O cárovi Putinovi a kráľovi Obamovi

Karol Dučák

Ak by sme mali hodnotiť súčasnú šachovú partiu Putin verzus Obama, musíme konštatovať, že ruský „cár“ pripravuje Obamovi jeden zdrvujúci ťah za druhým. Prevaha je nad slnko jasná a Putin triumfuje na celej čiare. Posledné majstrovské ťahy ruského prezidenta sú spojené s udalosťami v Sýrii a na Blízkom východe vôbec.

Bolo by naivné myslieť si, že Vladimír Putin podporuje sýrsky režim prezidenta Asada len z čírej kresťanskej lásky. Rusko má v tomto regióne svoje vlastné záujmy, ktoré bude naďalej tvrdo presadzovať. Ruský prezident však tým, že nariadil letecké útoky proti pozíciám Islamského štátu, mnohonásobne profituje a s ním celý svet. Putin totiž presadzuje svoje záujmy tak, aby sa zároveň stal skutočným dobrodincom pre obyvateľov postihnutých krajín, ale zároveň aj pre milióny ľudí v celom svete.

Po tom, čo koalícia, vedená USA, v boji proti Islamskému štátu hanebne zlyhala, Putin konečne zasadil teroristom zdrvujúce údery, takže nádeje na relatívne rýchlu porážku Islamského štátu sú dnes omnoho reálnejšie, ako boli pred niekoľkými týždňami. Ruské nálety sú pritom legitímne a uskutočňujú sa v súlade s medzinárodným právom, keďže o ne oficiálne požiadal sýrsky prezident Asad. Navyše sa koncentrujú len na teroristické vojenské objekty a sú mimoriadne efektívne. Rusko tiež neustále deklaruje snahu o vytvorenie čo najširšej koalície štátov, bojujúcich proti extrémistom a teroristom, takže mu Američania a ich spojenci sotva môžu niečo vyčítať.

Letecká ofenzíva Ruska konečne pomôže stabilizovať politickú situáciu v nepokojnom regióne a umožní mnohým utečencom vrátiť sa do svojich domovov. Tým Putin nepriamo odľahčí krajinám, ktoré už nezvládajú nápor utečencov. Takýmto spôsobom ruský prezident významne pomáha aj Európe, ktorej sa azda blýska na lepšie časy.

Ruský prezident navyše znovu potvrdil svoju povesť kresťanského križiaka, chrániaceho kresťanskú civilizáciu pred záhubou. Namiesto prázdnych fráz, ktorými sa prezentoval Západ, podniká Putin konečne významné praktické kroky v boji proti terorizmu a tým boduje u všetkých mierumilovných ľudí na celej planéte. Získal za to uznanie aj od sýrskych biskupov. Jeden z nich, archieparcha Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi Jean-Clément Jeanbart z Aleppa, považuje ruskú vojenskú intervenciu v Sýrii za zdroj nádeje miestnych kresťanov. Aj keby podľa neho Rusko sledovalo v Sýrii svoje záujmy, slúži zároveň aj kresťanskej veci.

V neposlednom rade však Putin chráni vlastnú krajinu, v ktorej tvoria moslimovia jednu sedminu obyvateľov. V samotnej ruskej metropole je moslimom každý šiesty obyvateľ a len nedávno ruský prezident otvoril v Moskve novú obrovskú mešitu pre desať tisíc ľudí. Putin vie veľmi dobre, že ak by Islamský štát triumfoval, predstavoval by vážnu hrozbu aj pre Ruskú federáciu. Preto v Sýrii ochraňuje vlastnú krajinu a zároveň ruské strategické a hospodárske záujmy v tejto oblasti, do ktorej Rusko investovalo nemalé prostriedky.

Putin sa nedá zatlačiť do defenzívy. Svojím počinom deklaroval, že Rusko definitívne zaujalo post superveľmoci, takmer rovnocennej s USA, superveľmoci, s ktorou nie je možné jednať z pozície sily. Tým si získal sympatie miliónov odporcov USA, najnenávidenejšej krajiny na svete, ktorá svojimi vojenskými agresiami spustošila mnoho krajín a spôsobila smrť či zmrzačenie miliónov ľudí na celej planéte. Len vďaka Rusku nemohli Američania realizovať v Sýrii podobný scenár ako v Iraku, Afganistane či iných štátoch, ktoré USA zdevastovali.

Spojené štáty sú zaskočené prekvapujúcim progresom ruskej armády. Ako uvádza taliansky novinár Paolo Guzzanti v Il Giornale, Američania sú šokovaní vojenskou silou, ktorú Rusko predviedlo v Sýrii. Veľmi presné, precízne fungujúce zbrane, ale aj štýl a rýchlosť vojenskej operácie poukazujú na to, že Američania podcenili ruské vojenské reformy. Súčasné zapojenie sa do vojenských operácii pomôže ruskej armáde ešte zvýšiť jej údernú silu.

Najväčší triumf však Putin dosiahol vtedy, keď celému svetu ukázal, že americký „kráľ“ je nahý. Niekoľko dní leteckej ofenzívy Ruska totiž odhalilo svetu klamstvá americkej administratívy. Ukázalo sa, že údajný boj koalície pod vedením USA proti Islamskému štátu, bol veľkým, nafúknutým klamstvom. Američania nemajú úprimný záujem bojovať proti Islamskému štátu.

Sýrsky prezident Asad je spojencom Rusov, a to je jeden z dôvodov, prečo sa Američania snažia zvrhnúť ho. Ďalším je ochrana amerického spojenca v regióne, ktorým je židovský štát. Keďže sýrsky prezident Asad neúprosne kritizoval tak Izrael, ako aj USA, a navyše je spojencom palestínskeho hnutia Hizballáh, ktoré je úhlavným nepriateľom Izraela, Spojené štáty podporujú všetky sily, usilujúce sa o zničenie sýrskeho režimu. A keďže Islamský štát je nekompromisným nepriateľom prezidenta Asada, má neoficiálnu podporu USA.

Paradoxne však samotný štát Izrael zaujíma k Asadovmu režimu neutrálny postoj. Podľa viacerých vyjadrení predstaviteľov židovského štátu je zotrvanie Asada pri moci lepším riešením situácie v Sýrii. Premiér Benjamin Netanjahu už pred dvoma rokmi prehlásil, že židovský štát nestojí na žiadnej strane sýrskeho konfliktu a to isté v podstate vyjadril aj bývalý náčelník generálneho štábu izraelskej armády Dan Halutz. Tento rozpor v záujmoch USA a Izraela nahráva Rusku, ktoré môže počítať s tichou podporou Izraela a to je významný tromf v rukách Putina.

Situáciu komplikujú rôznorodé záujmy iných krajín v tomto regióne. Turecku najviac záleží na eliminácii kurdského práva na sebaurčenie. Kurdský problém je reliktom minulosti. Po prvej svetovej vojne víťazné mocnosti Dohody najprv priznali Kurdom právo na sebaurčenie v zmluve zo San Rema 10. augusta 1920, potom však Kurdov oklamali a znemožnili vytvorenie samostatného Kurdistanu. Tento problém dodnes sústavne destabilizuje politickú situáciu v regióne, predovšetkým však v Turecku, a ovplyvňuje aj vývoj udalostí okolo Islamského štátu. Po druhej svetovej vojne situáciu v regióne výrazne skomplikoval vznik štátu Izrael, ktorý sa pričinil o vytvorenie vari najnepokojnejšieho regiónu sveta v novodobých dejinách ľudstva.

Napäté pomery navyše vyhrocujú krvavé rozbroje vo vnútri moslimského sveta. Bojovníci Islamského štátu sú sunniti, ktorí majú podporu sunnitských monarchií v Katare a v Saudskej Arábii. Táto podpora je motivovaná nielen náboženskými dôvodmi, ale aj hospodárskymi záujmami týchto krajín v regióne. Proti blízkovýchodným sunnitom stoja šiíti, ktorí majú svoju hlavnú baštu v Iráne, jedinej šiítskej veľmoci na Blízkom východe s najväčším počtom šiítskych moslimov na svete. Ich kľúčovým spojencom je práve sýrsky prezident Asad, pochádzajúci z alavitskej sekty, ktorá je vetvou šítskeho islamu. Ďalším spojencom je libanonský Hizballáh, ktorý takisto patrí k šiítom. Nie je teda div, že po boku sýrskeho prezidenta bojuje aj Irán a Hizballáh. Ide tu o prežitie šiítov, ktorí sú v moslimskom svete menšinou.

Postoj Turecka je poznačený istou schizofréniou. Turkom je jasné, že Islamský štát je pre nich hrozbou, lenže Islamský štát je aj nepriateľom Kurdov a tak má tichú podporu Ankary, pretože pomáha riešiť jej konflikt s Kurdmi. Je tu teda veľmi zložitá spleť záujmov, ktorá neveští nič dobré. To však nič nemení na skutočnosti, že absolútnou prioritou je eliminácia hrozby pre svetový mier, ktorú predstavuje Islamský štát. A tu hrá kľúčovú úlohu ruský prezident Putin.

Ešte nevieme, ako sa skončí letecká ofenzíva Ruska, no už teraz je isté, že Putin zvíťazil. Bez ohľadu na to, ako sa konflikt skončí. Vyťažil zo situácie, čo mohol, aby posilnil svoje pozície a oslabil protivníkov. Pritom výrazne pomohol celému svetu, dokonca aj nám, tu v Európe. Ba možno bez zveličovania povedať, že Putin bojuje aj v záujme nás Slovákov. Paradoxne sa však stal aj ochrancom väčšiny moslimov, ktorých takisto desí obludná príšera islamského teroru v tom najneľudskejšom podaní.

Lenže Putinov zápas vôbec nie je ľahký ani jednoduchý. Ruský líder má svojich odporcov v zahraničí, ale aj doma. Západu sa síce nepodarilo sabotážami rôzneho typu zraziť najväčšiu krajinu sveta na kolená, ale situácia v Rusku nie je ružová a mnoho Rusov trie biedu. Ostáva len dúfať, že k úspechom Putina na poli zahraničnej politiky sa postupom času pridružia aj víťazstvá na domácej pôde. 

Karol Dučák

::

Súvisiace články:

Charlie Hebdo: morálna žumpa

USA a Rusko: meranie síl

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.