Cirkev v Rakúsku dnes a zajtra

Rozhovor s dp. diakonom Manuelom Sattelbergerom

Manuel Sattelberger

Dôstojný pán diakon, môžete sa, prosím, čitateľom aspoň v krátkosti predstaviť?

Volám sa Manuel Sattelberger a narodil som sa 4. 2. 1981 v Scheibbse v Dolnom Rakúsku. Vyrastal som v Petzenkirchene u mojich rodičov Josefa (riaditeľ banky) a Renaty (domáca). Mal som brata Dominika. Zomrel pri dopravnej nehode vo veku 25 rokov. Školská dráha: škôlka, ľudová škola, základná škola, polytechnická škola, výučba stolárskeho remesla na Landesberufschule Pöchlarn, tovarišská skúška zložená, v roku 1999 vstup do seminára pre cirkevné povolania vo Viedni (dnes už neexistuje – bol zatvorený). Detstvo: pobožný miništrant až do osemnásteho roku, veselé dieťa v Jungschar a potom duchovný sprievodca detí v domovskej farnosti, pomocník birmovancov, cirkevno-farsky vždy veľmi udomácnený; mal som „tichý“ zážitok povolania – Boh ma vždy priťahoval! 

Boh ma veľmi ticho, ale veľmi vytrvalo „povolával“. Štyri roky štúdia v seminári pre cirkevné povolania / Ústav pre cirkevné povolania Viedeň, Ober St. Veit, záverečná skúška s diplomom (vynikajúci prospech – samé „veľmi dobre!“), jeden rok civilnej služby namiesto vojenskej pri ťažko postihnutých deťoch, v roku 2004 pastoračný asistent a učiteľ náboženstva (ľudová škola a stredná škola) vo farnosti St. Valentin, 2010–2014 diakonské štúdium pri diecéze St. Pölten, 22. 9. 2014 diakonská vysviacka biskupom Dr. Klausom Küngom v kláštore Melk. Odvtedy pastoračný asistent a diakon vo farnosti St. Valentin. Milujem svoje povolanie (poslanie)!

Patríte k najmladšej generácii Rakúšanov. Aká je súčasná situácia s povolaniami v rakúskej Katolíckej cirkvi? Hodnotíte ju pozitívne, negatívne, alebo vari opatrne?

Povolania v Rakúsku sú! Kandidáti vstupujú do seminárov, prípadne rehoľných spoločenstiev v zrelšom veku. Mnohí majú už inú profesiu alebo absolvovali iné štúdium. To zodpovedá všeobecnému trendu: životné rozhodnutia sa robia čoraz neskôr! Manželstvá sa uzatvárajú, ak vôbec, tiež v „zrelšom“ veku. Som človek plný dôvery, preto vnímam situáciu pozitívne! Je to dobré, keď sú ľudia dobre vyskúšaní a svoje rozhodnutia urobia dobre. Vek povolania sa tým presúva. A Boh volá najrozličnejších ľudí. Mnohí prichádzajú z takzvaných „zbožných“ rodín a spoločenstiev, iní mali zážitok obrátenia. Krajina povolaní je pestrá a mnohotvárna, ako aj Cirkev vcelku! Navyše, okrem klasických duchovných povolaní jestvujú aj mnohé nové cirkevné profesie, do ktorých možno prilákať mladých ľudí (pastoračná asistentka, vedúca mladých, učiteľka náboženstva). Som hlboko presvedčený: Boh volá neustále! Boh volá aj v Rakúsku! Počuješ TY jeho volanie?

Ste mladý človek. Ako vnímate mladú generáciu v Rakúsku?

Mladí Rakúšania a Rakúšanky prežívajú situáciu, aká sa málokde nájde. Neprežívajú núdzu, majú všetky vymoženosti a žijú v mieri! Aj keď zároveň je na mladých vyvíjaný tlak stále sa rozhodovať! Mnohé „hlasy“ ich volajú a nadbytok možností voľby to mladým Rakúšanom a Rakúšankám tiež nezjednodušuje. Mladí ľudia u nás majú vysoké kvality, chcú mať dobré pracovné miesto a žiť v harmonickej rodine. Cirkevne videné: mladí niekde Rakúsku „chýbajú“. Ide však aj o to, či sa farské spoločenstvá zaujímajú o mladých ľudí a či im niečo ponúkajú. Kde sa mladým kresťanom vychádza v ústrety, tam idú! Musíme sa učiť meniť svoju evanjelizáciu od postoja „Poď, kresťan, do Cirkvi“ k postoju „Choď tam, Cirkev“! Modlime sa, aby sa nám to podarilo, lebo posolstvo Ježiša Krista je vysoko aktuálne aj pre mladých ľudí a ich svet!

Jedna vec ma obzvlášť deprimuje. Rakúsky ľud mi nie je cudzí. Rakúsko je susedná krajina mojej vlasti, Slovenska. Viedeň a Bratislava boli v časoch Habsburskej monarchie mestá-dvojičky. Ja sám tu pracujem od roku 2010. Žiaľ, v posledných rokoch sme prežívali v Rakúsku veľa afér. Len skrátka: Josef Fritzl, Wolfgang Priklopil, Ulrike Lunacek, Conchita Wurst a iné. Na takú krajinu, ako je Rakúsko, je to veľa. Prepáčte mi, prosím, moju úprimnosť: je vari rakúska spoločnosť chorá? Alebo je vari chorá európska spoločnosť? Pýtam sa otvorene: čo si o tom myslíte?

Hovoríte o smutných, vážnych veciach (ľudia a osudy)! Myslím, že Rakúsko nie je choré, ale stále sa nájdu ľudia, ktorí, povedzme, odrazu „zblúdia“ alebo skutočne urobia niečo strašné iným ľuďom. Fritzla a Priklopila nemožno však v žiadnom prípade porovnávať s „pani“ Wurst. V súčasnej dobe prežívame „odchod“ k slobode. Conchita Wurst vedome provokuje spoločnosť, ona/on z toho ani nerobí žiadne tajnosti. Veľa sa o tom „predtým“ nehovorilo, alebo sa len šuškalo s rukou na ústach, no v našich časoch sa to často mediálne rozvíja a provokačne „propaguje“. Ľudia s takýmito sklonmi boli vždy, v podzemí a tajne, teraz vychádzajú na povrch! Prosím, rozlišujme medzi skutočným páchaním deliktov a inými (a možno cudzími) životnými štýlmi! Ešte raz: Rakúsko nie je choré! Nie viac choré ako iné krajiny na tomto svete! Ja verím, že aj my ako Cirkev sa musíme postaviť proti týmto tendenciám, nemusíme všetko dobre pomenovať a propagovať, ale sme vyslaní ku všetkým ľuďom, aj k tým a oným! Ak som správne pochopil Bibliu, Ježiš by v každom prípade navštívil aj „pani Wurst“. Opravdivé stretnutie s Ježišom zmení náš život!

Manuel Sattelberger (vpravo) s Karolom Dučákom

Ešte stále 5,27 milióna zo zhruba 8,5 milióna obyvateľov Rakúska patrí ku Katolíckej cirkvi, teda jasná väčšina. Ako vidíte budúcnosť Rakúska ako katolíckej krajiny?

Som pastier duší a nie pastier počtov! Počty sú jedna vec. Konkrétna skutočnosť a aktuálne problémy ľudí sú iná vec. Áno, sme väčšina, ale tiež sa zmenšujeme, čo sa týka čísel. Rakúšania majú často veľký strach z iných náboženstiev (moslimovia). Žijú však svoje vlastné náboženstvo len s polovičným srdcom, alebo ak naplno, tak len počas veľkých sviatkov! To by sa nám muselo znovu podariť, aby sme ako kresťania v Rakúsku boli hrdí na svoju vieru, na svoje farské spoločenstvo! A tiež rôzne „cirkevné škandály“ (zneužitie duchovnými, násilie) to nestálym ľuďom neuľahčujú! Áno, určite sme stratili na hodnovernosti, a to veľmi škodí našej Cirkvi! Hoci by nám malo ísť skôr o Ježiša Krista a nie o štruktúry a iné podružnosti! Cirkev musí ohlasovať Ježiša a nie seba samu!

Ako vidíte budúcnosť rakúskej Katolíckej cirkvi? A ako vnímate vašu pozíciu v nej?

Budúcnosť Cirkvi bude napätá a ja budem rád pri tom. Nakoľko budem môcť, budem tiež spolutvoriť a spolupracovať! Ježišovo posolstvo nesmie umĺknuť – tu má Katolícka cirkev v Rakúsku aj v budúcnosti čo robiť! S istotou budeme početne slabší, ale my sa s tým nesmieme uspokojiť. Choďte k všetkým ľuďom a staňte sa ich učeníkmi! Tento príkaz dostali apoštoli a ich nástupcovia od samého Krista! Musí sa nám stále viac dariť podieľať sa na konkrétnom živote ľudí, byť tu pre ich starosti a radosti. Iba spravovať je veľmi málo a nie v pravom duchu Ježiša! Je mi jasné, že to bez spravovania nejde, ale ľudia s ich vzťahom k Bohu musia byť znovu stredobodom! Centrum je Božia láska k nám, ľuďom! Láska všetko ľudské prevýši, láska, ktorá presahuje do večnosti! Modlím sa veľmi často zato, aby sa všetkým kresťanom a kresťankám podarilo žiť tento vzťah k Bohu, nachádzať, obnovovať a prehlbovať! Duch Svätý nech preveje naše srdcia novou radosťou viery!!!

Chceli by ste povedať ešte niečo osobné?

Už som veľa povedal. Možno dokonca priveľa! Boh stojí pri nás ľuďoch napriek všetkým vzostupom a pádom, áno, on nás sprevádza aj cez všetky pochybenia a na všetkých scestiach nášho života! ON je dobrý pastier! Jemu som zveril svoj život a život mne zverených ľudí! Nech nás božský Pastier všetkých žehná! Amen.

Za rozhovor ďakuje Karol Dučák, žurnalista a spisovateľ.

(Rozhovor bol realizovaný písomnou formou na písomne zadané otázky.)