Zhavranený Michal

Človek s arogantným vystupovaním a vulgárnym slovníkom [1]. Teológ neveriaci v Boha. Žurnalista, ktorý v poslednej dobe dostáva podivuhodne veľký mediálny priestor – má autorskú stranu v jednom z takzvaných mienkotvorných denníkov a dokonca svoju reláciu vo verejnoprávnej televízii. (Čím si to zaslúžil?)

Istý premýšľavý bloger o ňom napísal, že „ako publicista produkuje zámerne arogantnú, konfliktnú atmosféru, ktorá je ďaleko za hranicou angažovanosti a sarkazmu... ako autor produkuje chybné, neuzavreté nič neriešiace texty... v jeho osobe a v jeho pôsobení sa koncentruje množstvo negatívnych vecí“ [2].

Nazval som ho zhavraneným (čo v prenesenom význame značí „odrodený, odcudzený“). Áno, tento človek zhavranel, ako inak by o svojom národe, resp. o národe, uprostred ktorého žije, mohol napísať takéto slová: „... je to naša regionálna špecialita, vzácnejšia ako bryndza a presolené korbáčiky, zmes posratosti, mrzkosti, chýbajúcej empatie.“ Naša „slovenská prízemnosť“ nám vraj nedovolí urobiť veľkorysé gesto, „pretože nám pripomína, z akej diery zmesí krádeží, alkoholizmu, primitivizmu na cestách a rodín fungujúcich na mafiánskych základoch sme vyšli“ (článok v denníku Sme, 27. 8. 2015, s. 11).

Predmetný článok [3] je ukážkou hanebného prekrucovania a znevažovania našich dejín i súčasnosti, ako aj prejavom neúcty až nenávisti ku kresťanstvu (autor to obhajuje svojou vidinou akéhosi ideálneho spoločenského zriadenia, je však veľmi otázne, či to myslí úprimne); citujem: „... slovenské kresťanstvo je do veľkej miery iba zbierkou domácich anekdot o zjaveniach a rituálov proti spoločenskej neuróze...“

Tento teológ, ako ho nazývajú, chce byť tuším nieže pápežskejší ako pápež, on chce byť božskejší ako Boh. Chce zreformovať kresťanstvo, zmodernizovať ho podľa svojich predstáv. Desatoro zrejme považuje za zastarané, nezodpovedajúce požiadavkám doby. Asi preto sa tak nepekne vyjadruje o našich cirkvách a ich predstaviteľoch; opäť prikladám krátky citát: „Slovenské kresťanstvo, rímske, luteránske a ostatné, viac ako všetci ostatní zaostalo. Chceli vychovávať, no čas využili iba na šírenie povier a predsudkov.“

Skrátka, Michal Havran – lebo o ňom je reč – zhavranel. V článku, ktorý ma podnietil k tejto reakcii, navyše tvrdí, že náš štát je ľudácky a „ľudáctvo nám vštepilo imunitu k súcitu a láskavosti“. Nie je to tak! O súcit, láskavosť i zdravý rozum nás oberá liberálne novopohanstvo, tak úspešne šírené ľuďmi ako on... Môžeme si znova položiť otázku, čím si zaslúžil takú protekciu, prečo dostáva taký priestor v médiách. Rozhľadený čitateľ odpoveď nájde.

Ján Maršálek

Poznámky a odkazy:

[1] O vulgárnych spôsoboch dotyčného sa možno dočítať napr. v článku Moderátor RTVS a vyštudovaný teológ a jeho nechutný vulgarizmus.

[2] Článok blogera: Mimochodom – Na margo žurnalistu.

[3] Článok Michala Havrana z denníka Sme je dostupný aj na internete: Ľudáctvo nám zobralo súcit a láskavosť.

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal. Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník: podrobnejšie informácie.