- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

19. júla 2015

Trest smrti – áno či nie?

Ilustračná snímka:
JM - PriestorNet
O práve na život a práve na sebaobranu
Vychádzajúc z kresťanského učenia, právo na život patrí k základným ľudským právam. Život je dar. Prikázanie „nezabiješ!“ stále platí a všetci máme povinnosť ho dodržiavať, veď pochádza od Boha. V živote sa však niekedy vyskytujú situácie, keď sa požiadavka nesiahať na život druhého dostáva do čiastočného alebo úplného rozporu s právom chrániť si vlastný život. 
Ako príklad nám môže poslúžiť lúpežné prepadnutie nevinného človeka útočníkom, ohrozujúcim svoju obeť na živote. Zmysel pre spravodlivosť napovedá, že napadnutý jedinec má právo primerane sa brániť, v krajnom prípade aj usmrtením útočníka. Ide o oprávnenú obranu, ktorá sa vzťahuje tak na jednotlivcov, ako aj na spoločnosť.

Z autentického práva na sebaobranu je odvodená legitimita trestu smrti. Ak nie je iná možnosť zneškodnenia agresora, zákonná verejná moc môže najvyšší trest uplatniť. Žiaden trest by však nemal mať povahu pomsty – spoločnosť teda nemá trestať viac ako je nevyhnutné. Navyše, treba brať ohľad na dôstojnosť človeka a tiež na fakt, že odňatie života je nezvratným a nenapraviteľným úkonom. Keď k tomu pridáme presvedčenie o schopnosti dnešnej vysoko organizovanej spoločnosti dostatočne chrániť svojich členov pred zločincami aj nekrvavými spôsobmi, vychádza nám, že hoci je trest smrti v princípe legitímny, v našich terajších podmienkach nie je nevyhnutné ani vhodné ho uskutočňovať.
Ako bolo naznačené, pri posudzovaní nutnosti uplatňovania trestu smrti je dôležité to, do akej miery a akými prostriedkami dokáže spoločnosť zamedziť páchaniu zla a ochrániť zdravie a život svojich členov. Vzhľadom na nepriaznivý spoločenský vývin a pokračujúci morálny úpadok (mohli by o tom rozprávať najmä kňazi a učitelia) je možné, že v budúcnosti vyvstane opodstatnená požiadavka na jeho obnovenie. Aby sa tak nestalo, štátna moc musí vyvíjať omnoho väčšiu aktivitu na potláčanie nepriaznivých trendov. Treba sa zamerať na dôsledné vyšetrenie všetkých zločinov a primerané potrestanie páchateľov, treba zaviesť prísnejší režim pri doživotných (výnimočných) trestoch bez možnosti predčasného prepustenia. Predovšetkým je však žiaduca naša duchovná obroda, založená na návrate k dedičstvu otcov, návrate k skutočným hodnotám, návrate k Bohu. Iba to nás ochráni pred zlom.
Ján Maršálek
::
Prečítajte si:
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal. Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník: podrobnejšie informácie.

4 komentáre:

  1. V Katolíckych novinách č. 32 / 2015 bol publikovaný príspevok zaoberajúci sa problematikou trestu smrti. Po jeho prečítaní by mohol čitateľ nadobudnúť dojem, že môj postoj, vyjadrený v článku uvedenom vyššie, nie je súladný s katolíckym stanoviskom. Dovoľujem si preto odcitovať z platného Katechizmu Katolíckej cirkvi:
    „Za predpokladu, že sa plne zistila totožnosť a zodpovednosť vinníka, tradičné učenie Cirkvi nevylučuje použitie trestu smrti, ak by bol jedinou možnou cestou na účinnú obranu ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom.“ ( Bod 2267)
    Z tradičného učenia Cirkvi teda vyplýva, že trest smrti je v princípe legitímny!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák9.8.15

    Táto úvaha ma nenecháva chladným. V minulosti aj mňa znepokojovala otázka, či Katolícka cirkev oprávňuje človeka zabiť iného človeka, respektíve, či je to z pohľadu katolíckej morálky legitímne. Nemám teraz na mysli sebaobranu. Táto záležitosť je z hľadiska katolíckej morálky už dávno ošetrená. Človek, ktorý je napadnutý útočníkom a hrozí mu smrť, má právo v sebaobrane aj zabiť. Podobne národ, napadnutý iným národom, má právo brániť sa s použitím zbraní a zabiť nevyhnutný počet príslušníkov iného národa, aby zachránil vlastnú existenciu. Vo svojej knihe o jezuitskom štáte v Paraguaji píšem o tom, že jezuiti si vydobyli u španielske koruny právo vyzbrojiť Indiánov kmeňa Guaraní strelnými zbraňami kvôli hrozbe, že obchodníci s otrokmi úplne vykynožia paraguajských Indiánov. Toto povolenie akceptovali aj rímski pápeži. No nie o tom som chcel písať. Mal som na mysli atentáty. Pri atentáte je totiž tiež niekto odsúdený na smrť, ibaže bez súdu a sám o tom nevie. Je všeobecne známy prípad sprisahania proti Hitlerovi, ktoré zorganizoval plukovník Claus Schenk gróf von Stauffenberg 20. júla 1944 s cieľom zlikvidovať Adolfa Hitlera a predčasne ukončiť druhú svetovú vojnu. Sám Stauffenberg sa narodil v prominentnej katolíckej šľachtickej rodine a mňa vždy znepokojovala otázka: má katolík právo zabiť človeka, ktorý rozpútal svetovú vojnu s mnohými miliónmi obetí na ľudských životoch a nesmiernym utrpením nevinných ľudí? Doposiaľ som nemal odvahu dať na túto otázku definitívnu odpoveď. Dnes, aj pod vplyvom tohto článku, sa odvažujem vysloviť opatrnú odpoveď. Nech mi Boh odpustí moju trúfalosť, ale nadobudol som nesmelé presvedčenie, že v ojedinelých, obzvlášť naliehavých prípadoch možno z hľadiska katolíckej morálky ospravedlniť aj atentát, ale iba v prípade, že všeobecné dobro, ktoré sa úspešným prevedením atentátu získa, mnohonásobne prevýši straty.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V článku som chcel poukázať hlavne na to, že tradičná katolícka náuka trest smrti v princípe neodmieta. Ostatné je dobovo podmienené a samozrejme, vždy záleží na konkrétnych okolnostiach. Spolu so Solženicynom hovorím, že hranica medzi dobrom a zlom prechádza vnútrom každého človeka. A v konečnom dôsledku bude každého súdiť Boh.
      Môj dedko (ročník 1888) bojoval v prvej svetovej vojne, bol radovým odvedencom. Ako mi povedal, spovedal sa vtedy kňazovi zo zabíjania vojakov protivníka, ale ten ho ubezpečoval, že v tomto nemá hriech, lebo si plní povinnosť. Keby odmietol bojovať a strieľať, zastrelili by jeho. Napokon, sám bol svedkom takýchto popráv – za dezerciu alebo neuposlúchnutie rozkazu.

      Odstrániť
  3. Karol Dučák27.11.16

    Nedávno som čítal v časopise Postoj veľmi zaujímavý článok o tajnej vojne pápeža Pia XII. proti Hitlerovi. Pápež sa pokúšal odstaviť Hitlera od moci všetkými spôsobmi, nevylučujúc ani atentát. Bol presvedčený, že v tomto prípade možno aplikovať cirkevnú náuku o tyranicíde (zabití tyranského vládcu). Článok možno nájsť na: https://www.postoj.sk/9925/tajna-vojna-pia-xii-proti-hitlerovi.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.