Karol Dučák |
V krízových časoch je mimoriadne dôležité inšpirovať sa svetlými
príkladmi z minulosti, hľadať v nich podnety a námety na
riešenie neblahej situácie. Jedným takýmto mimoriadne svetlým príkladom je
excelentné dielo misionárov Spoločnosti Ježišovej (SJ) u Indiánov kmeňa Guaraní
v jezuitskom štáte v Paraguaji 1609–1768.
Účelná organizácia náboženského života Guaraníov
Náboženský život redukcií bol spojený
s nefalšovanou radosťou a veselosťou, ale aj úprimnou zbožnosťou
Indiánov. Bolo by preto naivné a smiešne tvrdiť, že jezuiti vnucovali Indiánom
náboženstvo. Je to ako keby chcel niekto klopať na dokorán otvorené vráta.
Paraguajskí Indiáni prahli po poznávaní pravého Boha a neboli to len
Indiáni z redukcií. Často dobrovoľne prichádzali za jezuitami aj pohanskí
Indiáni s prosbou, aby ich jezuiti pokrstili a prijali do redukcie. Zodpovedali
tomu aj mimoriadne úspechy misionárov v Južnej Amerike. Pritom hlboká
a úprimná zbožnosť paraguajských Indiánov bola charakteristická pre obe
pohlavia. Charlevoix uvádza, že nebolo ničím výnimočným „zbadať mužov, ba občas
aj ženy, ako verejne vyznávajú pochybenia, ktorých svedkom bol iba Boh,
a prosia o pokánie...“ (CHARLEVOIX, P. Franciscus de. Geschichte
von Paraguay, I, s. 303)
Ten istý autor píše o zbožnosti
indiánskych žien: „Osobám ženského pohlavia bol s pomocou Božej milosti
vštiepený taký veľký odpor k nečistote, že sa kvôli najnepatrnejšej voľnosti,
ktorú si v tomto smere dovolili, dobrovoľne podrobili tomu najpokornejšiemu
pokániu. Často sa stalo, že sa dievčatá radšej nechali pohanmi usmrtiť, než by
sa podvolili hriechu.“ (CHARLEVOIX, P. Franciscus de. Geschichte von
Paraguay, I, s. 310; k tomu pozri aj: MURATORI, Lodovico Antonio. Il
cristianesimo, I, s. 114)
Toto sa stávalo už v prvých desaťročiach existencie jezuitského štátu,
keď boli redukcie vystavené pustošiacim nájazdom mamelukov. Stávalo sa, že mamelukovia (mamelukovia boli brazílski
lovci otrokov, pôvodom to boli mestici, potomkovia európskych lupičov a
trestancov, ktorí sa oženili s indiánskymi ženami, keďže prichádzali od mesta
São Paulo, nazývali ich aj paulistami; Indiánov, ktorých zajali, predávali ako otrokov,
mali na svedomí mnoho ťažkých zločinov) „chceli znásilniť kresťanské devy, ale
tieto sa nechali radšej zavraždiť, než by privolili k ich zvieracím chúťkam.“
(CHARLEVOIX, P. Franciscus de. Geschichte von Paraguay, II, s. 75)
Podobné sugestívne svedectvá zanechali aj
viacerí misionári, ktorí medzi Indiánmi pôsobili. Muratori dokonca píše, že
Guaraníovia sa často najprv pýtajú spovedníkov, či je to alebo ono hriech,
a keď sa dozvedia, že nejakým spôsobom urazili Boha, obviňujú sa
z hriechov „s takou bolesťou a plačom, že aj samotnému kňazovi
vyhŕknu slzy...“ (MURATORI, Lodovico Antonio. Il cristianesimo, I, s.
96)
Je len pochopiteľné, že náboženský život v redukciách nebol
živelný, ale že ho jezuiti veľmi účelne organizovali a riadili. Celý život redukcií bol pritom predchnutý
hlbokou vierou v Boha a svedomitým vykonávaním náboženských povinností. Jezuiti
nič neponechali na náhode a urobili všetko preto, aby sprístupnili náboženstvo
všetkým Indiánom. Preložili do rodného jazyka Guaraníov nielen modlitby, ale v
tomto jazyku aj kázali a viedli katechézu.
Na ilustráciu jedna z guaranískych verzií
Modlitby Pána, v jazyku Guaraníov Ore Ru (Otče náš),
s prekladom do slovenčiny:
„Ore ru reiméva yvágape,
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
toñembojeroviákena nde réra.
posväť sa Tvoje meno.
Taoreañuamba ne mborayhu.
Príď kráľovstvo Tvoje.
Tojejapo ne rembipota,
Buď vôľa Tvoja,
ko yvy ári yvágapeguáicha.
ako v nebi tak i na zemi.
Eme'êmo oréve ko'ára kóvape ore rembi'urã opa ára roikotevêva.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes.
Ha eheja reíkena oréve ore mba'e vaikue,
A odpusť nám naše viny,
roheja reiháicha ore rapichápe hembiapo vaikue oréndive.
ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
Ha ani orerejátei roñepy'ara'ã,
A neuveď nás do pokušenia,
ore pe'a avei mba'e pochy poguýgui.
ale zbav nás Zlého.“
(Citované podľa: Guarani Rosary Prayers;
KOMOROVSKÝ, Ján. Boží štát v pralesoch, s. 63–64)
Modlitby mali v živote Indiánov svoje
nezastupiteľné miesto, a to tak súkromné, ako aj hromadné. Okrem najbežnejších
krátkych modlitieb, akou bola predovšetkým Modlitba Pána, sa Indiáni radi
modlili aj dlhšie modlitby a litánie. Zvláštnu obľubu si v redukciách získala modlitba svätého ruženca.
Ruženec sa Guaraníovia modlili spoločne neskoro popoludní v kostole a ak mal
niektorý z nich vážnu príčinu, pre ktorú sa nemohol zúčastniť spoločnej
modlitby v kostole, nikdy nezabudol pomodliť sa ruženec doma. Príkladom boli
otcovia jezuiti. Páter Sepp píše, že otcovia jezuiti už nenosili ruženec
zavesený na sutane, ale na krku, aby tak dali divým pohanom najavo, že sú
kresťanmi a služobníkmi Matky Božej. Neofyti nasledovali ich príklad a tak
chodili všetci, „muži a ženy, veľkí a malí, s ružencom, zaveseným na krku na
znak toho, že už nie sú pohania, ale kresťania.“ (SEPP, Anton. Reißbeschreibung,
s. 316)
Pre Guaraníov sa takto stal ruženec
integrálnou súčasťou ich života.
Zbožnosť Guaraníov bola skutočne obdivuhodná. Charlevoix píše okrem iného tieto slová
uznania: „Nič sa nevyrovnalo počestnosti, bázni a jemnej zbožnosti,
s ktorou sa Indiáni zúčastňovali na svätých tajomstvách a modlitbe,
konanej temer vo všetkých kostoloch. Pozornosť, s akou načúvali vyučovaniu
a napomínaniu, presahuje všetko, čo sa o tom dá povedať;
a pretože záver tvoril úkon kajúcnosti, ktorý sa vyslovoval nahlas, bolo
počuť, ako vzdychajú, vzlykajú a verejne vyznávajú svoje hriechy, čo by
boli robili bez zábran, keby sa im to prísne nezakazovalo.“ (CHARLEVOIX, P.
Franciscus de. Geschichte von Paraguay, I, s. 305–306)
Nie je možné do detailov rozobrať všetky
nuansy náboženského života obyvateľov paraguajských redukcií, pretože takýto
komplexný rozbor by si vyžadoval vydanie knižnej publikácie... Tento pozemský
raj však netrval večne. Tvrdú ranu dostal v roku 1768 vyhnaním jezuitov
z paraguajských misií. Španielski administrátori, ktorí potom prišli do
redukcií, rozkradli majetok redukcií a nechali ich postupne spustnúť.
Vydrancovali aj ich nádherné kostoly a ponechali ich napospas zubu času,
takže dnes sú z nich už iba monumentálne ruiny.
Tu je naozaj dom Boží a brána do neba
Jezuitské chrámy v Paraguaji, tieto
pulzujúce srdcia jezuitských redukcií, sa teda nezachovali do dnešných dní. No
na území dnešnej Bolívie dodnes stoja nádherné jezuitské kostoly. Portály
chrámov v Concepción, San Javier a San Rafael, ktoré takisto
vybudovali jezuiti, nesú biblický nápis „Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do
neba.“ (Porov. DUČÁK, K. Božie svetlo v temnotách Paraguaja. Jezuitský
štát 1609 –1768, s. 411)
Toto motto presne charakterizovalo úsilie
jezuitov v ich juhoamerických misiách. Chceli z každého chrámu
vytvoriť dom Boží a bránu do neba, cez ktorú chceli dostať do večnej
blaženosti každého Indiána, či už to bol Guaraní, alebo príslušník
ktoréhokoľvek indiánskeho kmeňa v Paraguaji, Bolívii i všetkých
ostatných krajinách Južnej Ameriky. Ich pozoruhodné úspechy v misijnej
činnosti sú večnou inšpiráciou pre všetky generácie teológov až do skončenia
sveta.
::
::
Predchádzajúce časti:
::
Použité pramene a zdroje
1. BALOGH Anton. SV. ROCHUS
GONZÁLES A SPOL. Mučeníci (+1628. [online]. [cit. 05.
08. 2012]. Dostupné na internete: www.katolici.szm.com
2. BUČKO, Ladislav. Na
ceste k oslobodeniu. Základy misiológie. Nitra: Spoločnosť Božieho slova,
2003.
549 s. ISBN 80-85223-34-1.
3. CARDIEL, José. Breve
relación de las Misiones del Paraguay. Buenos Aires: Secretaríade Cultura de la Nación: Ediciones Theoría, 1994.
188 s.
4. Decreto di SUA MAESTA
il Re Cattolico FILIPPO V. sopra varie accuse portate al suo Real Consiglio
delle Indie contro i Gesuiti del Paraguai. Con la Lettera dell' Illustrissimo e
Reverendissimo Signor Fra GiuSeppe de Peralta dell' Ordine di San Domenico,
Vescovo di Buenosaires, che vien citata dal Re nel suo Decreta. Colla Giunta di
due Lettere di SUA MAESTA Cattolica al Provinciale della Compagnia di GESU nel
Paraguai,in: MURATORI, Lodovico Antonio. Il cristianesimo felice nelle
missioni de' padri della Compagnia di Gesù nel Paraguai. Parte Seconda.
Venezia: Presso Giambatista Pasquali, 1752.
5. DOBRIZHOFFER,
Martin. Geschichte der Abiponer, einer berittenen und kriegerischen Nation
in Paraguay. Bereichert mit einer Menge Beobachtungen über die wilden
Völkerschaften, Städte, Flüsse, vierfüßigen Thiere, Amphibien, Insekten,
merkwürdigsten Schlangen, Fische, Vögel, Bäume, Pflanzen und andere
Eigenschaften dieser Provinz. Verfaßt von Herrn Abbé Martin Dobrizhoffer,
achtzehn Jahre lang gewesenen Missionär in Paraguay. Aus dem Lateinischen
übersetzt von A. Kreil. I.-III. Theil. Wien:Joseph Edlen von Kurzbek, 1783–1784.
6. DUČÁK, Karol. Božie
svetlo v temnotách Paraguaja. Jezuitský štát 1609–1768. Nitra:
Spoločnosť Božieho slova, 2012. 470 s. ISBN 978-80-85223-93-4.
7.FAßBINDER, Maria. Der
"Jesuitenstaat" in Paraguay. Halle: Max Niemeyer, 1926. 161 s.
8.FÜLÖP-MILLER, René. Moc
a tajemství jezuitů. Praha, RYBKA PUBLISHERS, 2000. 654 s. ISBN
80-86182-14-2.
9. Guarani Rosary Prayers,
dostupné na internete: www.marysrosaries.com/Guarani
10. HARTMANN, Peter
Claus. Der Jesuitenstaat in Südamerika 1609 – 1768.Weißenhorn: Konrad, 1994.
174 s. ISBN 3-87437-349-5.
11. CHARLEVOIX, P.
Franciscus de. Geschichte von Paraguay, und den Missionen der Gesellschaft
Jesu in diesen Ländern. Nach dem Französischen des P. Franciscus de Charlevoix,
weiland Priester der Gesellschaft Jesu. 2 Bände. Wien:
Mechitaristen-Congregations-Buchhandlung, 1830. 332+370 s.
12. KLÍMA, Jan. Dějiny
Portugalska. Druhé rozšířené a doplněné vydání. Praha: Lidové noviny,
2007. 672 s. ISBN 80-7106-903-5.
13. KOMOROVSKÝ, Ján. Boží
štát v pralesoch a savanách Paraguaja (Realizácia utópie). Nitra:
Spoločnosť Božieho Slova, 2007. 146 s. ISBN 978-80-85223-80-4.
14. LAFARGUE, Paul. Der
Jesuitenstaat in Paraguay. Zweite Auflage. Stuttgart, Berlin:Dietz, 1922.
15. LUGON, Clovis. Chrześcijańska
komunistyczna republika Guaranow. Warszawa: Instytut Wydaxniczy Pax, 1971.
352 s.
16. MONTOYA, Ruiz. Conquista
espiritual hecha por los Religiosos de la Compaňia de Jesus, en las Provincias
del Paraguay, Parana, Uruguay, y Tape. Madrid: En la imprenta del Reyno,
1639.
17. MURATORI, Lodovico
Antonio. Il cristianesimo felice nelle missioni de' padri della Compagnia di
Gesù nel Paraguai. 2 Parti. Venezia: Giambatista Pasquali, 1752. 323+300 s.
18. NEMEC, František. Cirkevný
dejepis. IV. opravené vydanie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1947.
19. OTRUBA, Gustav. Der
Jesuitenstaat in Paraguay. IDEE UND WIRKLICHKEIT. Wien: Bergland, 1962. 192
s.
20. PAUCKE, Florian. Zwettler
Codex 420 des P. Florian Paucke S.J. Hin und Her. Hin süsse und vergnügt, her
bitter und vertrübt. Das ist: Treu gegebene Nachricht durch einem im Jahre 1748
aus Europa in West-America, nahmentlich in die Provinz Paraguay abreisenden und
im Jahre 1769 nach Europa zurukkehrenden Missionarium. 2 Bände. Wien:
Wilhelm Braumüller, 1959-1966. 1112
s.
21. RENGGER, J. R. Reise
nach Paraguay in den Jahren 1818 bis 1826.Aus des Verfassers
handschriftlichem Nachlasse herausgegeben von A. Rengger. Aarau: H.R.
Saeurlænder, 1835.
22. SEPP, Anton. R.R.
PP. Antonii Sepp und Antonii Böhm, der Societät JESU Priestern Teutscher
Nation, deren der erste aus Tyrol an der Etsch zu Caltern, der ander aus Bayrn
gebürtig Reißbeschreibung, wie dieselben aus Hispanien in Paraquarien kommen.
Und kurzer Bericht der denkwürdigisten Sachen selbiger Landschafft, Völckeren
und Arbeitung der sich alldort befindeten PP. Missionariorum, gezogen aus den
durch R.P. Sepp, Soc. Jesu, mit eigner Hand geschribnen Briefen, zu mehrern
Nutzen von Gabriel Sepp von und zu Rechegg, leiblichen Bruedern in Druck
gegeben. Cum Licentia Superiorum. Brixen1696. 333 s.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.