|
Vlado Gregor |
Je nepochybné, že v stále modernejšom svete
stále viac vzrastá nenávisť a násilie. Možno menej smrtonosné a kruté ako v
minulosti, ale na druhej strane oveľa viac rafinované a úmyselné.
Prostriedky násilia sa stále vylepšujú a
takisto sa nachádzajú stále dokonalejšie prostriedky manipulácie a lži. Kalné
vody sú čoraz kalnejšie a život indivíduí, alebo milosrdnejšie: Božích dietok,
má stále neurčitejšiu cenu. Ako sa my, kresťanské spoločenstvo, môžeme tomu
brániť?
Priznajme si, že nemáme na to, aby sme
vytvárali raj pre všetkých, ani pri stále väčšej racionalite a lepšej technike.
Kristus hovorí, že neprosí za tento svet, ale za tých, ktorých mu jeho Otec dal
a v budúcnosti dá. Keď umýval nohy učeníkom, dával im najavo, ako sa majú k
sebe správať, ako majú nielen meniť svet, ale uchovať aj existenciu svojho
spoločenstva.
Iste, máme byť milosrdní a dobrí aj k ľuďom,
ktorí majú iné názory a koncepcie, u ktorých je násilie a nerovnosť v základe
ich pohľadu na svet, nielen prakticky, ale oproti Kristovej náuke aj
teoreticky. Iste im môžeme umyť nohy aj kúpiť topánky, ak to náš prebytok
umožňuje. Ale nemôžeme im dávať najavo, že veriť v Alaha alebo kradnúť je úplne
v poriadku! A takisto nemôžeme tvrdiť, že snaha obrátiť a poučiť iných
ľudí a odovzdať im radostnú zvesť je len vyzdobenou bublinou!
Je nielen proti kresťanstvu, ale aj proti
základnej logike snažiť sa prispôsobovať ľuďom, ktorí sa často aj programovo
nechcú prispôsobovať nám. Ježiš hovorí, že ako jeho ovečky ho máme nasledovať
ako dobrého pastiera. Ale ak na to máme, upozorňuje nás, máme
sa snažiť byť nielen ovečkami, ale aj pastiermi, a to nie hocijakými, ale
dobrými, dokonca s túžbou byť dokonalými, ako je náš Otec nebeský.
Vnímať bolesť druhých ľudí je dôležité, ale
nemenej dôležité je aj hľadať príčiny bolesti, nedostatku a lži, alebo sa o to
aspoň úprimne snažiť. Toto je naše poslanie, s ktorým nás Kristus posiela do
nemilosrdného, krutého a komplikovaného sveta, a my sa za tento cieľ musíme
dokázať zrieknuť úplne všetkého a obetovať sa až do krajnosti. Ale nie tak,
že budeme zneucťovať, po latinsky dehonestovať, svoje spoločenstvo, svoje
spôsoby, zásady a tradície. Ak takýmto spôsobom pochovávame samých seba, náš
Otec nebeský sa nám nepoďakuje a bude si hľadať iných, úprimnejších,
statočnejších a pokornejších nasledovníkov. Možno aj z radov tých, ktorí
robia zle, a my im nedokážeme rozumne pomáhať a vzdávame sa aj privilégia
a povinnosti účinne a jasne im zvestovať radostnú zvesť.
Ak sami sebe nechceme dobre, komuže budeme
lepší? Ak nedokážeme pravdivo pomenovať nespravodlivosť, manipuláciu a
sebectvo, ktoré produkujeme neraz práve my, ako chceme nasledovať Krista a zmeniť
svet?
Náš zakladateľ sa obával, či ešte nájde vieru
na Zemi, keď znovu príde, teda takú vieru, akú on hlásal. Pretože hlúpej viery
a hriešnej sebadôvery je stále dosť.
KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie našej
klubovej edície,
napíšte nám na adresu redakcia@priestornet.com.
Na každý e-mail odpovieme.
My krestania mame predsa desatoro. Ak sa nim budeme riadit, tak je vsetko OK. Ja som Pan, Boh tvoj... Lenze v nasej dobe sa kazdy staviame pred Boha. Moj nazor, moje naroky, moje...Len ziadne povinnosti, ziadne obety, ziadna sluzba,.. Uzivat si tento zivot podla svojho, to je terajsia filozofia, to su dnesne filmy, to su sucasne reklamy.
OdpovedaťOdstrániťMy katolici mame svojho papeza. Nech je nam vzorom.