USA a Rusko: meranie síl

Rusko, Ukrajina a Krym (2)

Karol Dučák

Viacerí analytici vo svete v súvislosti s udalosťami na Ukrajine usudzujú, že Spojeným štátom v súčasnosti neostáva iná možnosť ako jadrový útok na Moskvu. Najmocnejšia krajina sveta sa totiž ocitla v beznádejne patovej situácii. Bankrot jej ekonomiky je s najväčšou pravdepodobnosťou len otázkou času. Krajina stratila svoj morálny kredit. Početné americké vojenské agresie naladili prevažnú časť sveta proti USA. Antiamerikanizmus dosiahol nebývalých rozmerov v celosvetovom meradle. Spojené štáty americké sa stali najnenávidenejšou krajinou sveta a čoraz viac štátov túži oslobodiť sa spod amerického panstva.

Hovorí sa, že zdochýnajúca kobyla najviac kope. A to je presne prípad USA. Aj keď je hospodársky bankrot krajiny zrejme neodvratný, Spojené štáty sú stále vojensky najsilnejšou krajinou. Máme sa teda vážne obávať, že Spojené štáty rozpútajú jadrovú apokalypsu?

Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Žiaľbohu, ani takúto alternatívu nemožno vylúčiť. Ak by Spojené štáty v budúcnosti neboli ochotné ustúpiť od nekompromisnej aplikácie doktríny Paula Wolfowitza v praxi, znamenalo by to jadrovú vojnu, ktorej výsledkom by bol zrejme zánik ľudskej civilizácie. To však nedáva zmysel. Aj keby totiž Američania podnikli úspešný jadrový útok proti Rusku a zároveň by odvrátili odvetný protiútok ruských jadrových síl (čo je takmer vylúčené), museli by použiť stovky jadrových bômb, ktoré by následne spôsobili zamorenie ovzdušia na celej planéte a jadrovú zimu, takže ľudská civilizácia by aj tak zanikla.

Je teda málo pravdepodobné, žeby niekto zámerne rozpútal jadrovú apokalypsu na Zemi. Čo však prípadné zlyhanie systémov riadenia jadrových síl, pri ktorom by došlo k nechcenému odpáleniu jadrových zbraní? Od čias Hirošimy a Nagasaki boli zaznamenané desiatky incidentov, pri ktorých jediná súčiastka či stlačenie jediného tlačidla delilo ľudstvo od jadrovej záhuby. Došlo k nim na strane USA, ale aj vtedajšieho ZSSR.

Jedným z najnebezpečnejších bol incident počas karibskej krízy v roku 1962, keď torpédoborec USS Beagle zhodil hlbinné nálože na sovietsku ponorku B-59, vybavenú torpédom s jadrovou hlavicou. Cieľom Američanov nebolo zničiť ponorku, ktorá porušila blokádu, ale prinútiť ju vyplávať na hladinu. Veliteľ ponorky, kapitán Savickij, a jeho posádka nemali nijaké spojenie so svetom, preto situáciu vyhodnotili ako začiatok vojenského konfliktu. Kapitán Savickij a jeho zástupca sa v stave maximálneho psychického vypätia rozhodli použiť jadrové torpédo. V zmysle predpisov však musel tento krok odsúhlasiť veliteľ flotily sovietskych ponoriek, kapitán 2. stupňa Vasilij Archipov, ktorý sa zhodou okolností nachádzal práve na palube B-59. Archipov s odpálením torpéda nesúhlasil a naopak, presvedčil posádku, že treba vyplávať na hladinu a zistiť skutočnú situáciu. Len vďaka Archipovovi sa nezačala tretia svetová vojna. Toto však bol len jeden z mnohých incidentov, ktoré mohli predčasne ukončiť existenciu ľudstva.

Len Spojené štáty americké zaznamenali v rokoch 1950 až 1968 celkovo minimálne 700 vážnych nehôd a incidentov, ktoré sa týkali 1250 jadrových zbraní. Ak k tomu pripočítame nehody a fatálne poruchy v systémoch jadrových zbraní bývalého Sovietskeho zväzu, neostáva nám iné, než konštatovať, že svet v posledných desaťročiach veľmi často balansoval na prahu sebazničenia. Je až neuveriteľné, že ani jeden z týchto incidentov neprerástol jadrovej katastrofy! To Boh stál pri ohrozenom človečenstve a nedopustil ukončenie dejín ľudstva skôr, než o tom rozhodne on sám. V tom stále spočíva naša nádej. Modlitba a pokánie sú mocnejšie zbrane ako jadrová bomba, lenže mnohí ľudia si to, žiaľ, stále neuvedomujú.

V každom prípade je však priamy útok USA proti Rusku jadrovými zbraňami málo pravdepodobný. Skôr sa špekuluje o nejadrových možnostiach porážky Ruska najsilnejšou armádou sveta. Američania majú totiž prevahu v konvenčných zbraniach. Víťazstvo v konvenčnej vojne je jedinou, aj keď veľmi nepravdepodobnou možnosťou porážky Ruska bez zničenia celého sveta.V tom prípade by však Spojené štáty museli najprv vyradiť z činnosti celý systém ruských jadrových síl. Nie však jadrovými zbraňami.To by bola samovražda Američanov.

Muselo by však ísť o totálne vyradenie celého systému jadrových síl Ruska. Ak by sa totiž Rusom podarilo zachrániť čo len časť svojho jadrového potenciálu, výsledný efekt takého prekvapivého útoku by bol zmarený a Rusko by mohlo odpovedať odvetným jadrovým úderom.

O možnosti totálneho vyradenia ruského systému jadrových síl však možno uvažovať naozaj len v teoretickej rovine. Rusi majú k dispozícii najlepší systém PVO na svete a už dnes disponujú aj vzdušno-kozmickými silami, takže pravdepodobnosť neočakávaného vyradenia celého systému jadrových síl Ruska je prakticky nulová. Okrem toho takúto precíznu operáciu by bolo potrebné dlho a dôkladne plánovať a takéto prípravy by nemohli uniknúť pozornosti ruskej rozviedky, ktorá patrí k najlepším na svete.

Pre pokoj duše však skúsme rozohrať aj takúto krajne nepravdepodobnú možnosť a predstavme si pre USA ideálny scenár, v rámci ktorého by sa podarilo úplne paralyzovať systém jadrových síl Ruska. V tom prípade by teoreticky Spojené štáty mohli poraziť Rusko v konvenčnej vojne. Predpokladom je istá prevaha USA v konvenčných zbraniach.Je však potrebné zdôrazniť, že aj v tomto ohľade sa v poslednej dobe situácia radikálne mení.

Rusko rapídne znižuje kvalitatívny náskok USA vo vojenských technológiách a v mnohých druhoch zbraní dokonca kvalitatívne prevyšuje protivníka. Paradoxne je tomu tak napriek tomu, že Američania majú viac než sedemnásobne vyššie vojenské výdavky ako Rusko (USA – 618,7 miliardy USD, Rusko – 84,9 miliardy USD).

Ako je to možné? Rusko využíva finančné prostriedky na vojnové účely efektívnejšie ako Spojené štáty. Američania totiž nezmyselne plytvajú prostriedkami. Vyše tisíc amerických vojenských základní vo svete vyciciava americkú ekonomiku a pohlcuje prostriedky, ktoré by mohli byť využité omnoho účelnejšie. Zodpovedá to americkým vojensko-politickým cieľom. Spojené štáty americké sa snažia realizovať v praxi Wolfowitzovu doktrínu a zabezpečiť svoju vojenskú prítomnosť vo všetkých končinách sveta s výnimkou nepriateľských mocností, ktoré majú dosť síl vzoprieť sa americkému diktátu. Pomocou vojenských agresií po celom svete sa snažia ovládnuť čo najviac krajín sveta. Lenže vojenské dobrodružstvá US-Army sú mimoriadne nákladné a spoľahlivo vedú USA k hospodárskemu kolapsu.

Sily oboch superveľmocí sa evidentne vyrovnávajú nielen v oblasti jadrových, ale aj konvenčných zbraní. Pri pohľade na najmodernejšie ruské tanky T-14 Armata, samohybné delá Koalicija-SV, bojové vozidlá pechoty Armata či Kurganec-25 alebo inú ruskú vojenskú techniku sú Američania konšternovaní. Omnoho väčšie obavy však v nich vzbudzujú ruské raketové sily,letecká technika, ruské bojové lode a ponorky,či iné špičkové vojenské technológie, vrátane kozmických zbraní.

Hoci majú USA ešte stále najsilnejšiu armádu na svete, doslova každým dňom strácajú prevahu. Rusko nie je Irak ani Srbsko.Disponuje zdrvujúcou vojenskou silou,a to je, zdá sa, jediný jazyk, ktorému predstavitelia USA rozumejú. Mnohí vplyvní Američania si stále naliehavejšie uvedomujú, že Rusko nemožno poraziť v priamej vojenskej konfrontácii. Preto sa skúšajú možnosti nevojenskej porážky Ruskej federácie. Spočívajú v snahe izolovať Rusko, znižovať jeho kredit vo svete, hospodársky ho rozvrátiť, vnútorne destabilizovať, vyvolávať v krajine vnútropolitické konflikty a predovšetkým za každú cenu podkopať pozíciu „cára“ Vladimíra Putina. Lenže všetky pokusy potopiť Rusko nevojenským spôsobom zlyhávajú. Fiaskom sa skončil útok na ruskú menu. Napriek predčasným nekrológom sa ruský rubeľ po počiatočnom zakolísaní stal menou s najlepšou dynamikou voči doláru a jeho kredit vo finančnom svete výrazne stúpol.

Spojeným štátom sa nepodarilo zruinovať ekonomiku najväčšej krajiny sveta. Nepomohlo umelé znižovanie cien ropy ani hospodárske sankcie. Ostatne aj snaha o zavedenie hospodárskych sankcií voči Rusku motivovala Američanov k zvýšenej angažovanosti na Ukrajine. Americkí predstavitelia žiarlivo sledovali upevňovanie hospodárskej spolupráce Ruska s EÚ, predovšetkým s ekonomicky silným Nemeckom, preto zahnali Putina do kúta, aby ho donútili k rozhodnej akcii, po ktorej by mohli vyrukovať so sankciami. Zámer sa vydaril, ale nie podľa tajných túžob Američanov.

Sankcie síce spôsobili Rusku nemalé ťažkosti, no paradoxne mu aj výrazne pomohli. Rozbieha sa proces diverzifikácie ruského priemyslu. Spoľahlivou oporou ruského hospodárstva sú však aj tradičné sektory hospodárstva, napríklad výroba nákladných automobilov Kamaz, ktoré už po trinásty raz vyhrali rely Dakar. O tieto vozidlá je veľký záujem predovšetkým v krajinách Ázie, ale aj na Slovensku a v iných krajinách Európy. Významné úspechy zaznamenáva aj ruská jadrová energetika,kozmický priemysel a iné priemyselné odvetvia. Paradoxne, hoci Američania presadili hospodárske sankcie voči Rusku, sami pomáhali ruskej ekonomike a v zvýšenej miere nakupovali ruské motory RD-180 pre svoje rakety Atlas a motory RD-181 pre prvý stupeň rakiet Antares. Dokonca aj prezident Putin koncom roka 2014 s prekvapením konštatoval, že kým obchodný obrat medzi EÚ a Ruskom klesol o 4,3 %, obchodovanie Ruska s USA vzrástlo o 7 %. Američania teda vodu kážu, ale víno pijú.

Aj prudký nárast zbrojárskej výroby prispieva k oživeniu ruskej ekonomiky. Ruskú vojenskú techniku potrebuje nielen armáda vlastného štátu, ale je o ňu mimoriadny záujem v celom svete. Z veľmocí je to napríklad India, ktorej strategická spolupráca s Ruskom má stúpajúcu tendenciu. Najväčšou nádejou pre Rusko je však obchod s partnermi v organizácii BRICS, predovšetkým s Čínou. Obchodný obrat medzi Ruskom a Čínou by mal v priebehu nasledujúcich rokov dosiahnuť hodnotu 200 miliárd dolárov. Obchodná vojna, ktorú rozpútali Spojené štáty proti Rusku, sa napokon ako bumerang vracia na jej pôvodcu a najviac poškodí práve USA.

Výraznejší úspech nezaznamenali Američania ani v informačnej vojne, v ktorej boli vždy majstri. Paradoxne, aj keď investujú do „opozície kremeľskej propagandy“ – ako to oni pateticky nazývajú – milióny dolárov, ťahajú za kratší koniec. Prečo? Situácia vo svete sa radikálne mení. Kým v minulosti ovládali myslenie ľudí takzvané mainstreamové médiá, ovládané vplyvnými korporáciami, dnes sa zvyšuje akčný rádius nezávislých médií, ktoré sa šíria predovšetkým cez internet. Bežní ľudia tak majú ľahší prístup k objektívnym informáciám a preto sa Američanom čoraz ťažšie darí vymývať mozgy masám obyvateľov vyspelých krajín sveta.

Jedným z príkladov je vojna USA proti Iraku. Američania tento masaker ospravedlňovali údajným vlastníctvom zbraní hromadného ničenia režimom Saddáma Husajna. Ukázalo sa však, že to bola lož a táto skutočnosť vrhla na Spojené štáty veľmi nelichotivé svetlo. Američania bezdôvodne rozbili Irak, Afganistan, Lýbiu a mnohé iné krajiny sveta a kým „mainstreamové“ médiá informujú verejnosť o týchto udalostiach tak, ako sa to hodí Američanom, vďaka nezávislým médiám sa široké masy ľudí dozvedajú skutočnú pravdu. Internet sa stal pravým požehnaním súčasnej epochy. Vďaka nemu už neplatí, že stokrát opakovaná lož je pravdou. Američania pochopili prednosti šírenia informácií cez internet a usilovne skupujú ruské internetové portály, cez ktoré šíria klamstvá a dezinformácie, aby destabilizovali vnútropolitickú situáciu v Rusku. Obzvlášť intenzívne sa v tomto ohľade angažuje americko-ruská spoločnosť Hearst Shkulev Media, ktorá už má s nákupom ruských internetových spoločností a portálov nemalé skúsenosti.

Napokon to vychádza tak, že Rusko nemôžu nijakým spôsobom poraziť Američania, ale – paradoxne – len samotní Rusi. Ak sa dajú zviesť na scestie americkými dezinformáciami a nebudú pevne zomknutí okolo „cára“ Putina, možno stratia svoju nezávislosť. Putin určite nie je anjel. Je to človek z mäsa a kostí, ktorý má svoje ľudské chyby a necnosti, ale lepšieho vodcu Rusi v súčasnej dobe zrejme nemajú. Veľká ruská ríša nevyhnutne potrebuje osvieteného cára, ktorý ju povedie cez úskalia dejín. Ani veľký cár Peter Veľký nebol anjel. Skôr naopak, bol to krutovládca, ktorý sa s odporcami vo svojej ríši nemaznal. Sám im stínal hlavy. Lenže práve tento krutovládca pozdvihol Rusko z biedy k nebývalému hospodárskemu rozkvetu. Dodnes je Peter Veľký hodnotený ako jeden z najväčších ruských vládcov.

V porovnaní s Petrom Veľkým je Vladimír Putin aj popri svojich ľudských nedostatkoch hotový baránok. Nestína hlavy svojim protivníkom ako legendárny ruský cár pred tromi storočiami. Je rozvážny, energický a svojou politikou si získava sympatie obdivovateľov po celom svete. Paradoxne dokonca priamo v USA. K najznámejším patria herci Mickey Rourke a Steven Seagal, ktorý je osobným priateľom Putina a má ruské korene. Tento známy herec sa zúčastnil aj nedávnej vojenskej prehliadky v Moskve pri príležitosti osláv 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Aj medzi americkými politikmi má Putin významných priaznivcov. Pat Buchanan, bývalý poradca troch amerických prezidentov – Richarda Nixona, Geralda Forda a Ronalda Reagana, dokonca nazval Putina v jednom svojom článku kresťanským križiakom. V článku Buchanan akceptuje s uznaním, že Putin bráni prirodzené manželstvo, obmedzuje potraty, zakázal propagáciu homosexualizmu pred mládežou. Vedie Rusko na post obhajcu kresťanských hodnôt vo svete. Buchanan položil rečnícku otázku: Ktorý západný líder sa vyjadril v tomto zmysle?

Vráťme sa však k pôvodnej otázke, ktorá trápi zrejme každého z nás. Ako sa skončí meranie síl najsilnejšej a druhej najsilnejšej superveľmoci sveta? Stojíme pred bezprostrednou hrozbou jadrového konfliktu nedozerných rozmerov? V zmysle faktov, uvedených vyššie, bezprostredná hrozba apokalypsy je málo pravdepodobná. Nemožno ju však vylúčiť. Kto sa zahráva s ohňom, musí rátať s možnosťou popálenia. A ľudstvo sa už dlho zahráva s ohňom. Verme však, že napokon predsa len zvíťazí dobro a zdravý rozum nad silami temnôt. Môžeme to napokon sami ovplyvniť. Máme v rukách najsilnejšie zbrane všetkých čias – modlitbu ruženca, sviatostný život, skutky lásky. Boh a Panna Mária to od nás očakávajú. Len tak môžeme odvrátiť kataklizmu nielen na Ukrajine, ale kdekoľvek vo svete. Amen.

Karol Dučák

::

Predchádzajúca časť: Jadrová vojna na obzore?