Presadzujme si
vehementne svoje nápady, ale o trochu viac študujme ich dopady
|
Vlado Gregor |
Tak sa nám skončila kalvária okolo referenda o
rodine, pri ktorej sme si užili aj humoru, hlavne toho absurdného. Človek túži
po slobode a túži zavádzať si svoje pravidlá, pretože pevne určený
a tradičný poriadok mu smrdí zaostalosťou, dogmatizmom, diktátorstvom a
podobne. Nech sa však pritom zamyslí, či pri tých rôzne revolučných
a originálnych nápadoch sám seba nedostáva do polohy smiešnosti a
tragikomickosti.
Na tom dlhodobo najpokrokovejšom Západe majú
vraj úradníci už zo zákona prikázané sobášiť aj homosexuálne páry. Milí moji,
isteže treba vychádzať ľuďom v ústrety a rešpektovať rôzne ľudské chute a
sklony, veď iste sú do značnej miery aj vrodené a prirodzené. Ale ak raz
prijmeme takúto dogmu a axiómu, prečo by sme potom zakazovali trebárs
polygamiu, veď tá je minimálne natoľko vrodená a prirodzená ako homosexualita?!
Prečo by sme netolerovali aj zoofilné chute a sklony, pri ktorých takisto
nemôžeme vylučovať čistú lásku?!
Chápete, čo chcem týmto krutým úvodom
naznačiť? Spoločnosť je postavená na určitých zásadách a pilieroch, okrem
slobôd a práv tu existujú aj určité povinnosti a zodpovednosť. Mnohí sú
zhrození nad tým, čo sa to deje so západnou civilizáciou a sú plní strachu pred
jednoznačným a zásadovým islamom. Ale nie sme si aj my na vine, keď sme sa
dostali až do takého bahna a marazmu?
Veľkým rozdielom medzi islamom a kresťanstvom
je prístup k žene, aj keď aj u nás bol mnohokrát narušený a zle chápaný. Mnohým
sa zdá, že treba ženy viac priškripnúť, že tá sloboda je prehnaná, že my muži
by sme to bez nich a pri ich väčšej podriadenosti zvládli lepšie. Áno, ženská
logika pokrivkáva, ak vôbec existuje, ženy chcú mať všetko hneď a „tip top“,
preháňajú vonkajší poriadok a takmer nedbajú na poriadok v myslení. Ale ak ich
zahalíme, dáme ich pod zámku, uprieme im základné práva a aspoň približnú
rovnocennosť, skončíme tam, kde sa teraz nachádza islam. O dôležitosti a
užitočnosti vzájomného rešpektu, o princípoch jing a jang a o potrebe snaženia
o rovnaké príležitosti netreba vôbec pochybovať, sú to základné princípy nielen
kresťanskej, ale všeobecne ľudskej civilizácie.
Nekomplikujme to podporou iných a akoby ešte
väčších slobôd, ešte sľubnejších možností a nanútených pravidiel, pretože ak sa aj
touto cestou nedostaneme do pekla, tak minimálne padneme na nos aj s celou
našou kultúrou, civilizáciou a vraj znovu ináč a už definitívne a dokonale
určenou slobodou. Ak totiž sloboda nerešpektuje poriadok a znovu si hľadá
cestičky na popretie základných princípov nielen logiky, ale zdravého rozumu,
zase skončíme v určitom druhu boľševizmu a doplatíme na to všetci a poriadne.
(Popolcová streda
2015)
::
No čo presne máte proti polygamiám (polyandrii či polygýnii)? Myslím tým skutočné argumenty, nie hlúposti typu „lebo tradícia“ či lebo „Biblia“.
OdpovedaťOdstrániťČo sa týka zoofílie: Zvieratá môžu dávať sľuby či uzatvárať zmluvy? Odkedy?
Nebudem hovoriť za autora článku. Poviem za seba. Stručne.
OdstrániťJe smutné a zarážajúce, keď sa spochybňujú základné normy, vyplývajúce zo zdravého rozumu. V mene čoho sa spochybňujú?! Ako odpovedať na takéto otázky? Má to zmysel? Ale odpoviem.
Ľudská spoločnosť môže fungovať iba v istej rovnováhe, vo vyváženosti práv a povinností, v uplatňovaní aspoň základnej spravodlivosti – inak je to tyrania, v ktorej väčšia či menšia časť ľudí trpí. Polygamia je nerovnovážna, vyrastá z nerovnoprávnosti a zároveň nerovnoprávnosť plodí. Uráža ľudskú dôstojnosť a ponižuje jedno alebo druhé pohlavie. Je aj nepraktická, veď mužov a žien sa rodí v podstate rovnaký počet.
Zvieratá nemôžu dávať sľuby ani uzatvárať zmluvy... No nebojte sa, horliví aktivisti si s tým poradia, tak ako si poradili s inými prekážkami, ktoré sa javili ešte donedávna ako neprekonateľné.
Pridám ešte citát z Chestertona, zdanlivo s vecou nesúvisiaci, ale iba zdanlivo:
„Ľudia, ktorí začínajú bojovať proti Cirkvi v záujme slobody a ľudskosti, skončia tak, že odhodia slobodu i ľudskosť, len aby mohli bojovať proti Cirkvi.“
Keď máš polyandriuaj polygýniu, tak žiadna rovnováha porušená nie je.
OdstrániťČiže Tvoj argument neplatí.
K zoofílii tiež nič.
Dokopy žiadny platný argument.
1. V dobrej, slušnej spoločnosti (teda aj v tomto priestore) si neznámi ľudia vykajú.
Odstrániť2. Stará ľudová múdrosť hovorí: Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Stále si nie som načistom, či Rudolf Dovičín myslel svoj príspevok vážne, alebo je to len recesia, provokácia, či snáď nejaký sociálny experiment, alebo proste výkrik do vzduchoprázdna? Pochybujem tiež, že sa autor príspevku naozaj volá Rudolf Dovičín. Pod toľkú stupídnosť by sa totiž sotva niekto podpísal svojím skutočným občianskym menom. Takže predsa len to bude recesia, alebo cielená provokácia. Autor nás chcel zrejme poštekliť a teraz je zvedavý, či sa budeme smiať. Nuž, na smiech to nie je. Skôr na zaplakanie.
OdpovedaťOdstrániťJe to myslené úplne vážne (a je to aj moje pravé občianske meno).
OdstrániťČo je na tom smiešne alebo na zaplakanie?
To je presne na zaplakanie. Ze taketo blaboly svedciace o uplnej neznalosti problematiky myslite vazne. Po svete chodia dva druhy ludi. Ti, ktori rozpravaju nazory. Tych je prevazna vacsina. No a potom je tu mensina tych, ktori rozpravaju svoje zivotne pribehy a zdielaju svoje skusenosti. Nehodnotia, nemudruju, nespiritizuju o nesmrtelnosti chrusta, nepouzivaju vyrazy ako pravda a zdravy rozum, lebo to nepotrebuju. Su zvycajne velmi mudri. Ale to nie je Vas pripad, p. Dovicin. Vy len chodte do tej vacsej skupiny a vykrikujte svoje nezazite nazory, tam ostatne aj zaniknu a tam patria. Vykrikujte blaboly o tom, ked homosexualita preco nie aj zoofilia, pricom milostivo ignorujte ten najelementarnejsi argument, ze homosexualny zvazok uzatvaraju dvaja dospeli svojpravni ludia na zaklade slobodneho rozhodnutia, co ma na hony daleko pedofilii ci zoofilii a podobne. Len si pokjne urazajte svojou neznalostou a ignorantstvom s ktrorym si nedovidite na koren vlastrneho nosa. Na taketo temy ste vsak mentalne, ludsky, osobnostne a ani dusevne nedozrel...
OdstrániťPrepacte pan Dovicin, poplietol som sa. Moj komentar bol autorovi clanku. :) Este raz sa ospravedlnujem...
OdstrániťČaro nechceného. Pán Dulgerov, poplietli ste si nielen mená. Popletené sú aj vaše názory. "Životné príbehy a skúsenosti", akokoľvek bohaté, ešte nezaručujú správnu životnú orientáciu a múdrosť. Stačí sa pozrieť okolo seba a do dejín... Poznáme ľudí, ktorí prešli celý svet, ale nezmúdreli. A poznáme trebárs významných filozofov, mysliteľov, ktorí takmer necestovali a žili bez veľkých vonkajších zmien a zážitkov, a predsa obohatili ľudstvo.
OdstrániťVyberám z článku Ľudovíta Števka, ktorý som si prečítal v Literárnom týždenníku (č. 7-8 / 2015):
OdpovedaťOdstrániť"Príklady nových rozprávok pre školy v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie, kde sa princ ožení s princom a princezná sa vydá za princeznú, nie sú vhodné pre našu mladú generáciu, ktorá vyrástla na Dobšinského rozprávkach. Alebo si vieme predstaviť modernú, pre Európsku úniu prijateľnejšiu verziu rozprávky o dvanástich mesiačikoch, v ktorej sa Maruška vydá za svoju nevlastnú sestru Holenu a Popolvár sa ožení so svojím tátošom? A čo na to Sloboda zvierat?"