Náboženský život Guaraníov – inšpirácia pre dnešný svet (4)

Karol Dučák

V krízových časoch je mimoriadne dôležité inšpirovať sa svetlými príkladmi z minulosti, hľadať v nich podnety a námety na riešenie neblahej situácie. Jedným takýmto mimoriadne svetlým príkladom je excelentné dielo misionárov Spoločnosti Ježišovej (SJ) u Indiánov kmeňa Guaraní v jezuitskom štáte v Paraguaji 1609–1768.

Účelná organizácia náboženského života Guaraníov

Náboženský život redukcií bol spojený s nefalšovanou radosťou a veselosťou, ale aj úprimnou zbožnosťou Indiánov. Bolo by preto naivné a smiešne tvrdiť, že jezuiti vnucovali Indiánom náboženstvo. Je to ako keby chcel niekto klopať na dokorán otvorené vráta. 

Paraguajskí Indiáni prahli po poznávaní pravého Boha a neboli to len Indiáni z redukcií. Často dobrovoľne prichádzali za jezuitami aj pohanskí Indiáni s prosbou, aby ich jezuiti pokrstili a prijali do redukcie. Zodpovedali tomu aj mimoriadne úspechy misionárov v Južnej Amerike. Pritom hlboká a úprimná zbožnosť paraguajských Indiánov bola charakteristická pre obe pohlavia. Charlevoix uvádza, že nebolo ničím výnimočným „zbadať mužov, ba občas aj ženy, ako verejne vyznávajú pochybenia, ktorých svedkom bol iba Boh, a prosia o pokánie...“ (CHARLEVOIX, P. Franciscus de. Geschichte von Paraguay, I, s. 303)

Ten istý autor píše o zbožnosti indiánskych žien: „Osobám ženského pohlavia bol s pomocou Božej milosti vštiepený taký veľký odpor k nečistote, že sa kvôli najnepatrnejšej voľnosti, ktorú si v tomto smere dovolili, dobrovoľne podrobili tomu najpokornejšiemu pokániu. Často sa stalo, že sa dievčatá radšej nechali pohanmi usmrtiť, než by sa podvolili hriechu.“ (CHARLEVOIX, P. Franciscus de. Geschichte von Paraguay, I, s. 310; k tomu pozri aj: MURATORI, Lodovico Antonio. Il cristianesimo, I, s. 114)

Toto sa stávalo už v prvých desaťročiach existencie jezuitského štátu, keď boli redukcie vystavené pustošiacim nájazdom mamelukov. Stávalo sa, že mamelukovia (mamelukovia boli brazílski lovci otrokov, pôvodom to boli mestici, potomkovia európskych lupičov a trestancov, ktorí sa oženili s indiánskymi ženami, keďže prichádzali od mesta São Paulo, nazývali ich aj paulistami; Indiánov, ktorých zajali, predávali ako otrokov, mali na svedomí mnoho ťažkých zločinov) „chceli znásilniť kresťanské devy, ale tieto sa nechali radšej zavraždiť, než by privolili k ich zvieracím chúťkam.“ (CHARLEVOIX, P. Franciscus de. Geschichte von Paraguay, II, s. 75)

Podobné sugestívne svedectvá zanechali aj viacerí misionári, ktorí medzi Indiánmi pôsobili. Muratori dokonca píše, že Guaraníovia sa často najprv pýtajú spovedníkov, či je to alebo ono hriech, a keď sa dozvedia, že nejakým spôsobom urazili Boha, obviňujú sa z hriechov „s takou bolesťou a plačom, že aj samotnému kňazovi vyhŕknu slzy...“ (MURATORI, Lodovico Antonio. Il cristianesimo, I, s. 96)

Je len pochopiteľné, že náboženský život v redukciách nebol živelný, ale že ho jezuiti veľmi účelne organizovali a riadili. Celý život redukcií bol pritom predchnutý hlbokou vierou v Boha a svedomitým vykonávaním náboženských povinností. Jezuiti nič neponechali na náhode a urobili všetko preto, aby sprístupnili náboženstvo všetkým Indiánom. Preložili do rodného jazyka Guaraníov nielen modlitby, ale v tomto jazyku aj kázali a viedli katechézu.

Na ilustráciu jedna z guaranískych verzií Modlitby Pána, v jazyku Guaraníov Ore Ru (Otče náš), s prekladom do slovenčiny:

„Ore ru reiméva yvágape,

Otče náš, ktorý si na nebesiach,

toñembojeroviákena nde réra.

posväť sa Tvoje meno.

Taoreañuamba ne mborayhu.

Príď kráľovstvo Tvoje.

Tojejapo ne rembipota,

Buď vôľa Tvoja,

ko yvy ári yvágapeguáicha.

ako v nebi tak i na zemi.

Eme'êmo oréve ko'ára kóvape ore rembi'urã opa ára roikotevêva.

Chlieb náš každodenný daj nám dnes.

Ha eheja reíkena oréve ore mba'e vaikue,

A odpusť nám naše viny,

roheja reiháicha ore rapichápe hembiapo vaikue oréndive.

ako i my odpúšťame svojim vinníkom.

Ha ani orerejátei roñepy'ara'ã,

A neuveď nás do pokušenia,

ore pe'a avei mba'e pochy poguýgui.

ale zbav nás Zlého.“

(Citované podľa: Guarani Rosary Prayers; KOMOROVSKÝ, Ján. Boží štát v pralesoch, s. 63–64)

Modlitby mali v živote Indiánov svoje nezastupiteľné miesto, a to tak súkromné, ako aj hromadné. Okrem najbežnejších krátkych modlitieb, akou bola predovšetkým Modlitba Pána, sa Indiáni radi modlili aj dlhšie modlitby a litánie. Zvláštnu obľubu si v  redukciách získala modlitba svätého ruženca. Ruženec sa Guaraníovia modlili spoločne neskoro popoludní v kostole a ak mal niektorý z nich vážnu príčinu, pre ktorú sa nemohol zúčastniť spoločnej modlitby v kostole, nikdy nezabudol pomodliť sa ruženec doma. Príkladom boli otcovia jezuiti. Páter Sepp píše, že otcovia jezuiti už nenosili ruženec zavesený na sutane, ale na krku, aby tak dali divým pohanom najavo, že sú kresťanmi a služobníkmi Matky Božej. Neofyti nasledovali ich príklad a tak chodili všetci, „muži a ženy, veľkí a malí, s ružencom, zaveseným na krku na znak toho, že už nie sú pohania, ale kresťania.“ (SEPP, Anton. Reißbeschreibung, s. 316)

Pre Guaraníov sa takto stal ruženec integrálnou súčasťou ich života.

Zbožnosť Guaraníov bola skutočne obdivuhodná. Charlevoix píše okrem iného tieto slová uznania: „Nič sa nevyrovnalo počestnosti, bázni a jemnej zbožnosti, s ktorou sa Indiáni zúčastňovali na svätých tajomstvách a modlitbe, konanej temer vo všetkých kostoloch. Pozornosť, s akou načúvali vyučovaniu a napomínaniu, presahuje všetko, čo sa o tom dá povedať; a pretože záver tvoril úkon kajúcnosti, ktorý sa vyslovoval nahlas, bolo počuť, ako vzdychajú, vzlykajú a verejne vyznávajú svoje hriechy, čo by boli robili bez zábran, keby sa im to prísne nezakazovalo.“ (CHARLEVOIX, P. Franciscus de. Geschichte von Paraguay, I, s. 305–306)

Nie je možné do detailov rozobrať všetky nuansy náboženského života obyvateľov paraguajských redukcií, pretože takýto komplexný rozbor by si vyžadoval vydanie knižnej publikácie... Tento pozemský raj však netrval večne. Tvrdú ranu dostal v roku 1768 vyhnaním jezuitov z paraguajských misií. Španielski administrátori, ktorí potom prišli do redukcií, rozkradli majetok redukcií a nechali ich postupne spustnúť. Vydrancovali aj ich nádherné kostoly a ponechali ich napospas zubu času, takže dnes sú z nich už iba monumentálne ruiny.

Tu je naozaj dom Boží a brána do neba

Jezuitské chrámy v Paraguaji, tieto pulzujúce srdcia jezuitských redukcií, sa teda nezachovali do dnešných dní. No na území dnešnej Bolívie dodnes stoja nádherné jezuitské kostoly. Portály chrámov v Concepción, San Javier a San Rafael, ktoré takisto vybudovali jezuiti, nesú biblický nápis „Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba.“ (Porov. DUČÁK, K. Božie svetlo v temnotách Paraguaja. Jezuitský štát 1609 –1768, s. 411)

Toto motto presne charakterizovalo úsilie jezuitov v ich juhoamerických misiách. Chceli z každého chrámu vytvoriť dom Boží a bránu do neba, cez ktorú chceli dostať do večnej blaženosti každého Indiána, či už to bol Guaraní, alebo príslušník ktoréhokoľvek indiánskeho kmeňa v Paraguaji, Bolívii i všetkých ostatných krajinách Južnej Ameriky. Ich pozoruhodné úspechy v misijnej činnosti sú večnou inšpiráciou pre všetky generácie teológov až do skončenia sveta.

::

Karol Dučák

::

Predchádzajúce časti:

Náboženský život Guaraníov – inšpirácia pre dnešný svet (1)

Náboženský život Guaraníov – inšpirácia pre dnešný svet (2)

Náboženský život Guaraníov – inšpirácia pre dnešný svet (3)

::

Použité pramene a zdroje

1. BALOGH Anton. SV. ROCHUS GONZÁLES A SPOL. Mučeníci (+1628. [online]. [cit. 05. 08. 2012]. Dostupné na internete: www.katolici.szm.com

2. BUČKO, Ladislav. Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie. Nitra: Spoločnosť Božieho slova, 2003. 549 s. ISBN 80-85223-34-1.

3. CARDIEL, José. Breve relación de las Misiones del Paraguay. Buenos Aires: Secretaríade Cultura de la Nación: Ediciones Theoría, 1994. 188 s.

4. Decreto di SUA MAESTA il Re Cattolico FILIPPO V. sopra varie accuse portate al suo Real Consiglio delle Indie contro i Gesuiti del Paraguai. Con la Lettera dell' Illustrissimo e Reverendissimo Signor Fra GiuSeppe de Peralta dell' Ordine di San Domenico, Vescovo di Buenosaires, che vien citata dal Re nel suo Decreta. Colla Giunta di due Lettere di SUA MAESTA Cattolica al Provinciale della Compagnia di GESU nel Paraguai,in: MURATORI, Lodovico Antonio. Il cristianesimo felice nelle missioni de' padri della Compagnia di Gesù nel Paraguai. Parte Seconda. Venezia: Presso Giambatista Pasquali, 1752.

5. DOBRIZHOFFER, Martin. Geschichte der Abiponer, einer berittenen und kriegerischen Nation in Paraguay. Bereichert mit einer Menge Beobachtungen über die wilden Völkerschaften, Städte, Flüsse, vierfüßigen Thiere, Amphibien, Insekten, merkwürdigsten Schlangen, Fische, Vögel, Bäume, Pflanzen und andere Eigenschaften dieser Provinz. Verfaßt von Herrn Abbé Martin Dobrizhoffer, achtzehn Jahre lang gewesenen Missionär in Paraguay. Aus dem Lateinischen übersetzt von A. Kreil. I.-III. Theil. Wien:Joseph Edlen von Kurzbek, 1783–1784.

6. DUČÁK, Karol. Božie svetlo v temnotách Paraguaja. Jezuitský štát 1609–1768. Nitra: Spoločnosť Božieho slova, 2012. 470 s. ISBN 978-80-85223-93-4.

7.FAßBINDER, Maria. Der "Jesuitenstaat" in Paraguay. Halle: Max Niemeyer, 1926. 161 s.

8.FÜLÖP-MILLER, René. Moc a tajemství jezuitů. Praha, RYBKA PUBLISHERS, 2000. 654 s. ISBN 80-86182-14-2.

9. Guarani Rosary Prayers, dostupné na internete: www.marysrosaries.com/Guarani

10. HARTMANN, Peter Claus. Der Jesuitenstaat in Südamerika 1609 – 1768.Weißenhorn: Konrad, 1994. 174 s. ISBN 3-87437-349-5.                   

11. CHARLEVOIX, P. Franciscus de. Geschichte von Paraguay, und den Missionen der Gesellschaft Jesu in diesen Ländern. Nach dem Französischen des P. Franciscus de Charlevoix, weiland Priester der Gesellschaft Jesu. 2 Bände. Wien: Mechitaristen-Congregations-Buchhandlung, 1830. 332+370 s.

12. KLÍMA, Jan. Dějiny Portugalska. Druhé rozšířené a doplněné vydání. Praha: Lidové noviny, 2007. 672 s. ISBN 80-7106-903-5.

13. KOMOROVSKÝ, Ján. Boží štát v pralesoch a savanách Paraguaja (Realizácia utópie). Nitra: Spoločnosť Božieho Slova, 2007. 146 s. ISBN 978-80-85223-80-4.

14. LAFARGUE, Paul. Der Jesuitenstaat in Paraguay. Zweite Auflage. Stuttgart, Berlin:Dietz, 1922.

15. LUGON, Clovis. Chrześcijańska komunistyczna republika Guaranow. Warszawa: Instytut Wydaxniczy Pax, 1971. 352 s.

16. MONTOYA, Ruiz. Conquista espiritual hecha por los Religiosos de la Compaňia de Jesus, en las Provincias del Paraguay, Parana, Uruguay, y Tape. Madrid: En la imprenta del Reyno, 1639.

17. MURATORI, Lodovico Antonio. Il cristianesimo felice nelle missioni de' padri della Compagnia di Gesù nel Paraguai. 2 Parti. Venezia: Giambatista Pasquali, 1752. 323+300 s.

18. NEMEC, František. Cirkevný dejepis. IV. opravené vydanie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1947.

19. OTRUBA, Gustav. Der Jesuitenstaat in Paraguay. IDEE UND WIRKLICHKEIT. Wien: Bergland, 1962. 192 s.

20. PAUCKE, Florian. Zwettler Codex 420 des P. Florian Paucke S.J. Hin und Her. Hin süsse und vergnügt, her bitter und vertrübt. Das ist: Treu gegebene Nachricht durch einem im Jahre 1748 aus Europa in West-America, nahmentlich in die Provinz Paraguay abreisenden und im Jahre 1769 nach Europa zurukkehrenden Missionarium. 2 Bände. Wien: Wilhelm Braumüller, 1959-1966. 1112 s. 

21. RENGGER, J. R. Reise nach Paraguay in den Jahren 1818 bis 1826.Aus des Verfassers handschriftlichem Nachlasse herausgegeben von A. Rengger. Aarau: H.R. Saeurlænder, 1835.

22. SEPP, Anton. R.R. PP. Antonii Sepp und Antonii Böhm, der Societät JESU Priestern Teutscher Nation, deren der erste aus Tyrol an der Etsch zu Caltern, der ander aus Bayrn gebürtig Reißbeschreibung, wie dieselben aus Hispanien in Paraquarien kommen. Und kurzer Bericht der denkwürdigisten Sachen selbiger Landschafft, Völckeren und Arbeitung der sich alldort befindeten PP. Missionariorum, gezogen aus den durch R.P. Sepp, Soc. Jesu, mit eigner Hand geschribnen Briefen, zu mehrern Nutzen von Gabriel Sepp von und zu Rechegg, leiblichen Bruedern in Druck gegeben. Cum Licentia Superiorum. Brixen1696. 333 s.