Tomáš Halík a referendum

Karol Dučák

Aj keď slovenské referendum o rodine je už za nami, predsa sa k nemu aspoň stručne vrátim. Priznám sa, po referende som cítil veľké sklamanie a neubránil som sa skepse. Najviac bolí, že nás sklamali niektoré katolícke osobnosti, zvlášť Anton Srholec, Dominik Duka a Tomáš Halík. Pri vyjadreniach Tomáša Halíka sa ešte chcem pristaviť. Ak totiž verejne šíri nepravdy, nemôžem mlčať. Mám na mysli rozhovor, ktorý Halík poskytol slovenskému serveru Aktuality.sk. (Tomáš Halík: V referendách vidím nebezpečný nástroj populizmu. Dostupné na internete: aktuality.sk) V nasledujúcich riadkoch citujem z vyjadrení Tomáša Halíka, uvedených v inkriminovanom rozhovore.

Už samotný názov, pod ktorým bol rozhovor uverejnený, napovedá veľa. Halík vidí v referendách nebezpečný nástroj populizmu. Lenže ja mám iné skúsenosti. Strávil som v nemeckom jazykovom priestore takmer trinásť rokov. Vo Švajčiarsku som žil zhruba rok a zažil som tam niekoľko referend. Nezaregistroval som, že by Švajčiari vnímali referendum ako nebezpečný nástroj populizmu. Problém teda zrejme nie je v samotnom referende, ale niekde inde.

Nebudem vyvracať všetky zavádzajúce tvrdenia Tomáša Halíka. Niektoré z nich už pranierovali viacerí autori v iných médiách. Zameriam sa len na niektoré. Halík sa v predmetnom rozhovore okrem iného vyjadril: „Z hlasov, ktoré pred referendom na Slovensku zazneli, mi ako najrozumnejšie pripadalo vyrovnané a čestné prehlásenie evanjelickej cirkvi.“ Halík sa v tomto prípade odvoláva na stanovisko jedného zo šiestich evanjelických cirkevných zborov v Bratislave. (Porov. Stanovisko Presbyterstva k dianiu v spoločnosti. Dostupné na internete: velkykostol.sk)

Halík však zjavne prekrútil pravdu podľa toho, ako sa mu to hodilo. Vyhlásenie, na ktoré sa odvoláva, nebolo vyhlásením Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, ale len Presbyterstva Evanjelického cirkevného zboru Bratislava Staré mesto. Ako redakciu Aktuality.sk upozornil Martin Šefranko, námestný farár v Cirkevnom zbore ECAV BA Legionárska, stanovisko Presbyterstva Evanjelického cirkevného zboru Bratislava Staré mesto nemožno považovať za stanovisko (všetkých) bratislavských evanjelikov ani za oficiálny názor ECAV na Slovensku, keďže ide iba o mienku presbyterstva jedného zo šiestich evanjelických cirkevných zborov v Bratislave. (Porov. EVANJELICI: Nespájajme referendum ani Alianciu za rodinu s kresťanskými princípmi života. Dostupné na internete: aktuality.sk)

Zbor biskupov ECAV na Slovensku sa k pripravovanému referendu vyjadril Pastierskym listom, ktorý bol v evanjelických chrámoch čítaný 25. decembra 2014. Uvádza sa v ňom: „Ako kresťania máme zodpovednosť, ktorá sa musí prejaviť vo všetkých oblastiach života i v živote našej spoločnosti, našej krajiny. Preto vás v bratskej láske vyzývame, aby ste sa zúčastnili aj na pripravovanom februárovom referende o rodine a jasne vyjadrili svoj kresťanský postoj. Kresťanov jednoducho musí byť počuť a musia byť zreteľne identifikovateľní – v pozitívnom slova zmysle.“ (Vyjadrenie Zboru biskupov ECAV na Slovensku ku februárovému referendu. Dostupné na internete: ecav.sk) Tvrdenie Tomáša Halíka je teda typickým príkladom manipulovania s faktami.

Halík sa však znemožnil aj v iných svojich tvrdeniach. V rozhovore napríklad uvádza: „V tej apokalyptickej kázni o potrebe novej železnej opony, ktorú predniesol pre rozhlas ten gréckokatolícky kňaz, som počul naopak skôr dupot čižiem Hlinkovej gardy. Už som čakal, že budem počuť, že za všetko môžu Židia a Česi – Na stráž!“

Tomáš Halík sa v tomto prípade s necitlivou aroganciou dotýka pomerov v Slovenskej republike 1939–1945, ktorým zjavne vôbec nerozumie. Je príznačné, že kým v minulosti znevažovali prvú Slovenskú republiku a jej prezidenta, katolíckeho kňaza Dr. Jozefa Tisa, predovšetkým boľševici a ateisti rôzneho razenia, dnes sa k týmto tradičným nepriateľom pridáva aj katolícky kňaz Tomáš Halík.

Nechcem idealizovať pomery na Slovensku v čase druhej svetovej vojny. Je potrebné si uvedomiť, že Slovenská republika vznikla v roku 1939 v komplikovaných geopolitických pomeroch, ktorých rozbor nie je možné odbiť niekoľkými slovami v štýle Halíkovej arogancie. Ak by 14. marca 1939 snem Slovenskej krajiny nevyhlásil samostatný Slovenský štát,ktorý neskôr dostal oficiálny názov Slovenská republika, Hitler by bol rozdelil slovenské územie medzi Poľsko a Maďarsko. Slovensko by prestalo existovať. Žili tu tri milióny obyvateľov, ktoré sa nemohli vzoprieť mnohomiliónovej nemeckej presile.

Akokoľvek sa vtedajší slovenský prezident snažil o nezávislú politiku, nemohol úplne vzdorovať Nemcom a mnohé bolestné rozhodnutia musel robiť pod hrozbou represálií nacistov voči slovenskému obyvateľstvu. Navyše, na slovenskej politickej scéne boli aj ochotní prisluhovači nacistov, ktorí sa angažovali viac než museli. O to ťažšie bolo presadzovať politiku v rozpore s vôľou Nemcov. Odmietam pokusy démonizovať tento štátny útvar. Bol to štát, na území ktorého sa neuskutočnila „za obdobie existencie Slovenskej republiky ani jedna poprava a tobôž nie politicky motivovaná“ (Šimkovič J. Slovenská zahraničná politika v rokoch 1939–1945, s. 22).

A ak Halík spomína Židov, je potrebné uviesť, že Dr. Tiso mal síce voči nim kritický postoj, avšak nacistické vyhladzovacie tábory nevznikli z jeho vôle. Nie je nijakým tajomstvom, že iniciatíva odvážať Židov do koncentračných táborov vzišla zo strany Nemcov a Slovenská republika ako vazalský štát nacistického Nemecka nemohla transportom zabrániť. Navyše, dlho nikto nevedel, že Židia sú odvážaní do vyhladzovacích táborov. Nevedeli to ani samotní Židia. Ja sám som bol pred niekoľkými rokmi na exkurzii v Osvienčime. V tamojšom múzeu sme videli jednu miestnosť s množstvom kuchynských mlynčekov a iných potrieb do domácnosti, ktoré ostali po mŕtvych Židoch. Naša sprievodkyňa nám vysvetľovala, že Židia verili tomu, že budú môcť v novej vlasti slobodne žiť, a preto si so sebou zobrali najnevyhnutnejšie pomôcky pre začiatok v cudzom prostredí. Verili tomu aj slovenskí politici. Až neskoršie spoľahlivé informácie o genocíde Židov zaskočili všetkých kompetentných a slovenské orgány okamžite požiadali o zastavenie odsunu Židov zo Slovenska. Svoju vôľu napokon aj presadili.

Dr. Tiso sa snažil zachrániť pred záhubou čo najviac Židov. Za všetky uvádzam osobné svedectvo pána Jána Budzáka, ktorý verejne, pred televíznymi obrazovkami, prehlásil, že slovenský prezident osobne zachránil život jemu a 800 židovským deťom. (Porov. "Jozef Tiso zachránil mne a 800 deťom život" - svedectvo p. Jána Budzáka. Dostupné na internete: youtube.com) 

Ak Tomáš Halík nerozumie histórii Slovenska, nemal by sa verejne zhadzovať svojou neznalosťou problematiky pred miliónmi Čechov a Slovákov.

Šokujúce sú Halíkove vyjadrenie o homosexualite. V rozhovore uvádza na túto tému okrem iného: „Homosexualita sama o sebe nie je ani ,hriech´ (kto by ju za hriech označil, rozchádza sa s morálnym učením cirkvi), ani ,choroba´. Je to v priemere 4-percentná odchýlka od prevažujúcej heterosexuálnej orientácie, daná vrodenými biologickými vlastnosťami. Hovoriť o ,liečení homosexuality´ je z odborného hľadiska úplný nezmysel. Niečo iné je homosexuálne správanie ľudí, ktorí sú schopní heterosexuálnych vzťahov, ale chcú si len ,spestriť sexuálny jedálniček´, alebo sa vyhnúť zodpovednosti v manželstve a rodičovstve. V takom prípade by som neváhal hovoriť o hriechu – a zrejme práve tieto prípady mali na mysli autori biblických textov, keď – ako svätý Pavol – morálne odsudzovali homosexualitu. Avšak svätý Pavol nemohol mať k dispozícii vedecké poznatky o príčinách a druhoch homosexuality.“

Toto je, musím povedať, protikatolícka demagógia toho najhrubšieho zrna. Z celej tej pasáže sú pravdivé len prvé dve vety. Samotná homosexuálna orientácia človeka naozaj nie je hriechom. Človek, ktorý má nevlastnou vinou problém s vlastnou identitou, nemá hriech. Ak však takýto človek nadväzuje homosexuálne vzťahy s jedincami rovnakého pohlavia a pácha homosexuálne skutky, dopúšťa sa jednoznačne ťažkého hriechu! Konštatuje to ostatne aj aktuálny Katechizmus Katolíckej cirkvi (skratka KKC), uvádzajúci, že Sväté písmo predstavuje skutky homosexuality ako ťažkú zvrátenosť a Tradícia, opierajúca sa o Sväté písmo, považuje homosexuálne skutky za vnútorne prevrátené. Na základe toho KKC uzatvára, že homosexuálne skutky nikdy „nemožno schvaľovať“ (KKC 2357).

Čiže hrešia nielen heterosexuáli, ktorí si chcú „spestriť sexuálny jedálniček, alebo sa vyhnúť zodpovednosti v manželstve a rodičovstve“ – ako uvádza Halík, ale hrešia aj homosexuáli, ktorí majú sexuálny pomer s jedincami rovnakého pohlavia!

Aj homosexuálne osoby môžu dosiahnuť spásu duše. Musia sa však vyhýbať homosexuálnym skutkom a zo všetkých síl sa snažiť žiť v čistote. KKC uvádza: „Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Pomocou čnosti sebaovládania, výchovy k vnútornej slobode, niekedy aj udržiavaním nezištného priateľstva, za pomoci modlitby a sviatostnej milosti sa môžu, ba musia postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti“ (KKC 2359).

Poznámka Tomáša Halíka o tom, že „svätý Pavol nemohol mať k dispozícii vedecké poznatky o príčinách a druhoch homosexuality“ je irelevantná a nemení nič na tom, že homosexuálne správanie je hriechom bez ohľadu na príčiny a druh homosexuality. Je veľmi smutné, keď takýto „teologický šlabikár“ neovláda katolícky kňaz. Kto ho má potom ovládať?!

Na Tomášovi Halíkovi ma udivuje ešte jedna vec – jeho rusofóbia. Halík napríklad okrem iného hovorí:„Vážil som si množstvo kňazov aj laikov, s ktorými sme spolupracovali v dobe disentu a ktorí boli ovplyvnení osobnosťou chorvátskeho kňaza Kolakoviča, ktorý počas vojny pôsobil na Slovensku. Za všetkých by som menoval Krčméryho a Jukla. Niektorí, s ktorými sme si vtedy výborne rozumeli, ma ale nemilo prekvapili po páde komunizmu príklonom k nacionalizmu, k paušálnemu odsudzovaniu ,skazeného Západu´ a EÚ a pre mňa celkom nepochopiteľným ilúziám o diktátorskom režime bývalého agenta KGB a teraz vojnového zločinca Putina a podliehaniu ruskej propagande. Tá teraz vydáva vojnového zločinca Putina, znevažujúceho devótnosť vedenia pravoslávnej cirkvi, za ,obhajcu kresťanských hodnôt proti dekadentnému Západu´ –  ako by ľudia nevedeli, že v Rusku je omnoho viac rozvodov a potratov než na Západe.“

Je neuveriteľné, čo všetko dokáže vyfabrikovať jeden pomýlený katolícky teológ. Čiastočne ho ospravedlňuje jeho disidentská minulosť, počas ktorej bol Sovietsky zväz naozaj nebezpečnou hrozbou pre Katolícku cirkev. Lenže od čias disidentskej minulosti Tomáša Halíka uplynulo veľa času a mnoho vecí sa zmenilo. Ak teda chce Tomáš Halík písať o súčasnom Rusku, mal by vychádzať nie z poznatkov z čias svojej disidentskej činnosti, ale mal by si preštudovať aktuálne informácie zo súčasného Ruska. A tie hovoria niečo diametrálne odlišné ako dezinformácie Tomáša Halíka.

Podľa ruských štatistík pripadalo v roku 1965 na 1,99 milióna živých pôrodov približne 5,463 milióna hlásených potratov. Podľa neoficiálnych zdrojov však mohol byť skutočný počet potratov až dvojnásobne vyšší. V roku 2013 už pripadalo na 1,901 milióna živých pôrodov 0,88 milióna potratov. Teda počet potratov v Rusku za posledné desaťročia mnohonásobne klesol. (Porov. Ruské pro-life iniciatívy zvrátili trend: Počet potratov prudko klesá. Dostupné na internete: lifenews.sk)

Zaiste nemožno situáciu v Rusku idealizovať, ale je evidentné, že ruská spoločnosť poctivo bojuje s neblahým dedičstvom boľševizmu. Nie slovami, ale činmi. Vďaka tomu v roku 2013 zaznamenalo Rusko po dlhej dobe prírastok obyvateľstva. Takže akokoľvek to Tomáš Halík spochybňuje, Rusko je v súčasnosti naozaj významným obhajcom kresťanských hodnôt.

A čo sa týka hodnotenia Putina? Ako človek zaiste nie je anjel. Má svoje ľudské chyby. Ale zároveň je potrebné povedať, že Vladimír Putin je špičkový štátnik, ktorý neochvejne obhajuje záujmy Ruska. Boli to Spojené štáty americké, ktoré po skončení studenej vojny začali rozširovať NATO k hraniciam Ruska! Nie je to Rusko, ale Spojené štáty americké, ktoré majú vyše tisíc vojenských základní na celom svete! Len slepý nevidí, že sa USA snažia zovrieť Rusko z každej strany obručou svojich vojenských základní. Sú to Spojené štáty americké, ktoré vydávajú na vojenské účely viac ako sedemnásobok vojenských výdavkov Ruska (USA – 618,7 miliardy USD, Rusko – 84,9 miliardy USD)!

Je tragikomédiou, keď Tomáša Halíka pohoršuje fakt, že Rusko má svoje záujmy na Ukrajine, v bezprostrednom susedstve svojho územia, ale vôbec ho nepohoršuje, že Spojené štáty si strážia svoje záujmy tisíce kilometrov od svojho územia.

A napokon ešte jeden detail, demaskujúci Tomáša Halíka. Na otázku, koho si v súčasnej dobe najviac váži, Halík odpovedá: „V súčasnej dobe jednoznačne pápeža Františka. Je to muž lásky a odvahy, ktorý berie evanjelium vážne a rozumie ľuďom.“ V tomto prípade však Halík spochybňuje sám seba. Kým ním obdivovaný pápež František jednoznačne podporil slovenské referendum o rodine, Halík to isté referendum takisto jednoznačne odmietol, ba zosmiešňoval. Taká je pravda.

Karol Dučák

::

Súvisiace články:

Referendum o rodine: Deň po...

Referendum: kašleme na pravdu?