|
Vlado Gregor |
V súvislosti s odchádzajúcim referendom mi
napadá ešte zopár myšlienok. Keď školník dával po skončení hlasovania dolu zo
stožiara slovenskú zástavu, hovoril som mu, že môže hneď vyvesiť dúhovú, na čom
sme sa všetci prítomní schuti zasmiali, pričom asi málokto si vtedy uvedomil tú hrôzu,
keby sa to naozaj malo stať. Možno ten humorný pocit v nás pramenil z toho, že
v hĺbke duše si všetci uvedomujeme, že sa to stať nemôže.
Fanatici sa vyskytujú v tých najrôznejších
táboroch a teoreticky je možný ich nekonečný počet. Aj Einstein hovoril,
že nekonečný je vesmír a ľudská hlúposť, ale o prvej časti výroku pochybuje.
Komunizmus a fašizmus padli s veľkou hanbou – a výkrikmi radosti početných
nezúčastnených na ich aranžérstvach. Ide totiž o to, že je nemožné ľuďom
nariaďovať aj to, čo môžu hovoriť a písať. Každá menšina, akokoľvek dobre
organizovaná a pevne presvedčená, si musí uvedomiť, že nemôže predpisovať iným
ľuďom, čo si majú myslieť a už vôbec nie to, čo sa im má páčiť.
Aj kresťania, aj židia, aj moslimovia, aj
ateisti, aj agnostici, aj teplí, aj studení môžu mať radi samých seba a aj
chváliť samých seba, ale je v ich záujme a niekedy aj v záujme ich prežitia,
aby to nežiadali od druhých.
Dejiny sú veľmi zaujímavé, ale vzťahy medzi
ľuďmi sú inšpirujúce a povzbudzujúce ešte viac. Je to hlavne preto, lebo ľudia
sú nepoučiteľní a zvlášť mládež chce byť originálna a neprekonateľná. Je to
starý a večne platný žart: mladí tú „originalitu“ vyjadrujú tak, že sa všetci
obliekajú (alebo neobliekajú) rovnako. Najhoršie je to, keď sa chce zasahovať
do intímnej sféry a vyťahovať, vyšetrovať a prikazovať veci, ktoré patria za
zatvorené dvere.
Kristus nič nenapísal. Dával príklad svojím
životom a rozprávaním reálnych príbehov. Zaznamenanie svojich myšlienok nechal
na nasledovníkov a dobre si uvedomoval, za cenu akého rizika. Svoju najhlbšiu
myšlienku ale vyjadril písaním, a to písaním do piesku... Či ho už uctievame
ako Boha, proroka alebo ako človeka s veľkým „Č“, mali by sme sa vo svojej
mysli jeho životom a príkladom viacej zaoberať a aspoň sa pokúšať ho
nasledovať.
Pokušenie vŕtať sa do osobných a intímnych
problémov a vzťahov majú nielen jednotlivci, ale aj náboženstvá, ideológie a
štáty. Je v ich originálnom záujme, aby si určovali jasné hranice,
prekročenie ktorých hrozí samovraždou.
A NEUVEĎ NÁS DO POKUŠENIA!
Vlado Gregor
::
Súvisiace články:
Dobrý článok o nedávnom referende som našiel v Katolíckych novinách. Napísal ho šéfredaktor Marian Šuráb. Aspoň krátko odcitujem:
OdpovedaťOdstrániť"Musíme naozaj úprimne závidieť malej skupine ľudí so všelijakou orientáciou, že v jej oddaných službách je celý mediálny svet televízií a novín, ktorý, ako sa to zvykne hovoriť, urobil za nich všetku špinavú robotu. Boli to aj hviezdne chvíle pre všetkých tých psychológov, sociológov. aktivistov, analytikov, genderistov, komentátorov, novinárov, preplatených zabávačov, ktorí už celé roky s nenávisťou hovoria o všetkom, čo súvisí s Cirkvou a náboženstvom. (...) Dozvedeli sme, že veľa politikov, ktorí sú pokrstení a pobirmovaní, malo problém zaujať jasný postoj k referendu. (...) Musíme sa vnútorne pripraviť, že budeme veľmi často a hlasne počúvať: je po referende, zvyknite si."
(Marian Šuráb: Čo sme sa dozvedeli? Katolícke noviny č. 7/2015)