Ľudí dnes všeličo zaujíma, všeličo trápi,
všeličo ich vie nahnevať alebo potešiť, ale málo ich zaujíma to podstatné –
zmysel života. O niečo lepšie je to hádam medzi nami, ktorí sa nazývame
kresťanmi. Viera nás usmerňuje. V evanjeliu nachádzame pravú múdrosť.
Otázka zmyslu života je (mala by byť) prvotná.
Od nej sa odvíjajú ďalšie otázky i odpovede. Aby sme v hľadaní
nepoblúdili, máme Cirkev, ktorá skrze Ducha Svätého vykladá pravdu viery.
Žiť, nie prežívať! Pracovať na sebe, rozvíjať
sa, rásť až k hraniciam svojich možností. V tom je poslanie
a veľkosť človeka. Stádovitosť a ľahtikárstvo prenechajme iným. My
chceme viac.
::
Korene sveta a jestvovania sú ponorené
v tajomstve, ktoré nikdy celkom neroztajníme – zostane teda tajomstvom až
do konca vekov. Ako píše apoštol Pavol (1 Kor 13, 12): „Teraz vidíme len
nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam
iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“
Ak odmietneme tajomstvo života, jeho mystické
hlbiny a jeho pôvod v Bohu, zostane nám prázdnota, absurdita,
bezútešný racionalizmus, alebo plytký materializmus. Ak odmietneme Boha,
odmietneme vlastnú duchovnú podstatu.
Sú pravdy, ktoré možno prijať iba srdcom
a prostredníctvom viery. Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré nás
presahujú, odkazujúc na nekonečnú veľkosť Stvoriteľa.
::
Nad vzťahom ľudského rozumu (myslenia,
poznania) a náboženskej viery sa už zamýšľali mnohí. Ani ja túto otázku
neobchádzam. Myslím, že viera nesmie ísť proti rozumu, ale ani rozum proti
viere, proti mravnosti. Lebo jedno aj druhé sa dá zneužiť. Iba v spojitosti
vytvárajú rovnováhu, pôsobia ako mocné piliere ľudského poznania.
Nerozdeľujme to, čo má zostať spolu! Viera bez
rozumu skĺza do fanatizmu. Rozum bez viery stráca zmysel a opodstatnenie,
stáva sa cynickým a samoľúbym.
Kresťanstvo hlása súlad viery a rozumu,
hlása potrebu rovnováhy a plnosti života. Kresťanstvo nie je iba
náboženstvo v bežnom zmysle slova, ono predstavuje úplný antropologický
model, najlepší návod na život.
::
(Úryvky z knihy Cesta k bráne / Čítanie na každý deň)
Brilantná úvaha. Snáď by som dodal len vlastnú životnú skúsenosť. Ako žiak posledných ročníkov ZDŠ som bol vášnivý knihomoľ. Na rozdiel od svojich rovesníkov som však miloval vedeckú a vedecko-fantastickú literatúru. Natoľko som bol unesený úspechmi ľudskej vedy a techniky, že som na dlhé roky stratil kontakt s Bohom. Chválabohu som sa vrátil z tej skazonosnej cesty, ale návrat k Bohu bol nesmierne ťažký a bolestivý. Vďaka Bohu za návrat aj za tú životnú skúsenosť, ktorá ma bude až do smrti vystríhať pred pokušením povýšiť ešte niekedy rozum nad vieru.
OdpovedaťOdstrániť"Bůh však od nás nežádá, abychom zjevené pravdy slepě jako božské
OdpovedaťOdstrániťpřijímali. Vatikánský církevní sněm (1869— 70) prohlásil, že víra není
„slepým hnutím duše“ , nýbrž, že „má odpovídati rozumu“. Smíme
a máme se o božském původu zjevených pravd přesvědčiti. "
Kolki vsak toto robia? Je jednoduchsie a prijemnejsie radsej prijimat "paradoxy viery" ako ist za pravdou, nech by to nas stalo cokolvek.