Šurianske gymnázium v rokoch 1938–1945

Milan Kupecký

(Novozámocký región je prevažne kresťansko-katolícky)

Šurianske gymnázium patrí, i v minulosti  patrilo, medzi významné stredoškolské zariadenia. V doterajšej histórii ho absolvovalo veľa významných osobností, ktoré sa presadili i preslávili vo významných povolaniach. Napríklad ako lekári, inžinieri, advokáti a podobne. Málokto však vie, že školu absolvovalo aj pätnásť mladých adeptov kňazstva, neskorších duchovných.

Pre zaujímavosť, v lete roku 1946 sa konal v Belušských Slatinách kongres slovenských bohoslovcov. Zúčastnili sa na ňom, aj ako prednášajúci, mnohí známi činitelia katolíckeho života, z ktorých viacerí boli absolventmi práve gymnázia v Šuranoch.

Podľa dostupných zdrojov a informácií by bol počet kňazov určite vyšší, avšak nie každý potencionálny adept a študent sa neskôr stal kňazom, hoci do seminára pôvodne vstúpil. Príčinou bolo najmä to, že v roku 195O sa na Slovensku pozatvárali všetky diecézne semináre a rehoľné teologické študentáty a prístupný bol ba jeden seminár, a to v Bratislave.

Dovoľte trocha zamyslieť sa, prečo toľko početných kňazských povolaní bolo zaregistrovaných práve v šurianskom gymnáziu.

Šurany sú pomerne blízko ohraničené riekami Váh a Hron, so strategickou polohou  Ponitria a Požitavia. Mesto leží neďaleko štátnej hranice na juhu Slovenska. Tento kraj je katolícky,  v období rokov 1938 až 1945 sa ku Katolíckej cirkvi hlásilo až 97 percent občanov, Slovákov. Uviedol to v mnohých dokumentoch aj vtedajší riaditeľ šurianskeho gymnázia Dr. Jozef Hudec. Gymnázium bolo zriadené v roku 1938, jeho oficiálny názov bol Kráľovské – uhorské štátne gymnázium so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch.

V tých rokoch žili Šurany (ako súčasť Maďarska) tradičným vidieckym životom, v ktorom okrem iného hrali významnú úlohu náboženské udalosti, najmä sviatky. Pamätníci si ešte dnes živo zaspomínajú napríklad na tradičný vianočný či veľkonočný liturgický okruh. Všetko v tom čase gravitovalo k biblickým udalostiam, čo takmer všetci občania spolu svätili a intenzívne prežívali. Myšlienkami a vo svojej básnickej tvorbe, v básnických zbierkach, ale i v korešpondencii a v rozhovoroch to v tom čase prezentoval aj známy literát, básnik Karol Strmeň-Bekényi. Bol uchvátený južnou slovenskou rovinou, mravným a náboženským životom Šurancov a ich okolia. Na život najmä mladých ľudí malo vtedy vplyv nielen prostredie, v ktorom žili a pracovali, ale predovšetkým rodina.

Vráťme sa však k šurianskemu gymnáziu. Samotná škola bola vtedy takpovediac katolíckeho razenia. Študenti boli viac-menej konzervatívni a zachovávali si toto dedičstvo po rodičoch, ktorí pochádzali z vtedy najsilnejšej spoločenskej vrstvy – roľníckej. Preto samozrejmá bola účasť na rôznych cirkevných sláveniach. Mnohí študenti i školopovinní žiaci aj pred vyučovaním navštevovali neďaleký kostol a využívali ho na pravidelnú modlitbu.  Napríklad s príkladnou horlivosťou pravidelne absolvovali trojdenné cvičenia pred Veľkou nocou. V rámci Mariánskej kongregácie, ktorá pôsobila na šurianskom gymnáziu od roku 194O (ako aj Samovzdelávacieho krúžku Antona Bernoláka, ktorý bol aktívny od vzniku školy), sa mladí ľudia zúčastňovali na nimi organizovaných podujatiach v kresťanskom a katolíckom duchu. Veľký vplyv na vznik a narastajúci počet kňazských povolaní na gymnáziu mali predovšetkým katechéti. V rokoch 1938–1945 to boli predovšetkým duchovní otcovia Tibor Montskó a Karol Markovič.

Teológ Karol Markovič bol dlhší čas farárom v šurianskom svätom stánku – v kostole. Ako významná osobnosť bol veľkou, najmä morálnou oporou mnohým nielen duchovným, ale i radovým kresťanom. Predovšetkým jeho zásluhou sa zvýšil počet služobníkov oltára. Mimochodom, neskorší arcibiskup Dominik Hrušovský v čase svojej kňazskej vysviacky bol ôsmym žijúcim kňazom vo Veľkej Mani, ktorá odvtedy nemala jediného novokňaza. Treba oceniť tú skutočnosť, že viacero katolíckych kňazov (ktorí zasvätili svoj život službe Bohu a ľuďom, a svojím životom a prácou vydali krásne svedectvo kňazskej vernosti), dostalo impulz práve v slovenskom šurianskom gymnáziu!

Na záver dovoľte uviesť mená kňazov, ktorí študovali v šurianskom gymnáziu, pričom niektorí z nich už nie sú medzi nami.

Dominik Bako, bol rodák rodák z Meleku; Jozef Blaho pochádzal z Jasovej; Ladislav Čeri z Komjatíc; Štefan Dobrovodský, narodil sa v Šuranoch; Štefan Dragúň, rodák z Komjatíc. Dominik Hrušovský z Veľkej Mane bol vysvätený v roku 195O. Pôsobil aj ako kaplán v Pieve di Alpago a ako farár v Goima di Zoldo. Bol tiež profesorom filozofie a dogmatiky na Vysokej škole teologickej vo Viterbo a ako farár pre Slovákov pôsobil v Parížskej arcidiecéze. Bol tiež redaktorom v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde bol istý čas i riaditeľom Ústavu a vedúcim duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí ako titulárny biskup Tubijský. Neskôr, v roku 1992 slúžil ako pomocný biskup a generálny vikár Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy a v roku 1996 ako arcibiskup a apoštolský nuncius v Minsku. Ďalším duchovným, študujúcim v šurianskom gymnáziu, bol Karol Peter Jurík, narodený v Nitrianskom Hrádku; ďalej Ján Kelemen z Komjatíc; Štefan Komáromy z Vrábeľ-Dyčky; Jozef Miklis, narodil sa v Izdegu-Moyzesove; Ján Mikovič pochádzal z Komjatíc; Cyril Minárik sa narodil v Huli; Štefan Sojka pochádzal z Veľkej Mane; Dominik Tóth z Kostolného Seku a Jozef Vanko z Komjatíc.

Mená duchovných, ktorí ako študenti absolvovali šurianske gymnázium, uvádzame preto, lebo dlhé desaťročia boli tabu. Viacerí z nich boli prenasledovaní a niektorí už nie sú medzi nami. Týmto zároveň vyzývame našich čitateľov, ktorí vedia niečo o uvedených posloch, nositeľoch a šíriteľoch viery, a to nielen na našom slovenskom juhu, aby nám poskytli ďalšie informácie a napísali nám. Radi sa k tejto téme na stránkach PriestorNetu vrátime.

Milan Kupecký

::

Odporúčané:

Poskytujú pomoc ľuďom v núdzi

Spomienka na Viktora Kubala