Európa na ceste smrti

TÉMA: NELEGÁLNA MIGRÁCIA

Čo si máme pomyslieť o štátnom útvare, cez ktorého hranice denno-denne prechádzajú tisíce ľudí – imigrantov – a to nepovolene, nekontrolovane, neidentifikovane, bez dokladov? Len jedno jediné: taký štát je v úpadku, v rozklade, v nebezpečenstve. A to je aktuálne prípad Európskej únie. Nechceme tvrdiť, že Únia je štátom v plnom zmysle slova, ale viaceré funkcie zvrchovaného štátu prevzala, okrem iných ochranu vonkajších hraníc. Ak túto úlohu neplní, tak si neplní jednu zo základných povinností – zabezpečovať územnú celistvosť, poriadok a bezpečnosť svojich obyvateľov.

Európska únia zjavne nie je schopná, resp. ochotná účinne strážiť svoje hranice. Na dôvažok, významná časť jej obyvateľov i predstaviteľov víta a priamo pozýva nelegálnych prisťahovalcov. Je namieste otázka, či títo ľudia podnecovaním nelegálnej migrácie neporušujú zákon. (Aký je rozdiel medzi tými, ktorí imigrantov na nejaké miesto dovezú, a tými, ktorí ich tam uvítajú a umožnia im pokračovať v ceste, hoci vedia, že ich pobyt na danom mieste je nelegálny?)

Pravdaže, nemožno opomenúť morálny rozmer problému. Jeho správne posúdenie je dôležité aj vzhľadom na to, že zástancovia „práv imigrantov“ a hlásatelia multikulturalizmu sa vehementne oháňajú morálkou, údajnou morálnou povinnosťou ujať sa všetkých prichádzajúcich. Ich vehemencia hraničí až s demagógiou a citovým vydieraním. Pritom nás nemusí prekvapovať, že mnohí z týchto „ľudomilov“ patria k aktívnym zástancom a propagátorom trebárs potratov. Názory sa však trieštia aj medzi kresťanmi. Bude teda osožné zamyslieť sa nad tým, aký postoj by sme mali k tejto veci zaujať.

Európa umiera
Európske národy sa zriekajú svojho kresťanského dedičstva, strácajú vieru a tým strácajú chuť do života i povedomie o jeho zmysle. Ako píše Patrick Buchanan v knihe Smrť Západu, dni Európy sú zrejme zrátané, pretože kresťanstvo tu umiera; rozhodnutím nemať deti Európania fakticky prijali koniec svojej civilizácie. Ale nejde len o demografiu. Vyvstáva ďalšia znepokojivá otázka, či môže Západ prežiť smrť kresťanstva. V doterajšej histórii ľudstva totiž nebolo spoločnosti, ktorá by si udržala mravnosť, a teda poriadok a schopnosť prežiť, bez náboženského základu.

Zavrhnutím kresťanstva sme zavrhli hodnotový systém, na ktorom európska civilizácia stála celé stáročia, vlastne od svojho vzniku. Hodili sme cez palubu mravný kompas a plávame bez jasného cieľa (Buchanan). Strácame orientáciu a schopnosť robiť konzistentné rozhodnutia z dlhodobej perspektívy. Namiesto toho nastúpila bezradnosť a popletenosť. Človek už niekedy nevie, čo je dobré a čo zlé – nevie to, lebo odmieta Zjavenie a Pravdu.

Preto sme svedkami zvráteného posudzovania vecí. To, čo bolo (a vskutku aj je) nemravné, neslušné a hriešne, stalo sa podľa novodobých hlásateľov bezbožného humanizmu pokrokovým či dokonca chvályhodným (rozvod, potrat, sexuálna neviazanosť, homosexuálne konanie...). Ľudia akosi prijali nový spôsob myslenia, v ktorom sa už neráta s existenciou Boha. Lenže na čom záleží, keď Boha niet?!

Trh márnosti
Rozšírilo sa pokrytectvo a podvodné klamstvo. Ľudia, ktorí sa „Boha neboja a ľudí nehanbia“ (porov. Lk 18, 2), nám kážu o humanite a poúčajú nás o ľudských právach, chcú určovať, čo máme robiť a ako máme rozmýšľať, aká má byť Cirkev, čo je správne a moderné a čo totalitné a spiatočnícke. A my, kresťania – katolíci, prikyvujeme.

Ľudia z druhého tábora nám nahovorili, že našou povinnosťou je poslúchať, prispôsobovať sa a modernizovať podľa ich predstáv, donekonečna sa ospravedlňovať a hanbiť za všetky skutočné i domnelé chyby, ktorých sme sa dopustili my a naši predkovia. A keď chceme zdvihnúť hlavu, hneď nás začnú buchnátovať rečami o inkvizícii, križiakoch, čiernej totalite, ľudáctve a podobne. Sme slabí, naša viera je slabá, a tak podliehame defetizmu. Vari už neveríme, že v znamení kríža možno zvíťaziť?!

Pravdaže, takéto postoje sú obrazom a odrazom celkovej spoločenskej situácie. Žijeme v istom prostredí a uprostred vonkajších okolností, ktoré zväčša nevieme zmeniť. Avšak kresťan by sa mal oslobodiť od sveta natoľko, aby vedel rozpoznať dobro a zlo.

V stredoveku, keď bol celý verejný život preniknutý duchom viery a nábožnosti, platil princíp subsidiarity. Vyplýva z neho morálna povinnosť pomôcť v prvom rade najbližším a až v druhom rade ostatným ľuďom (jednotlivcovi majú pomôcť jeho príbuzní a až keď z nejakého dôvodu zlyhajú, nastupuje obec alebo štát). Radomír Malý v článku Imigranti a láska k bližnímu z toho vyvodzuje, že Európa nemá morálnu povinnosť pomáhať moslimom, keďže majú svojich bohatých súkmeňovcov (prosperujúce ropné štáty).

Iný pohľad
Naučme sa správne rozlišovať. Niečo iné je pomoc núdznemu a niečo iné prijímanie ľudí, ktorí prichádzajú bez opýtania, ktorí chcú zostať a pritom nemienia rešpektovať naše zákony a zvyklosti. Máme povinnosť pomáhať tým, čo to potrebujú, ale máme aj povinnosť chrániť si život a vieru, budovať spoločnosť, ktorá nám umožní rozvíjať vlastnú kultúru. Skrátka, niečo iné je pomáhať druhému a iné je vydať sa mu napospas.

V spore na tému nelegálnej migrácie sa neraz argumentuje tým, že aj naši ľudia odchádzali za hranice, alebo že Amerika vzišla z prisťahovalectva. Akosi sa však pritom prehliada fakt, že v spomenutých prípadoch šlo (až na výnimky) o migráciu v rámci jedného civilizačného okruhu, avšak súčasná situácia je diametrálne odlišná.

Pomôžme si znova myšlienkou či postrehom P. Buchanana. V spomenutej knihe píše, že Amerika (USA) bola donedávna skutočne „taviacim kotlom národov“ – prisťahovalci z Európy sa v ňom „rozpúšťali a pretvárali“ (ostatní boli prinútení). Ale noví prisťahovalci z iných svetadielov a kultúr sa nerozpúšťajú a nepretvárajú. Prinášajú si svoje zvyky, náboženstvo, pohľad na svet – a nemienia sa prispôsobiť; obdobne: „Milióny ľudí, ktorí budú do Európy prichádzať zo severnej Afriky a Blízkeho východu, si budú prinášať arabskú a islamskú kultúru, vlastné tradície, lojalitu a vieru a budú vytvárať repliky materských krajín v srdci Západu“ (Buchanan to napísal už pred pätnástimi rokmi!).

Pomalá samovražda?
Európa akoby strácala pud sebazáchovy. Ovplyvnená neomarxistickou ideológiou multikulturalizmu podporuje „bohatstvo rozmanitosti“ a „inakosť“. Pri pozornejšom pohľade možno za tým uvidieť snahu oslabiť kresťanstvo. Je čoraz zjavnejšie, že ktosi chce zničiť európsku civilizáciu a jej kresťanské korene.

História je učiteľkou života. Ale čo s nami, keď sa nedáme poučiť? Zoberme si ako príklad Nemecko v prvej polovici dvadsiateho storočia. Dlhodobo neriešené problémy, spojené s demokratickým mlátením prázdnej slamy, uvoľnili cestu nacistom. Tí zvíťazili v demokratických voľbách a moc nepustili z rúk až do tragického konca. Alebo sa pozrime na príklad Rímskej ríše a jej zániku. Blahobytní a spohodlnení rímski občania už nechceli pracovať ani bojovať, preto spočiatku aj vítali prichádzajúcich barbarov, najímali si ich... až im nakoniec podľahli.

Okolo nás prebieha vojna o dušu národa i každého jednotlivca. Svätý pápež Ján Pavol II. povedal: „Európa v 21. storočí alebo bude kresťanská, alebo nebude vôbec...“ Európa je na ceste smrti, no ešte má možnosť návratu. Všetko nie je stratené. Povedané slovami P. Buchanana, zachrániť nás môže spoločenská kontrarevolúcia alebo náboženské prebudenie. Poslednou a najväčšou nádejou sú ľudia, ktorí sa pevne držia učenia nášho Pána Ježiša Krista.

Ján Maršálek

Literatúra, odkazy:

Patrick J. Buchanan: Smrt Západu; Citadella 2012

Imigranti a láska k bližnímu

Prichádza apokalypsa západnej civilizácie?

Migranti a naša budúcnosť

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal. Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník: podrobnejšie informácie.