|
Maastricht
Kostol sv. Jána Krstiteľa |
Z potuliek po Holandsku
Robert Hakala
V posledných rokoch pravidelne navštevujem
Holandsko. Každoročne som tu niekoľko týždňov, a tak túto krajinu trošku
poznám. Presnejšie – poznám najmä Maastricht a jeho okolie. Holandsko je
spájané s tulipánmi, veternými mlynmi, bicyklami, kvalitnými syrmi. Ja
ešte dodám – bezchybne upravenými mestečkami, dedinami, usadlosťami. Nepodarí
sa vám nájsť niečo hrdzavé...
Kostoly v Maastrichte
Hneď v úvode musím napísať, že kresťanské
Holandsko prežíva krízu viery. Áno, po celej krajine je množstvo nádherných
kostolov, bazilík, kláštorov a iných sakrálnych stavieb. Veľká časť
z nich je však opustená a neslúži pôvodnému účelu.
Aj v Maastrichte sú kostoly, ktoré sa
využívajú ako archívny sklad, galéria, koncertná sieň, kníhkupectvo
a kaviareň, alebo detské ihrisko... Musím však uznať, že všetky takéto
stavby sú perfektne udržiavané. Pri cestách do okolia Maastrichtu som objavil
dva kláštory, ktoré boli takmer prázdne. V jednom boli štyri poľské
rehoľné sestry, hoci by sa ich do budovy zmestili desiatky... druhý kláštor bol
úplne prázdny, ale udržiavaný, v zime sa v ňom kúrilo, aby ho mráz
nepoškodil...
Najvýznamnejšou kresťanskou stavbou
v meste je románska Bazilika svätého Serváca. Svätý Servác bol
biskup, ktorý zomrel v Maastrichte roku 383. Nad hrobom sv. Serváca bola
najprv postavená drevená kaplnka, neskôr v 6. storočí vybudovaný murovaný
kostol s kryptou. Neustále sa zvyšujúci záujem o kresťanskú
vieru si vyžiadal výstavbu nového,
väčšieho kostola. Keď dobili mesto Francúzi (1797) bazilika bola využívaná
na ustajnenie koní... V 19. storočí bola stavba reštaurovaná
a upravená. Pozoruhodná je hlavne jej kamenárska a sochárska výzdoba.
Medzi najvzácnejšie predmety patrí tzv. misa sv. Serváca, kríž sv. Serváca,
relikviár sv. Serváca. Veľmi zaujímavá je aj zbierka stredovekých textílií.
Hlavný vchod do baziliky sv. Serváca:
Bazilika sv. Serváca:
Detail sochy sv. Serváca pred bazilikou:
Socha sv. Serváca v interiéri baziliky:
Interiér baziliky:
Dvere do krypty, kde je umiestnený hrob sv.
Serváca:
Hrob sv. Serváca:
Hneď vedľa baziliky sa nachádza Kostol sv.
Jána Krstiteľa. Pôvodne rímsko-katolícky kostol, v 17. storočí ho
získali protestanti. Jeho dominantnú červenú vežu je vidieť zďaleka (jej výška
je 79 m). V súčasnosti sa kostol
využíva ako výstavná a koncertná sieň:
Ďalšou významnou sakrálnou stavbou je románska
Bazilika Našej Panny Márie. Úžasná stavba, monumentálna
a historická. Hneď pri hlavnom vchode sa nachádza kaplnka so sochou Panny
Márie, ktorá je považovaná za zázračnú. Keď prídete do vnútra, prekvapí
vás záplava horiacich sviec. Nazývaná je aj Stella Maris (Morská
hviezda). Vnútro baziliky je veľmi slabo osvetlené, fotografie sa dajú veľmi
ťažko spraviť (použitie blesku zakázané!). Predpokladá sa, že základy tohto
kostola boli postavené už v 4. storočí. Najstaršia časť komplexu bola vybudovaná v 11.
a v 12. storočí. Vnútro baziliky je bohato zdobené nástennými maľbami,
sochami, obrazmi s výjavmi zo Starého a Nového Zákona. Omše sa tu
konajú niekoľkokrát za deň. Obrad je v latinčine, nemčine, po holandsky
a po anglicky. Dominantou stavby sú dve mohutné veže so zvonicou. Bazilika
je vždy plná, väčšinu prítomných tvoria turisti... Zaujímavosťou je aj to, že v holandských
kostoloch prítomní väčšinou nespievajú piesne, ako sme zvyknutí u nás. Všetko
má na starosti spevácky zbor.
Bazilika Našej Panny Márie – kaplnka Stella
Maris:
Mohutné veže baziliky:
Nádherná panoráma kostolov a bazilík
v meste. Úplne vľavo je veža Kostola sv. Jána Krstiteľa, potom dve veže
Baziliky sv. Serváca, ďalšie dve najvyššie a aj nasledujúce dve menšie
veže patria Bazilike Našej Panny Márie:
Ďalší spomedzi
„funkčných“ kostolov je Kostol sv. Martina:
Písal som, že kostoly nie vždy slúžia svojmu
pôvodnému účelu. Jedným z takýchto kostolov je aj pôvodne dominikánsky
kostol Čierny mních z 13. storočia. Dnes je z neho veľké, priestranné
kníhkupectvo s kaviarničkou... Knihy sú dômyselne uložené na dvoch
poschodiach, takže sa pomyselne môžete dotýkať kopuly kostola. Kníhkupectvo
bolo postavené tak, aby sa kostol nijako nepoškodil. Tento
obchod je dlhodobo vyhlasovaný za najkrajšie kníhkupectvo v Európe.
Kníhkupectvo je skutočne impozantné,
s množstvom kníh, časopisov... Všimnite si krásnu klenbu:
Turistov je tu neúrekom, výber titulov
impozantný:
Na tomto mieste bol kedysi oltár. Dnes –
miesto pre kaviareň:
Pohľad z poschodia: kaviarenský stôl
v tvare kríža:
(Dokončenie o týždeň.)
::
Komunisti kostoly búrali alebo ich využívali ako sýpky či maštale. Dialo sa to vtedy násilne, proti vôli väčšiny obyvateľstva, aj preto šlo o zriedkavé prípady.
OdpovedaťOdstrániťV dnešnej západnej Európe sa kostoly menia na galérie, koncertné siene, kníhkupectvá, ale aj ihriská a rodinné domy. Javí sa to ako kultúrnejšie, takmer bezbolestné, hoci konečný výsledok je rovnaký – kostoly prestávajú slúžiť svojmu pôvodnému a pravému účelu. A ešte bolestnejšie je to, že tentoraz ľudia neprotestujú, ba naopak, súhlasia, mysliac si, že kostol ani Boha už nepotrebujú.
Toto ma šokovalo. Čím to je, že holandský Európan necíti potrebu rozprávať sa v chráme s Bohom? Stratil sa vzťah k Bohu Otcovi? Či je západný svet už tak veľmi materialisticky založený, že duchovný svet mu nehovorí NIČ?
OdpovedaťOdstrániťTakto zle asi nedopadli ani Rusi, kde bol komunizmus 80 rokov. Ďakujem Hakalovi za sprostredkovanie súčasnej situácie v Holandsku.
Mária
Toto nie je len problem Holandanov.
Odstrániť