Robert Hakala: Z poézie

Robert Hakala

Robert Hakala sa narodil 16. júla 1958 v Partizánskom. Žije v Trebišove, kde pracuje ako špeciálny pedagóg. Okrem toho sa venuje literatúre. Publikoval v tlači (Romboid, Slovenské pohľady, Verbum), v rozhlase i v televízii. Jeho práce boli ocenené vo viacerých literárnych súťažiach (Wolkrova Polianka, Jašíkove Kysuce). Píše poviedky, satirické útvary, no jadrom jeho tvorby je poézia. Knižne doteraz vydal štyri básnické zbierky: Mäsožravé mesto (1993), Deň pre bláznov a panny (1998), Rekviem za Ježiša K. (2008), Krása a bolesť (2012). Patrí k svojbytným básnikom – neobzerá sa po módnych vzoroch, píše svojsky, prirodzene. Dokáže pritom plodne zužitkovať aj zdanlivo všednú či nezaujímavú tému, zachytiť nevšednosť každodennosti. Zároveň však vážne otázky a témy spracováva bez zbytočnej sentimentality alebo znesväcovania. Nasledujúce básne sú vybrané zo zbierky Krása a bolesť.

(Ne)konečné čakanie

Chumáče zimy blúdia lesmi
Víchrica vkradla sa mi do hrdla
Toľko ráz bývam zlý a besný
ako ten čo ho matka odvrhla

Kríž na kostolnej veži niekto nahol
Nebol som to ja – ktovie možno diabol

Počkám kým bude tvoja náruč otvorená
Dovtedy budem čakať Bože na kolenách

Kaplnka

Blížim sa ku kaplnke a vidím:
rozpukané pery starých dverí
schody zanesené vrstvami
vrúcnych modlitieb
a vtákov
ktorí z výšky trilkujú svoje evanjelium

Keď vkročím dnu
pozdravia ma obrazy svätcov sladké
ako bozky včiel
na plecia spadne mi kríž
horúci ako čerstvo
ukutý hriech
zavesený na ostrom háku

môjho svedomia

Vysnívaná

Pod kolenami starých stromov
ukrývam tvoje oči
Zabudol som už kde mám domov
bojím sa sám tam vkročiť

Horúci popol
lížem ti z jazyka
Lásku som stopol
už sa ma netýka

Ostanem sám A budem iný
Počkám až Krása v duši zavelí mi...
Ty budeš v mojom srdci
navždy

hanblivá

a prejde mnoho rokov
kým si ťa znovu

vysnívam

Rodičia

Otec
pozerá odspodu
na kríž
a zohrieva ho
svojimi ľadovými
rukami

Mama
pokorná v starobe
spomína na svojich mŕtvych
Deň čo deň
pohládza ružencové zrnká
a očakáva stretnutie

s Pánom

Kde si, Bože?

1
Pane pred Tebou si
svoju dušu
vyzliekam

Dotkni sa mojich rúk
a veď ma

Ty vieš kam

2
Hľadal som Tvoju tvár
povedali mi:
spíš

Hľadal som Tvoje telo
našiel som

kríž

Nietzscheho poznanie

Boh je mŕtvy!
Áno myslel som si to
a prebodol som tým srdce
každého kresťana
Neskôr sa mi všetko
vymklo z rúk:
Hnijem pod ťarchou
studenej hliny
a čakám
kedy ma zavolá
On

na partičku šachu

::

Rozhovor s autorom: Cesta, ktorú som si zvolil.

::

Fotografie: Arpád Horváth.

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.