Čas ako dar

Žijeme v hlučnom a čoraz hlučnejšom svete, vo svete plnom zvukov, šumov, správ, informácií, klebiet... A v huriavku sa niekedy stráca zmysel pre veci podstatné.

Závažné slovo sa nám stráca v záplave táranín. Akosi sa nevieme sústrediť, stíšiť, zahĺbiť do seba. Chýba nám ticho ako znak pokoja a vyrovnanosti – rozhovor s Bohom.

Ticho lieči a umožňuje začuť a prijať Božie slovo. Nedajme sa zotročiť démonom hluku. Objavme krásu a hĺbku ticha, rozjímania, kontemplácie. Deň bez modlitby je ako dom bez okien.

::

Príroda dýcha v rytme ročných období. Cyklicky sa mení, obnovuje a ovplyvňuje tým aj nás. Lenže ľudský čas, čas nášho žitia nie je cyklický – plynie odniekiaľ niekam, z bodu alfa k bodu omega.

Nevieme sa vrátiť v čase, vždy ideme z minulosti cez prítomnosť do budúcnosti. V tomto zornom poli sa javí hodnota času, ktorý sme dostali: každým okamihom sa jeho časť presúva do minulosti, a tú nezmeníme, čo ako by sme chceli.

Čas vnímam ako dar, ktorý treba využívať priebežne; nemožno si ho odložiť ani zbierať do zásoby. Nech je náš čas časom milosti, časom nádeje, ktorá má pôvod v Kristovom zmŕtvychvstaní.

::

Poznáme to: čiastočne naplnený pohár môže byť z pohľadu jedného poloprázdny a z pohľadu druhého poloplný. Svet je taký, aký ho vidíme. Svojím prístupom k životu naozaj mnoho ovplyvňujeme – ovplyvňujeme nielen svoj život, ale aj život druhých.

Čomu veríme, čo si projektujeme v mysli, to sa stane. Čomu sa oddávame, tomu podľahneme. Mlynár býva biely od múky a baník čierny od uhlia.

Vnímam to ako prejav Božej prozreteľnosti – každému sa stane podľa jeho viery. Boh sa nikomu nevnucuje, nikoho nenúti do zbožnosti. My sami sme strojcami svojho šťastia, prípadne nešťastia.

::

(Úryvky z knihy Cesta k bráne / Čítanie na každý deň)

Kniha vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.