a už vôbec nie ako nejaký módny (politický, ideologický) postoj. Pravý konzervativizmus je ochraňovanie večného v premenách času, presadzovanie ideí dobra, pravdy, krásy a spravodlivosti; a keďže večný a nemenný je iba Boh, konzervativizmus je vždy spätý s náboženstvom (oproti tomu liberalizmus je vo svojej podstate ateistický až antiteistický). Z toho vyplýva, ako píše Romig v spomínanej knihe, že „konzervatívec je vždy a neodvolateľne homo religiosus bez ohľadu na to, aké náboženstvo vyznáva; žije v súlade s náboženstvom kultúrneho kruhu alebo ľudu, ku ktorému patrí“. A dôležitou témou konzervatívneho myslenia sú ľudské práva vo vzťahu k domovu a k štátu. Romig konštatuje, že základnou povinnosťou štátu je ochrana domova, čiže ochrana pokoja a bezpečnosti svojich obyvateľov...

Ideovým základom konzervativizmu je prirodzený mravný zákon – zákon lásky, ktorý je najkomplexnejšie obsiahnutý v kresťanstve. Ide o to, aby sa zachovávali a rozvíjali iba dobré tradície, aby sa zachovávala a obraňovala pravda, nie lož. Takto chápaný konzervativizmus je vlastne pokrokový a je jednou z vlastností kresťanstva. Návraty k životodarnému duchovnému prameňu nie sú prejavom spiatočníctva, ale napredovania.

Skutočný konzervatívec je verný svojej rodine, národu, cirkvi – usiluje sa teda napĺňať svoje poslanie v prostredí prirodzených ľudských skupín či spoločenstiev. Obhajuje overené hodnoty, postupy, pravidlá, inštitúcie... chráni život a dôstojnosť človeka. Je si vedomý toho, že nie všetko staré je zlé a zaostalé a nie všetko nové je dobré a potrebné. Hodnotu vecí posudzuje v prvom rade z hľadiska mravnosti. Je preto veľmi dôležité, aby zotrvával v pevnom spojení s (kresťanským) náboženstvom a jeho mravným imperatívom.

Vo svetle vyššie napísaného vyvstávajú oprávnené obavy, že konzervativizmus predmetného „konzervatívneho denníka“ bude okyptený o dve podstatné zložky: náboženskú a národnú. Rád by som sa mýlil. V procese triedenia duchov, ku ktorému dochádza, a zoči-voči stále tvrdším atakom priamo na základy našej kultúry si dotyční možno predsa len uvedomia, že kompromisníctvo, modernizmus a prispôsobovanie sa tomuto svetu k cieľu nevedie.

Ján Maršálek

Odkazy:

Konzervatívny denník

Debata o konzervatívnom denníku

Kritický pohľad

::

PriestorNet – ponúka viac!