Omyl Darwina i jeho pohrobkov

Karol Dučák

POLEMIKA

V polovici roku 2013 významne obohatil katolícku tlač na Slovensku internetový dvojtýždenník VOX. Je hodnotný, nápaditý, pestrý a má veľmi dobré grafické spracovanie. Je vidno, že jeho tvorca a šéfredaktor v jednej osobe, Pavol Prikryl, je ostrieľaný žurnalista, ktorý v tomto časopise zužitkoval bohaté skúsenosti z práce v redakciách rôznych časopisov.

Časopis VOX v princípe kráča v duchu súčasného vývoja katolíckej teológie. Rád som si v ňom prečítal niektoré zaujímavé články. Lenže jedno z posledných čísel (3/2015) vo mne vyvolalo veľmi nepríjemné asociácie, ba priam zdesenie. Autori niektorých článkov v ňom spochybňujú pôvodný výklad Svätého písma a dávajú priestor biblickej kritike, ktorá sa snaží zosúladiť výklad Biblie s vedeckými poznatkami pochybnej vierohodnosti.

Keďže časopis VOX nemá spätnú väzbu, teda čitatelia nemôžu reagovať na publikované články, rozhodol som sa svoj postoj uverejniť v PriestorNete. Ja sám som ostatne napísal pre časopis VOX niekoľko článkov a jeho redakcia má s redakciou PriestorNetu určité spoločné aktivity, myslím si teda, že môj postup je v zásade prijateľný.

Už dlhšiu dobu veľmi rozhodne bojujem proti myšlienkam arcibiskupa Lefèbvra a jeho stúpencov, ale aj iných odporcov Katolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. V tomto boji nemienim poľaviť. Rovnako rozhodne však bojujem aj proti tlaku ultramodernistov, ktorí sa snažia modernizovať Katolícku cirkev za každú cenu, bez úcty k posvätnej Tradícii. Vždy som zdôrazňoval absolútnu podriadenosť Magistériu Cirkvi. Zrazu však zisťujem, že mám problém stotožniť sa s biblickou kritikou, ktorú uplatňuje aj Pápežská biblická komisia.

V uvedenom čísle časopisu VOX (3/2015) v článku pod názvom O stvorení sveta a o páde človeka píše na štvrtej strane Anton Hajduk okrem iného aj toto: „Napriek tomu, že dokument Pápežskej biblickej komisie Interpretácia Biblie v Cirkvi z roku 1993 jasne odsudzuje doslovné chápanie Správy o stvorení sveta a vysvetľuje ho v súlade s dnešnými poznatkami vied, mnoho veriacich sa naďalej pridŕža ʺtakmerʺ doslovného výkladu, často s tým, že nešlo o 6 dní, ale 6 období, ale inak sa nič nemení, azda až na vzhľad hada, ktorým je v podstate zlý duch.“

Musím jednoznačne prehlásiť, že k týmto veriacim patrím aj ja a mám veľmi vážny problém stotožniť sa so závermi uvedeného dokumentu Pápežskej biblickej komisie.

Stalo sa už akýmsi módnym trendom spochybňovať pravdivosť Svätého písma. Už sa to netýka len Starého zákona, ale dokonca aj Nového zákona. Čoraz viac sa presadzuje názor, že údaje v Biblii sú len symbolické a nemožno ich chápať doslova. A odtiaľ je už len kúsok k tvrdeniu, že Biblia je vlastne len akousi zbierkou povestí či rozprávok na dobrú noc bez akejkoľvek zakotvenosti jej dejov v realite. Týka sa to už prvej knihy Genezis, ktorá hovorí: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu riekol Boh: ʺBuď svetlo!ʺ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo ʺdňomʺ a tmu nazval ʺnocouʺ. A nastal večer, a nastalo ráno prvý deň“ (Gn 1, 1–5).

Podľa Svätého písma teda Hospodin stvoril svet za šesť dní a siedmy deň odpočíval. Neraz sa stretávame s názorom, že svedectvo o šiestich dňoch, počas ktorých bol svet stvorený, je len symbolické. V skutočnosti údajne nejde o šesť dní, ale o šesť historických období. Je teda namieste otázka: Máme chápať Bibliu len ako nejakú zbierku symbolických vyjadrení, alebo ju máme chápať doslovne?

Autor knihy Genezis veľmi jasne a jednoznačne píše o dňoch. Dokonca, aby odstránil akúkoľvek pochybnosť, dodáva: „a nastal večer, a nastalo ráno...“ A deň chápeme ako určité časové obdobie, počas ktorého je Zem osvetľovaná svetlom mimozemského pôvodu. Deň stvorenia sveta pritom nemusel trvať tak dlho, ako trvá dnes v našich zemepisných šírkach, teda 24 hodín. Vieme všetci, že v polárnych oblastiach trvá deň pol roka. Kým v pozemských podmienkach hovoríme o dni, ktorý má 24 hodín, na planéte Merkúr trvá deň, teda čas medzi dvoma nasledujúcimi východmi slnka, 176 pozemských dní. Som hlboko presvedčený o tom, že svet bol stvorený za šesť dní, avšak to neznamená, že išlo o dni trvajúce 24 hodín. Tieto dni genézy sveta mohli trvať ľubovoľne dlho podľa zámerov Stvoriteľa. Odmietam však predstavu o miliónoch či dokonca miliardách rokov.

Takéto tvrdenia o veku Zeme nachádzame v článku Vznik života autora Petra Holeca, podľa ktorého trvá vývoj rôznych foriem života na Zemi vyše troch miliárd rokov. Presný vek Zeme autor neuvádza, ale z jeho článku možno dedukovať, že samotná Zem má viac ako tri miliardy rokov. Peter Holec sa javí ako typický teistický evolucionista a zjavne koketuje s Darwinovou teóriou evolúcie. Uvádza však veľmi naivné, vysokoškolského profesora nedôstojné argumenty. Okrem iného píše na deviatej strane uvedeného čísla časopisu VOX: „Keď sa sformulovali predstavy o niekdajšej atmosfére, 23-ročný americký študent chémie Stanley Miller, inšpirovaný paleontológom Haraldom Ureyom, napodobnil v roku 1951 v laboratóriu procesy podľa sformulovaných predstáv. Nechal prechádzať elektrický výboj zmesou vodíka, metánu, amoniaku a vodných pár bez prístupu kyslíka. Po niekoľkých dňoch bolo možné v roztoku dokázať niektoré aminokyseliny a iné organické látky.“

Natíska sa však vážna otázka: Ako mohol Stanley Miller vedieť, aké pomery panovali na Zemi v epoche genézy sveta? Bol vari asistentom Stvoriteľa? Alebo má snáď nejaké priame nespochybniteľné informácie o tom, ako to na Zemi vyzeralo v tých časoch? Nie! Určite nie! Sám Peter Holec vo svojom článku pripúšťa, že to boli „procesy podľa sformulovaných predstáv“. Na základe čoho však boli tieto predstavy sformulované?!

Práve toto je problém zástancov akejkoľvek odnože Darwinovej teórie evolúcie, vrátane koncepcie teistickej evolúcie. Títo ľudia nepostupujú podľa primárnej logiky, ale presne proti princípom zdravej logiky. Ak chemik robí pokus, nechá spolu reagovať za určitých podmienok jednu alebo viacero východiskových látok a na konci experimentu získa jeden alebo viac výsledných produktov. Evolucionisti, aj tí kresťanskí, postupujú presne opačne. Majú hotový výsledok reakcie, ale snažia sa vysvetliť jej priebeh nie tak, ako sa reakcia v skutočnosti odohrávala, ale tak, ako to vyhovuje ich predstavám. Nikto totiž nemôže exaktne vedecky stanoviť presné podmienky, v akých bol svet stvorený. Je to teda nemiestna opovážlivosť evolucionistov. Čosi podobné, ako keby vám predavač v obchode povedal, že vám predá šaty akejkoľvek farby, ale pod tou podmienkou, že tie šaty musia byť čierne.

Treba zdôrazniť, že sa nenašiel ani jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že život na Zemi naozaj vznikal v prostredí, v ktorom by bola zmes vodíka, metánu, amoniaku a vodných pár bez prítomnosti kyslíka. Takéto tvrdenie je čisté šarlatánstvo! Naopak, omnoho pravdepodobnejšie je tvrdenie, že na Zemi bol vždy nadbytok kyslíka, pretože je v hojnej miere zastúpený v mineráloch. Evolucionisti nedokázali nezvratným spôsobom potvrdiť pravdivosť ani jednej svojej hypotézy!

Som presvedčený o tom – a novšie vedecké výskumy to čoraz jasnejšie dokazujú – že svet je omnoho mladší, ako nám to často podsúvali niektoré učené hlavy. Metódy určovania veku hornín, ktoré používa súčasná veda, sú veľmi nepresné, a takéto merania poskytujú často veľmi skreslené informácie.

Za jedinú relatívne spoľahlivú metódu určovania veku materiálov sa považuje uhlíková metóda C¹⁴. Spoľahlivosť tejto metódy je však mimoriadne diskutabilná. Napríklad časopis Science (Veda) v roku 1963 uviedol prípad, keď pomocou uhlíkovej metódy C¹⁴ stanovili vek ulity žijúceho mäkkýša na 2 300 rokov! Ten istý časopis uviedol v roku 1984 ďalší prípad, keď stanovili vek ulity žijúceho slimáka na 27 tisíc rokov! Je to čosi podobné, ako keby žijúcemu človekovi odobrali niekoľko vlasov z hlavy a vek týchto vlasov by stanovili na 20 tisíc rokov! Uhlíková metóda C¹⁴ poskytuje vedcom použiteľné výsledky v rámci 5 tisíc rokov s pravdepodobnosťou 90 %. Žiada sa však hneď dodať, že mieru pravdepodobnosti rapídne znižujú znečistenia atmosféry vplyvom sopečnej činnosti, emisie plynov rôzneho druhu, kozmické žiarenie, meteority v atmosfére, pokusné výbuchy jadrových bômb či nehody jadrových reaktorov. Dnešná veda už zaregistrovala tisíce argumentov, ktoré rozbíjajú hypotézu evolúcie na prach, takže stanovenie veku Zeme na dobu 4,5 miliardy rokov – ako sa dnes bežne uvádza – je groteskným šarlatánstvom!

Rád by som poznamenal, že tento môj článok nie je vedeckou štúdiou. Vytvorenie vedeckej publikácie si vyžaduje oveľa viac času a priestoru. Chcem len poukázať na niektoré kardinálne problémy evolucionistov pri dokazovaní ich pavedeckých teórií. Jedným z mnohých je nález odtlačkov ľudských nôh hneď vedľa skamenených odtlačkov dinosaurov v oblasti Paluxy River neďaleko Glen Rose v Texase. Tieto nálezy vylučujú pravosť Darwinovej teórie vývoja, pretože podľa nej mali dinosaury vyhynúť pred 64 miliónmi rokov, kým prvý človek so vzpriamenou postavou sa údajne objavil pred dvoma či tromi miliónmi rokov. Ľudia a dinosaury teda v žiadnom prípade nemohli existovať súčasne. Darwinovu teóriu vývoja spochybňuje aj nález takzvaného fosílneho kladiva s dreveným poriskom pri texaskom mestečku London v skalnej hornine, ktorej vek odhadli geológovia na 140 miliónov rokov.

Nie je možné na ploche relatívne krátkeho článku vymenovať všetky argumenty na spochybnenie pavedeckých teórií rôznych učených šarlatánov z radov prívržencov Darwinovej teórie evolúcie. Isté je, že evolucionisti tápajú v hmle a ich argumenty sú postavené na vode. Napokon sám Peter Holec vo svojom článku píše okrem iného aj toto: „Žiadne laboratórium na svete nie je schopné zopakovať cestu tejto chemickej evolúcie, lebo nevie modelovať nesmierne dlhý čas a rozmanité podmienky, ktoré boli k tomu potrebné. Veľmi pomaly sa meniace abiotické faktory – tlak prostredia na vývoj – dokážeme len ťažko zmapovať a pochopiť. Napríklad silné ultrafialové žiarenie, ktoré možno kedysi pomohlo k vzniku života, dnes ho zabíja. Aj dnešné rastlinstvo by pravdepodobne vyhynulo v atmosfére tak bohatej na oxid uhličitý, v akej žili karbónske rastliny z prvohôr.“

Sú to samé dohady, nehodné seriózneho vedca! Ako môže Peter Holec vedieť, že evolúcia trvala nesmierne dlhý čas a abiotické faktory sa menili veľmi pomaly? Mnohí vedci dnes tvrdia presný opak toho, čo Peter Holec. Zem sa podľa dôkazov, ktoré predkladajú, vyvíjala veľmi rýchlo a pri tomto vývoji dochádzalo k dramatickým zmenám klimatických podmienok. V Kanade objavili fosílne zvyšky paliem. V Antarktíde vedci odkryli stromy, na ktorých sa zachovalo lístie i ovocie, i celé lesy, zamrznuté pod masívnym ľadovým pancierom tohto kontinentu. Muselo tu dôjsť k veľmi rýchlej zmene klimatických podmienok, pretože ak by sa klíma menila pomaly, ovocie by zhnilo. Aj mnohé zvieratá zamrzli v momente, keď požierali potravu, pohybovali sa alebo spali. Pri týchto nálezoch sa často zachovala koža, mäso aj vnútornosti živočíchov. Toto jednoznačne dokazuje náhlu smrť a prirodzený konzervačný mechanizmus. Jednoducho povedané, všetko sa muselo odohrať závratnou rýchlosťou.

Pribúda serióznych vedeckých dôkazov o celosvetovej potope, ktorá zaplavila celú súš Zeme. V tomto prípade sa musela Antarktída nachádzať na inom geografickom mieste so subtropickou klímou, avšak po náhlej katastrofe sa ocitla na súčasnom mieste, na ktorom došlo k rýchlemu zaľadneniu kontinentu. V Antarktíde pred touto katastrofou vládlo subtropické podnebie. Na Mount Weawer v nadmorskej výške 3 tisíc metrov našli množstvo fosílií, odtlačkov prstov, ba aj skamenené drevo. Aj vo vzdialenosti 400 kilometrov od južnej točne objavili skamenený listnatý les. Denník Südwest Presse priniesol 11. 4. 1994 správu, že vo vzdialenosti 650 kilometrov od geografického južného pólu našli fosílne pozostatky dinosaura. Dohromady objavili v Antarktíde pozostatky štyroch druhov jašterov.

V časopise A continent for Science (Kontinent pre vedu) sa v roku 1961 objavil článok, v ktorom sa píše o nálezoch uhlia a fosílnych stromov na južnom póle. Bolo objavených aj 30 vrstiev antracitu s hrúbkou až do 100 cm. Teda aj v Antarktíde muselo dôjsť k potope, ktorá ju celú zaplavila a pod nánosom sedimentov pochovala bujné lesy, ktoré tam rástli.

Úplne nakoniec by som sa chcel pozastaviť nad niekoľkými paradoxmi. Prívrženci akýchkoľvek odnoží evolucionizmu vychádzajú vo svojich teóriách z prácne pozliepaných hypotéz, založených na reťazci náhodných predpokladov. Žiaden z nich však nemohol byť očitým svedkom udalostí a nemohol mať ani seriózne, vedecky nespochybniteľné dôkazy pre svoje tvrdenia. Prečo teda neveriť Stvoriteľovi, ktorý Zem sám z ničoho stvoril a zanechal nám o tom prostredníctvom inšpirovaných pisateľov správu v Biblii? Prečo chceme byť za každú cenu múdrejší ako Boh? Prečo stále tá ľudská pýcha a snaha „prechytráčiť“ všemohúceho Stvoriteľa? A napokon, ako môžu vedci, ktorí sa vydávajú za kresťanov, spochybňovať Sväté písmo?! 

Karol Dučák

::

Články súvisiace s témou:

Stvorenie a evolúcia

Viera, ktorá myslí

::

Časopis VOX