 |
| Milan Kupecký |
Minidialógy
súčasnosti
Oco, otvor okno, nadýchame sa čerstvého
smogu...
Janko,
nechoď k vode, mohol by si do nej
spadnúť a otráviť sa.
To je udalosť! Už tretí človek v našom paneláku, čo zomrel tak,
že ho nezrazilo auto.
Hovoril
som ti, ponáhľaj sa a nechoď
autom.
Kto ako hovorí:
Drobnochovateľ: Robota nie je zajac, neutečie.
Obuvník: Ja si môžem dovoliť nejaký ten čas
prešustrovať.
Hodinár: Viem vždy, koľko odbilo.
Očný lekár: Na rozdiel mnohých iných sa môžem
každému pozrieť rovno a smelo do očí.
Záhradník: Podaktorí mi vravia, že som
sadista.
Mlynár: Nemám dôvod stále mlieť iba ústami.
Cukrár: Po mojej facke je pomsta skutočne
sladká.
Majiteľ televízie: Nuž čo, pomáhame lekárom liečiť
nespavosť.
Chirurg: Rád pracujem s otvorenými ľuďmi.
Fotografista: Mne každý občan, nahnevaný i oklamaný,
venuje svoj úsmev.
Smetiar: Ja si môžem dovoliť zametať aj pred
cudzím prahom.
Obsluhovač výťahu: Viem najlepšie, čo je to
byť raz hore, raz dolu.
Zámočník: Dokážem robiť lepšie kľučky ako
futbalista.
Nechápem, prečo sa už dávno neroztrhlo vrece s komplimentmi. Vari sú čitatelia takí skúpi na slová chvály? Ja skúpy nebudem a pochválim Vás, pán Kupecký. Nech Vám ten humor dlho vydrží.
OdpovedaťOdstrániťKeď sa nám niečo nepáči, zareagujeme hneď, so slovami vďaky či chvály nebývame takí pohotoví.
OdstrániťSuhlas, ale ako badam ludia prestavaju reagovat aj na to, co sa im nepaci. To je horsie ako zle.
Odstrániť