Assisi a svätý František

Assisi

(Miesto, kde sa František rozprával s vtákmi)

Robert Hakala

Keď napíšem meno Giovanni Battista Bernardone, mnohým nebude známe. Keď však napíšem svätý František z Assisi, som si istý, že každý hneď pochopí, o kom píšem. Áno, svätý František je jeden z najznámejších svätcov uctievaných nielen v Taliansku, ale v celom kresťanskom svete. Jeho životný príbeh – jeho cesta – fascinuje ľudí už po stáročia a je všeobecne známy, no nezaškodí, keď si ho pripomenieme.

Narodil sa v Assisi  roku 1181, resp. 1182. Zomrel 3. októbra 1226 v kaplnke Porciunkula Assisi. Je zakladateľom františkánskeho rádu, patrónom zvierat, obchodníkov, Talianska a životného prostredia. František bol pokrstený ako Giovanni (Ján), krátko nato mu však jeho otec, ktorý sa  práve vrátil z obchodnej cesty po Francúzsku, dal meno Francesco (malý Francúz).  František získal pomerne dobré vzdelanie a v mladosti viedol bezstarostný život s dostatkom finančných prostriedkov.

V roku 1202 vytiahlo Assisi do boja proti susednému mestu Perugia. V novembri toho roku sa skončila vojna pre Assisi porážkou a František padol do zajatia, z ktorého ho musel vykúpiť jeho otec. V zajatí František ťažko ochorel. Po svojom návrate do Assisi a s postupne zlepšujúcim sa zdravotným stavom  František sa ešte pokúsil nadviazať na svoj bezstarostný život. V roku 1204 mal niekoľko mystických snov, ktoré prehĺbili jeho duchovnú krízu. Neskôr sa začal postupný proces jeho obrátenia. Začal sa vyhýbať svojim obľúbeným kratochvíľam a bohémskym priateľom. Prosil Boha o osvietenie a často navštevoval malomocných. V tejto dobe vykonal púť do Ríma, kde všetky svoje peniaze venoval ako milodar pri hrobe sv. Petra a spolu so žobrákmi sa postil pri vstupe do baziliky.

Socha v Bazilike svätého Františka

Keď sa po svojom návrate modlil v kostole San Damiano, prehovoril k nemu Kristus z Kríža. Trikrát zopakoval: „František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“ František si zadovážil stavebný materiál a začal opravovať kostol, v ktorom sa modlil. Neskôr podobne opravil aj dnes už neexistujúci kostol San Pietro della Spina a kostol Santa Maria degli Angeli neďaleko Assisi, známejší pod názvom Porciunkula.

Na opravu kostolov a iné dobročinné účely si František bral finančné prostriedky z obchodu svojho otca. To viedlo k hádkam a dokonca k súdnemu sporu, pri ktorom Pietro Bernardone podal na svojho syna žalobu u miestneho biskupa Guida II. Pri súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo na jar roku 1206 verejne na námestí, sa František vyzliekol donaha, dramaticky sa vzdal svojho dedičstva a zriekol sa svojho otca slovami: „Do dnešného dňa som ťa volal svojím otcom na tejto zemi, odteraz však chcem hovoriť: »Otče, ktorý si na nebesiach«.“ Od tej chvíle žil František v dobrovoľnej chudobe ako pustovník na okraji spoločnosti.

František sa považoval za kajúcnika, čo ho chránilo pred cirkevným prenasledovaním pre kacírstvo. Ako kajúcnik nabádal aj ostatných, aby milovali Boha a kajali sa za svoje hriechy, takto postupne priťahoval ďalších mladých ľudí, ktorí boli ochotní pridať sa k nemu.

V lete alebo na jeseň roku 1210 (podľa niektorých zdrojov už v roku 1209) získal František od pápeža ústne povolenie žiť v chudobe a kázať pokánie. Podľa populárnej tradície nechcel pápež Inocent Františka najprv vôbec prijať, presvedčil ho však sen, v ktorom videl rúcajúci sa kostol (Cirkev), ktorý podopiera chudobný muž. Keď Františka prijal, spoznal v ňom muža zo svojho sna a jeho regulu schválil.

 Životným programom sa Františkovi a jeho nasledovníkom stali tieto tri verše z Písma:

Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21)

A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte.“ (Lk 9, 3)

A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9, 23)

V roku 1212 prichádza za ním Klára – assiská šľachtičná, ktorá túži kráčať za Kristom v jeho šľapajach. Spolu s Františkom zakladajú rád chudobných panien, ktoré sa neskôr nazvú klariskami. Vzťah Františka a Kláry je opradený množstvom legiend. Pre ľudí žijúcich vo svete zakladá sv. František roku 1221 svetský tretí rád. Tak dal laickým mužom a ženám možnosť uskutočňovať v občianskom živote evanjeliové rady. Z tohto hnutia vyšli neskôr mnohí laickí apoštoli a mnohí svätí.

František odporúčal sebe i veriacim dôsledne prežívať evanjelium. Mal veľkú lásku k Eucharistii. Na Vianoce 1223 adoroval Krista v jasliach v Grecciu, kde pripravil „živý betlehem“, a takto dal základ tejto vianočnej tradícii. Za Ježišom kráčal aj na Kalváriu, ktorou sa pre neho stal vrch Alverno.

Sám František mal účasť na Kristovom utrpení aj inou veľkou milosťou, keď počas zjavenia 14. septembra 1224 mu ukrižovaný Ježiš vtisol krvavé znaky utrpenia – stigmy. Je to prvý známy prípad stigmatizácie v dejinách Cirkvi. V tom čase František takmer oslepol a naplnený radosťou skladá Pieseň „brata Slnka“. Františkovo bratstvo zahŕňalo všetko Božie stvorenstvo. Veľa bolo popísané o Františkovej láske k prírode. My hovoríme o niekom, že miluje prírodu – a to znamená, že trávi svoj voľný čas v lese a obdivuje jeho krásu. Ale František skutočne cítil, že príroda, všetko Božie stvorenstvo, je časťou jeho bratstva. V jednej známej historke, keď sa František modlil medzi stovkami vtákov a vzdával vďaku Bohu za odev, slobodu i starostlivosť o nich, vtáci stáli, kým sa medzi nimi prechádzal, odleteli, až keď im povedal, že môžu ísť.

František bol veľmi priamy. Keď putoval do Sýrie k moslimom počas piatej križiackej výpravy, rozhodol sa pre jednoduchú vec. Počas bojov šiel rovno za sultánom, aby prosil o mier. Keď bol so svojimi bratmi zajatý, bolo naozaj zázrakom, že ich nezabili. Namiesto toho bol František privedený pred sultána, ktorý bol očarený Františkom a jeho modlitbami. Sultán mu povedal: „Ja môžem konvertovať na tvoju vieru, ktorá je skutočne krásna, ale my obaja by sme boli zabití.“ Františka však stihlo prenasledovanie a mučenie – nie však medzi moslimami, ale medzi vlastnými bratmi. Keď sa vrátil do Talianska, počet členov bratstva sa zväčšil na 5000 za desať rokov. Nastal tlak, aby toto spoločenstvo bolo kontrolované a prispôsobené vtedajším štandardom. Ľudí poburovala ich prílišná chudoba. Posledné roky Františkovho života boli naplnené utrpením a ponížením.

Svätý František je autorom tejto úžasnej myšlienky: „Stále hlásajte Evanjelium. Ak je to nutné, použite aj slová.“ K tomuto sa už nič viacej nedá napísať...

Pozemský život sv. Františka sa skončil večer 3. októbra, čo ale podľa vtedajšieho vnímania času sa počítalo už k nasledujúcemu dňu, preto sa jeho sviatok slávi 4. októbra. Zomrel v kostolíku Porciunkula. V roku 1228 ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého a v roku 1939 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna Talianska (zdroj: internet).

Toľko teda zo života svätého Františka. Samozrejme, jeho život je natoľko zaujímavý, že v tomto texte som nemohol zachádzať do podrobností. Teraz sa pozrime na samotné mestečko Assisi.

Assisi (Assisium) je malebné historické mestečko v Umbrii v strednom Taliansku, preslávené ako rodisko svätého Františka z Assisi a v tejto súvislosti ako pútnické miesto a turistické stredisko. Navštívil som ho cestou do Ríma. Bola to iba niekoľkohodinová zastávka, takže som nemohol prejsť všetky pamätihodnosti. Môžem napísať iba toľko – je úžasné, čarovné, posvätné, premodlené... a ja sa tam chcem vrátiť na dlhšie obdobie. Má neuveriteľne zachovalé časti starého mesta – nádherné uličky, bohatá kvetinová výzdoba, malebné  zákutia, naozaj raj pre všetkých, ktorých uchvacujú historické miesta Európy. Je útulné, čisté,  nie je veľké a potom – hoci je plné pútnikov, atmosféra pokoja je tu mimoriadne prítomná. A všade František, jeden z mojich najobľúbenejších svätcov vôbec, čo viac si môžem priať...

Pohľad na Assisi

Mesto leží asi dvadsať kilometrov východne od Perugie na pomerne strmom juhozápadnom svahu vrchu Monte Subasio (1 290 m. n. m.). Má zhruba 28 tisíc obyvateľov. Nad mestom sa nachádza skala, na vrcholku ktorej sú zvyšky stredovekého hradu Rocca maggiore. Z rímskych dôb sa zachovali na terasách svahu mestské hradby, niekdajšie fórum (dnes Piazza delle Commune), amfiteáter a chrám bohyne Minervy, prestavaný na súčasný kostol Santa Maria sopra Minerva.

Dole, pod mestom, stojí barokový pútnický kostol – bazilika Santa Maria de Angeli (Bazilika Panny Márie Anjelskej) založený v roku 1569 a po zemetrasení roku 1832 obnovený a rozšírený v rokoch 1836–1840. Vnútri kostola je stará kaplnka Porciunkula, kde svätý František v roku 1208 založil františkánske hnutie a kde tiež v roku 1226 zomrel. V tomto kostole sa v roku 1986 a 2002 konali svetové modlitebné zhromaždenia za účasti mnohých náboženských predstaviteľov z celého sveta. Santa Maria degli Angeli je aj názov časti mesta Assisi, nachádza sa asi štyri kilometre od jeho centra.

Santa Maria de Angeli

Názov tejto ulice, ktorá je blízko baziliky, vyvolal vo mne úsmev...

Porciunkula sa dnes nachádza v strede majestátnej Baziliky Panny Márie Anjelskej v Assisi. Vskutku, kto si pokľakne na prahu Porciunkuly, môže tam čítať výnimočné slová vzťahujúce sa na „malú čiastočku sveta“: hic locus sanctus – toto miesto je sväté; a to preto, že tam zostúpil Boh a zotrval v rozhovore s Františkom. Ak pozdvihnete zrak, môžete čítať rovnako závažné slová na vrchu brány: haec est porta vitae aeternae – toto je brána večného života. Tento malý románsky kostolík bol postavený v stredoveku (12. stor.) a na pustom mieste. Podobne ako predtým, keď František vlastnoručne opravil kostolíky sv. Damiána a sv. Petra, František sa pustil do práce aj tu v Porciunkule. V opravenom kostolíku zakúsil svoje definitívne povolanie a milosťou Božou pochopil evanjelium, pretože už k nemu nepristupoval teoreticky, ale chcel ho žiť doslovne. (Žiaľ, zábery z interiéru baziliky nemám – nevhodné svetelné podmienky, zákaz použitia blesku.)

Gotická Bazilika svätého Františka s kláštorom, založená v roku 1228 v troch poschodiach nad sebou, kde je pochovaný sv. František i sv. Klára. Celý interiér je vyzdobený freskami od Giotta, ktoré v roku 1997 poškodilo zemetrasenie. Od roku 2000 je kostol a ďalšie pamiatky v meste na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Unikátna, majestátna stavba, ktorej interiér je úchvatný. Na jej prezretie potrebujete dlhší čas. Toto je duchovné centrum mestečka.

Na námestí Piazza delle Commune, bývalom rímskom fóre, stojí kostol Santa Maria sopra Minerva. Z pôvodného chrámu Minervy sa zachovalo priečelie so šiestimi antickými stĺpmi.

Pred kostolom je krásna fontána:

Bazilika svätej Kláry:

Mestečko Assisi má zachovaných množstvo stredovekých palácov a meštianskych domov, neskôr prestavovaných. Uličky sú malebné, plné turistov. Ponúkajú množstvo rôznych obchodíkov so suvenírmi od výmyslu sveta, ale aj kaviarničiek, obchodíkov, reštaurácií, bufetov.

V čase mojej návštevy sa Assisi pripravovalo na vzácnu návštevu – Svätého otca Františka:

Hoci bola moja návšteva krátka, „informačná“, odporúčam všetkým, ktorí do Talianska zavítajú, aby toto čarovné mestečko, kde sa svätý František rozprával s vtákmi, rozhodne navštívili. Nakoniec, nie je vylúčené, že niektoré vtáky sa s vami v Assisi porozprávajú aj teraz...

Životný príbeh sv. Františka a sv. Kláry má v sebe množstvo tajomného a ako som už napísal, fascinuje ma. Obaja preto nemohli chýbať ani v mojej poézii. Ponúkam vám báseň zo svojej básnickej zbierky Krása a Bolesť (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, 2012):

František a Klára

Opretý o rosu hmotného Slova
špinavý a zranený
čakať na Krásu ktorá prišla
v podobe chudoby
a neutíchajúcej bolesti
Od dverí k dverám
od posmechu k pohŕdaniu
zakrútený do myšlienok
ako do špinavých handier
A nespoliehať sa na nikoho:
opraviť chrám
nakŕmiť malomocných
presvedčiť pápeža
založiť rehoľu
putovať do Svätej zeme
okrem toho
vytrhnúť srdce z hrude
a dohovoriť mu
nech prestane myslieť

na Kláru

Autorom príspevku je básnik a publicista Robert Hakala.

::

Podobné články:

Máriapócs

Mariazell

Rekviem za Ježiša K.

Verše o nádeji