Hľadanie Boha

Nech si človek nasadzuje akúkoľvek masku, vždy a každý hľadá istotu a lásku

Vlado Gregor

Ľudia, či už ženy alebo muži, hľadajú lásku, ktorá je istá, večná a bezpodmienečná. Dieťa ju ešte hľadá v sebe a v Bohu a možno preto Kristus hovorí, že práve deťom patrí nebeské kráľovstvo a ak nebudeme ako deti, nevojdeme doň. Deti by sa však nerodili, keby nás, pubertálnych, adolescentných a občas aj dospelých, nelákala iná láska, podľa možnosti tiež bezpodmienečná a istá, pričom si ale uvedomujeme, že to absolútno v nej ťažko natrvalo a úplne nájdeme. Tento protiklad riešili v sebe a okolo seba mnohí ľudia, nielen svätý Augustín. Je samozrejmé, že spomínané záhady si riešia a kombinujú ženy svojím spôsobom, muži zas svojím, takže aj ja som o tom prinútený uvažovať z mužského hľadiska.

Francúzsky dramatik Pierre Beaumarchais už v 18. storočí prišiel na myšlienku, že koho chce Boh zničiť, toho raní slepotou alebo ho spraví príťažlivým pre ženy. Je to iste nespravodlivé obvinenie Boha, lebo aj zdravý rozum, aj úspech u žien sú Božie dary, ktoré sa však neraz navzájom vylučujú, alebo si aspoň prekážajú. Je úžasná, ale mimoriadne vzácna vec, ak sa človeku darí v oboch smeroch; je totiž nesmierne ťažké a náročné obe cesty zladiť. Preto nielen apoštol Pavol píše o tom, že ľahšie je slúžiť Bohu a poznávať Boha bez ženy, ale aj Ježiš hovorí, že opravdivá a bezvýhradná túžba po Božom kráľovstve často kladie prekážky raju na zemi v podobe súkromného a rodinného šťastia.

Tak ako Boha nenájdeme nasilu, ani lásku medzi pohlaviami si nevynútime, najčastejšie je to dar, spontánny, nečakaný a rozumovo veľmi zriedka pochopiteľný. Neistota a bezradnosť tak v hľadaní Boha, ako aj v hľadaní pozemských a konkrétnych lások nám často motajú hlavu a privádzajú nás neraz k strachu, obavám, komplexom, ba až k zúfalstvu. Niekomu sa podarí tieto okolnosti a nevyhnutnosti prekonať ľahšie, iným to ide ako v lete na saniach, nepríjemne a s neznesiteľným škripotom.

Bez problémov a bolestí by sme Boha asi márne hľadali. Napriek možnosti zneužitia náboženského cítenia a túžby po inom usporiadaní – aj vlastného života, aj sveta – by sme bez tohto hľadania a pocitov márnosti veľa strácali, aj ako individuality, aj ako ľudstvo. Preto kritizujme a trápme sa, robme výčitky sebe, životu, aj Bohu, ale nestrácajme úctu k nemu, lebo prídeme nielen o istotu, že sme milovaní, ale aj o reálny pohľad na seba a na svet okolo nás.
TRP, KOZÁK, BUDE Z TEBA ATAMAN!

Vlado Gregor

Súvisiaci príspevok:

Svedectvo času (recenzia)

::

Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.