Zasvätenie Ruska

Karol Dučák

My, ktorí milujeme Katolícku cirkev, s ľútosťou registrujeme neustále útoky na ňu. Najbolestivejšie sú útoky od takzvaných tradicionalistov, ktorí odmietajú v plnom rozsahu akceptovať Druhý vatikánsky koncil a pokoncilový vývoj Katolíckej cirkvi. Vedení neraz úprimnou, no naivnou snahou napáchajú svojím počínaním viac škody ako úžitku. O príslušníkoch ranokresťanskej Cirkvi hovorili pohania s obdivom: „Pozrite, ako sa milujú!“ Keď však čítam bojovnú kampaň, ktorú šíri blog REX! a iné takzvané tradicionalistické médiá, hovorím si: „Pozrite, ako dokážu nenávidieť!“

Nikto nikdy netvrdil, že všetko, čo sa v Katolíckej cirkvi odohrávalo po Druhom vatikánskom koncile, bolo správne. Už pred koncilom sa drali do popredia slobodomurári a ultramodernisti, ktorí sa snažili infiltrovať do Katolíckej cirkvi a pretvoriť ju na svoj obraz. Obzvlášť intenzívne sa začali prejavovať v posledných desaťročiach v súvislosti s prudkým rozvojom vedy a techniky a výrazným zvýšením životnej úrovne širokých más obyvateľstva v najvyspelejších krajinách sveta.

Aj medzi katolíckymi teológmi sa vykryštalizovali ultramodernisti, ktorí sa pod rúškom rozvoja teologických vied snažili vpašovať do materskej Cirkvi heretické názory, ohrozujúce pravú podstatu katolíckeho učenia. Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tohto prúdu sa stal švajčiarsky biskup Hans Küng, istú dobu blízky spolupracovník Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI., s ktorým sa však po čase názorovo rozišiel. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Hans Küng nepredstavuje oficiálny hlas Katolíckej cirkvi. Jeho heretické názory Katolícka cirkev nikdy neakceptovala a ani akceptovať nebude. Podobne nebude akceptovať ani názory iných ultramodernistov a liberálov. V každom prípade však nad Katolíckou cirkvou neustále visí hrozba zo strany slobodomurárov a heretikov rôzneho razenia, ktorí sa snažia infiltrovať do Katolíckej cirkvi prvky nezlučiteľné s katolíckym učením.

Ak by boli útoky takzvaných tradicionalistických médií namierené proti týmto heretikom z radov slobodomurárov a ultramodernistických teológov, bolo by všetko v najlepšom poriadku. Bohužiaľ sú však tieto útoky neraz nasmerované proti samotným základom Katolíckej cirkvi a veľmi účinne asistujú Luciferovi. Najväčšou hrozbou z ich strany je podrývanie autority pápeža a Magistéria Cirkvi, ktoré disponujú atribútom neomylnosti. Pre tieto útoky je často charakteristická zmes pravdy, poloprávd i vyslovených klamstiev.

Jedným z príkladov je článok uverejnený nedávno na blogu REX! Okrem iného je v ňom publikované nasledujúce klamstvo: „Pretože však pápeži nezasvätili Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ako Naša Pani požadovala, neboli schopní svetu poskytnúť sľúbený nápravný prostriedok a situácia sa naďalej zhoršuje.“ (Fatima – prostředky zvolené Bohem k nápravě současné situace (2015), In: REX! Dostupné na internete: rexcz.blogspot.sk)

To je typický príklad jedného z množstva lží, publikovaných v tomto blogu. Pravda je totiž taká, že uplynulo už vyše tridsaťjeden rokov odvtedy, čo svätý pápež Ján Pavol II. dňa 25. marca 1984 právoplatne zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. (Porov. Havran, J. Fatima a Rusko. In: Impulz. [2011]. Číslo 1. Dostupné na internete: impulzrevue.sk)

Pre úplnosť je potrebné ešte doplniť, že to bolo v poradí už tretie zasvätenie sveta a Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré vykonal svätý pápež Ján Pavol II. Prvé sa uskutočnilo dňa 7. júna 1981, na sviatok Turíc, v bazilike Santa Maria Maggiore, mesiac po atentáte, ktorý na pápeža spáchal Ali Agca. O rok neskôr pápež toto zasvätenie zopakoval počas ďakovnej púte do Fatimy. (Porov. Havran, J. Fatima a Rusko. In Impulz. [2011]. Číslo 1. Dostupné na internete: impulzrevue.sk)

Už pred pápežom Jánom Pavlom II. však významné kroky na ceste k splneniu žiadosti o zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu urobil pápež Pius XII. v rokoch 1942 a 1952, a potom aj pápež Pavol VI. v roku 1964.

Notorickí skeptici spochybňujú právoplatnosť zasvätenia Jánom Pavlom II. v roku 1984 poukazom na skutočnosť, že Panna Mária vo svojom posolstve žiadala len zasvätenie Ruska a nie o zasvätenie celého sveta. Pripomeňme si, že Panna Mária povedala Lucii vo Fatime 13. júla 1917 okrem iného: „Vojna sa chýli ku koncu. Ak neprestanú urážať Boha, vypukne za pontifikátu Pia XI. nová, krutejšia vojna. Až uvidíte noc ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že to je veľké znamenie, ktorým Boh dáva najavo, že potrestá svet za jeho zločiny vojnou, hladom, prenasledovaním Cirkvi a Svätého Otca. Aby sa tomu zabránilo, prídem požiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a o zmierne sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci. Ak ľudia splnia moje želania, Rusko sa obráti a bude mier. Ak nie, bude Rusko šíriť svoje bludy po svete a Svätý Otec bude musieť veľa trpieť, rôzne národy budú zničené.“ (Sestra Lucia hovorí o Fatime. 1. slovenské vydanie. Fatima: Secretariado dos Pastironhos, 1995, s. 167)

Panna Mária splnila svoj sľub 10. decembra 1925, keď sa znovu zjavila Lucii, aby požiadala o zmierne sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci. (Porov. Sestra Lucia hovorí o Fatime. 1. slovenské vydanie. Fatima: Secretariado dos Pastironhos, 1995, s. 230)

Pri ďalšom zo zjavení Lucii dňa 13.  júna 1929 Panna Mária požiadala o zasvätenie Ruska svojmu Nepoškvrnenému Srdcu. (Porov. Sestra Lucia hovorí o Fatime. 1. slovenské vydanie. Fatima: Secretariado dos Pastironhos, 1995, s. 232)

Je teda pravdou, že Panna Mária výslovne žiadala zasvätenie Ruska svojmu Nepoškvrnenému Srdcu, no v jej posolstve nebolo výslovne stanovené, že zasvätenie Ruska nemôže byť spojené so zasvätením celého sveta. Najdôležitejšie bolo predsa zasvätenie Ruska jej Nepoškvrnenému Srdcu. Javí sa veľmi nepravdepodobným, že by Panne Márii prekážalo popri zasvätení Ruska aj zasvätenie zvyšku sveta jej Nepoškvrnenému Srdcu. Bolo by predsa nemiestne domnievať sa, že Panna Mária je alibistka a byrokratka, ktorá si zakladá na formalitách.

Ostatne právoplatnosť zasvätenia Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1984 oficiálne potvrdila osoba, ktorá je v tomto ohľade najpovolanejšia – portugalská rehoľníčka sestra Lucia, ktorej sa Matka Božia zjavovala vo Fatime v roku 1917 a potom ešte mnohokrát neskôr. O zasvätení, vykonanom 25. marca 1984 pápežom Jánom Pavlom II., napísala Lucia dňa 8. novembra 1989 okrem iného toto: „Áno, bolo uskutočnené tak, ako si ho priala Matka Božia...“ (Citované podľa: Havran, J. Fatima a Rusko. In Impulz. [2011]. Číslo 1. Dostupné na internete: impulzrevue.sk)

Napokon najdôležitejšie argumenty v prospech tvrdenia, že Rusko už bolo zasvätené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, poskytujú nasledujúce skutočnosti. Práve rok 1984 bol posledným rokom krutého totalitného režimu v Sovietskom zväze. Už v nasledujúcom roku prichádza k moci Michail Gorbačov. Napriek tomu, že je členom KSSZ, je pokrsteným kresťanom, ktorý presadzuje perestrojku a glasnosť. Sloboda tlače a náboženského vyznania je neslýchanou novotou v krajine po desaťročia zovretej obručami totality. Ateistický režim sa nezadržateľne rúca a vo vyprahnutej ruskej zemi ožíva kresťanstvo.

Jeden zdroj, odvolávajúc sa na článok v National Geographic z roku 2009, uvádza: „V roku 1987 boli v Rusku len tri kláštory; dnes je ich 478. Vtedy boli len dva semináre; teraz ich je dvadsaťpäť. Najnápadnejšia je explózia počtu kostolov, z asi dve tisíc v Gorbačovovej dobe na dnešných takmer trinásť tisíc.“ (Kainz H. Fatima and World Peace. In The Catholic Thing 8. 9. 2013. Dostupné na internete: thecatholicthing.org)

Naplnili sa tak slová Panny Márie z Fatimy: „Ale nakoniec zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce! Svätý Otec mi zasvätí Rusko, to sa obráti a svetu bude dopriaty na nejakú dobu mier.“ (Sestra Lucia hovorí o Fatime. 1. slovenské vydanie. Fatima: Secretariado dos Pastironhos, 1995, s. 167)

V súčasnej dobe je v Rusku zhruba 60 miliónov pravoslávnych veriacich (Porov. Kainz H. Fatima and World Peace. In The Catholic Thing 8. 9. 2013. Dostupné na internete: thecatholicthing.org)  

Rastie však aj počet ruských katolíkov, hoci ešte stále tvoria výraznú menšinu ruského obyvateľstva. Podľa vierohodných údajov z roku 2014 sa počet katolíkov v Rusku odhaduje na 800 tisíc, hoci podľa oficiálnych štatistík tvoria približne jedno percento ruského obyvateľstva, teda zhruba jeden a pol milióna katolíkov. (Porov. Svetové misie. Pápežské misijné diela. 2014. Číslo 1. Dostupné na internete: farnostsabinov.sk, s. 7; s. 9; s. 13)

Čo je však najdôležitejšie, počas Druhého vatikánskeho koncilu a po ňom došlo k výraznému zblíženiu Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi v Rusku, takže moment znovuzjednotenia týchto cirkví sa už nejaví taký vzdialený ako pred Druhým vatikánskym koncilom. Obrátenie Ruska je nezvratným faktom, ktorý môžu spochybňovať len notorickí skeptici z takzvaných tradicionalistických médií.

Čo dodať nakoniec? Sotva možno predpokladať, že by blog REX! či iné médiá podobného zamerania prestali šíriť dezinformácie o vývoji Katolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. Skôr sa dá predpokladať opak. Ježiš Kristus nám však prikázal milovať a odpúšťať. Neostáva nám teda iné, ako vyzbrojiť sa trpezlivou láskou a systematicky, napriek všetkým podrazom, obhajovať pravdu, pretože pravda a nič než pravda nás môže oslobodiť.

Karol Dučák

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.