Sloboda uctievania hocičoho

Vlado Gregor

Čas nenávratne letí, svet ide dopredu, ale hromadí aj smeti...

V bláznivom tempe súčasného sveta človek nevyhnutne uvažuje, k akej reálnej a hypermodernej katastrofe to všetko môže smerovať. Miznú pravidlá, miznú staré dobré zvyky a obyčaje, ľudské vzťahy sa transformujú na čosi netolerantné, spojené s divnými, netradičnými a nečakanými príchuťami a arómami. Je to azda niečo zásadne nové, na čo sa v tej „starej a nemodernej“ Biblii nedajú nájsť recepty?

Pozrite sa, milí moji, o Kristovi sa hovorí, že prišiel, keď nastala plnosť časov. Palestínu a menovite Nazaret si nepredstavujme ako starodávny zapadákov, kde líšky dávali dobrú noc. Bola to síce malá dedinka, ale pár kilometrov odtiaľ bol Seforis, podľa všetkého to mesto postavené na vrchu, ktoré sa nemôže len tak ukryť, ako to spomína Ježiš v reči o viditeľnosti a otvorenosti Božieho kráľovstva.

Je pravdepodobné, že do Seforisu chodil Ježiš spolu s Jozefom na práce pri stavbe nového amfiteátra, predzvesti vtedajšej modernity, slobodomyseľnosti a „neoddiskutovateľného pokroku“. Neďaleko viedla rímska diaľnica a bolo tam počuť gréčtinu a latinčinu. Nezabúdajme, že Židia boli v rámci Rímskej ríše, predobraze dnešného globalizovaného sveta, najgramotnejším národom! Naozaj neexistoval žiadny antický nadčlovek, neporovnateľný s akýmsi kočovníckym hebrejským podčlovekom! Nietzsche bol veľkým mysliteľom, ale veľké boli aj jeho predsudky.

Pomery v Rímskej ríši boli teda veľmi výrazným predobrazom dnešných problémov a komplikácií, a takisto morálne dilemy vo veľkých aglomeráciách, či už išlo o Rím, Alexandriu, Korint alebo aj Jeruzalem, boli celkom podobné dnešku. V Biblii nájdeme veľmi výstižné charakteristiky týchto pomerov a procesov a aj veľmi konkrétne návody na ich riešenie. Je preto smutné, že kresťanstvo sa po získaní moci za Konštantína do značnej miery od evanjeliových tradícií a pravidiel odklonilo – a priznajme si, aj to dalo priestor islamu, ktorý bol dlho považovaný za kresťanskú herézu. Až časom sa propagáciou svojej výlučnosti a iného metra na nemoslimov od Kristovho posolstva definitívne odklonil.

Paradoxne, práve problémy moderného globalizovaného sveta nás tlačia k hlbšiemu pochopeniu zákrut náboženského vývoja a spoločných slepých uličiek. Všetky minulé omyly môžu byť teda veľkou nádejou pri hľadaní zdravého smerovania celosvetovej civilizácie.

Pripadá nám azda dosť krutá a archaická scéna so zlatým teľaťom, keď sa evidentne opustili zásady Desatora a vyhlásila sa sloboda uctievania hocičoho a hocijakým spôsobom. Málokedy si uvedomujeme, a už je asi najvyšší čas si to priznať, že zlatým teľaťom môže byť aj uctievanie anarchie, ľudských práv bez úcty k základným ľudským povinnostiam a vôbec hľadanie tých ľahších a najľahších ciest. To všetko bez rešpektu a súcitu k trápeniam mnohých ľudí, vrátane detí, ktorí na presadzovanie takýchto utópií budú doplácať stále viac a bez reálnych a dlhodobých východísk.

Modlime sa, aby sa naša slávnostne deklarovaná a do omrzenia vyhlasovaná „super modernita“ spamätala, kým ešte nebude pre celú našu nevídane humánnu a absolútne tolerantnú civilizáciu nevyhnutne a nenávratne, ireverzibilne a definitívne neskoro!  Amen.

(Veľká noc 2015)

Vlado Gregor

::

Prichádza apokalypsa západnej civilizácie?