|
Karol Dučák |
Ak by sme mali hodnotiť súčasnú šachovú partiu
Putin verzus Obama, musíme konštatovať, že ruský „cár“ pripravuje Obamovi jeden
zdrvujúci ťah za druhým. Prevaha je nad slnko jasná a Putin triumfuje na
celej čiare. Posledné majstrovské ťahy ruského prezidenta sú spojené
s udalosťami v Sýrii a na Blízkom východe vôbec.
Bolo by naivné myslieť si, že Vladimír Putin
podporuje sýrsky režim prezidenta Asada len z čírej kresťanskej lásky.
Rusko má v tomto regióne svoje vlastné záujmy, ktoré bude naďalej tvrdo
presadzovať. Ruský prezident však tým, že nariadil letecké útoky proti pozíciám
Islamského štátu, mnohonásobne profituje a s ním celý svet. Putin
totiž presadzuje svoje záujmy tak, aby sa zároveň stal skutočným dobrodincom
pre obyvateľov postihnutých krajín, ale zároveň aj pre milióny ľudí
v celom svete.
Po tom, čo koalícia, vedená USA, v boji
proti Islamskému štátu hanebne zlyhala, Putin konečne zasadil teroristom
zdrvujúce údery, takže nádeje na relatívne rýchlu porážku Islamského štátu sú
dnes omnoho reálnejšie, ako boli pred niekoľkými týždňami. Ruské nálety sú
pritom legitímne a uskutočňujú sa v súlade s medzinárodným
právom, keďže o ne oficiálne požiadal sýrsky prezident Asad. Navyše sa
koncentrujú len na teroristické vojenské objekty a sú mimoriadne
efektívne. Rusko tiež neustále deklaruje snahu o vytvorenie čo najširšej
koalície štátov, bojujúcich proti extrémistom a teroristom, takže mu Američania
a ich spojenci sotva môžu niečo vyčítať.
Letecká ofenzíva Ruska konečne pomôže
stabilizovať politickú situáciu v nepokojnom regióne a umožní mnohým
utečencom vrátiť sa do svojich domovov. Tým Putin nepriamo odľahčí krajinám, ktoré
už nezvládajú nápor utečencov. Takýmto spôsobom ruský prezident významne pomáha
aj Európe, ktorej sa azda blýska na lepšie časy.
Ruský prezident navyše znovu potvrdil svoju povesť kresťanského
križiaka, chrániaceho kresťanskú civilizáciu pred záhubou. Namiesto prázdnych fráz, ktorými sa
prezentoval Západ, podniká Putin konečne významné praktické kroky v boji proti
terorizmu a tým boduje u všetkých mierumilovných ľudí na celej
planéte. Získal za to uznanie aj od sýrskych biskupov. Jeden z nich,
archieparcha Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi Jean-Clément Jeanbart
z Aleppa, považuje ruskú vojenskú intervenciu v Sýrii za zdroj nádeje
miestnych kresťanov. Aj keby podľa neho Rusko sledovalo v Sýrii svoje záujmy,
slúži zároveň aj kresťanskej veci.
V neposlednom rade však Putin chráni
vlastnú krajinu, v ktorej tvoria moslimovia jednu sedminu obyvateľov.
V samotnej ruskej metropole je moslimom každý šiesty obyvateľ a len
nedávno ruský prezident otvoril v Moskve novú obrovskú mešitu pre desať tisíc
ľudí. Putin vie veľmi dobre, že ak by Islamský štát triumfoval, predstavoval by
vážnu hrozbu aj pre Ruskú federáciu. Preto v Sýrii ochraňuje vlastnú
krajinu a zároveň ruské strategické a hospodárske záujmy v tejto
oblasti, do ktorej Rusko investovalo nemalé prostriedky.
Putin sa nedá zatlačiť do defenzívy. Svojím počinom deklaroval, že
Rusko definitívne zaujalo post superveľmoci, takmer rovnocennej s USA,
superveľmoci, s ktorou nie je možné jednať z pozície sily. Tým si získal sympatie miliónov odporcov USA,
najnenávidenejšej krajiny na svete, ktorá svojimi vojenskými agresiami
spustošila mnoho krajín a spôsobila smrť či zmrzačenie miliónov ľudí na
celej planéte. Len vďaka Rusku nemohli Američania realizovať v Sýrii
podobný scenár ako v Iraku, Afganistane či iných štátoch, ktoré USA
zdevastovali.
Spojené štáty sú zaskočené prekvapujúcim
progresom ruskej armády. Ako uvádza taliansky novinár Paolo Guzzanti v Il
Giornale, Američania sú šokovaní vojenskou silou, ktorú Rusko predviedlo
v Sýrii. Veľmi presné, precízne fungujúce zbrane, ale aj štýl
a rýchlosť vojenskej operácie poukazujú na to, že Američania podcenili
ruské vojenské reformy. Súčasné zapojenie sa do vojenských operácii pomôže
ruskej armáde ešte zvýšiť jej údernú silu.
Najväčší triumf však Putin dosiahol vtedy, keď
celému svetu ukázal, že americký „kráľ“ je nahý. Niekoľko dní leteckej ofenzívy
Ruska totiž odhalilo svetu klamstvá americkej administratívy. Ukázalo sa, že
údajný boj koalície pod vedením USA proti Islamskému štátu, bol veľkým,
nafúknutým klamstvom. Američania nemajú úprimný záujem bojovať proti Islamskému
štátu.
Sýrsky prezident Asad je spojencom Rusov,
a to je jeden z dôvodov, prečo sa Američania snažia zvrhnúť ho. Ďalším je
ochrana amerického spojenca v regióne, ktorým je židovský štát. Keďže sýrsky
prezident Asad neúprosne kritizoval tak Izrael, ako aj USA, a navyše je
spojencom palestínskeho hnutia Hizballáh, ktoré je úhlavným nepriateľom
Izraela, Spojené štáty podporujú všetky sily, usilujúce sa o zničenie
sýrskeho režimu. A keďže Islamský štát je nekompromisným nepriateľom
prezidenta Asada, má neoficiálnu podporu USA.
Paradoxne však samotný štát Izrael zaujíma
k Asadovmu režimu neutrálny postoj. Podľa viacerých vyjadrení
predstaviteľov židovského štátu je zotrvanie Asada pri moci lepším riešením
situácie v Sýrii. Premiér Benjamin Netanjahu už pred dvoma rokmi
prehlásil, že židovský štát nestojí na žiadnej strane sýrskeho konfliktu
a to isté v podstate vyjadril aj bývalý náčelník generálneho štábu
izraelskej armády Dan Halutz. Tento rozpor v záujmoch USA a Izraela
nahráva Rusku, ktoré môže počítať s tichou podporou Izraela a to je
významný tromf v rukách Putina.
Situáciu komplikujú rôznorodé záujmy iných krajín v tomto regióne. Turecku najviac záleží na eliminácii
kurdského práva na sebaurčenie. Kurdský problém je reliktom minulosti. Po
prvej svetovej vojne víťazné mocnosti Dohody najprv priznali Kurdom právo na
sebaurčenie v zmluve zo San Rema 10. augusta 1920, potom však Kurdov
oklamali a znemožnili vytvorenie samostatného Kurdistanu. Tento problém
dodnes sústavne destabilizuje politickú situáciu v regióne, predovšetkým
však v Turecku, a ovplyvňuje aj vývoj udalostí okolo Islamského
štátu. Po druhej svetovej vojne situáciu v regióne výrazne skomplikoval
vznik štátu Izrael, ktorý sa pričinil o vytvorenie
vari najnepokojnejšieho regiónu sveta v novodobých dejinách ľudstva.
Napäté pomery navyše vyhrocujú krvavé rozbroje
vo vnútri moslimského sveta. Bojovníci Islamského štátu sú sunniti, ktorí majú
podporu sunnitských monarchií v Katare a v Saudskej Arábii. Táto podpora
je motivovaná nielen náboženskými dôvodmi, ale aj hospodárskymi záujmami týchto
krajín v regióne. Proti blízkovýchodným sunnitom stoja šiíti, ktorí majú svoju
hlavnú baštu v Iráne, jedinej šiítskej veľmoci na Blízkom východe
s najväčším počtom šiítskych moslimov na svete. Ich kľúčovým spojencom je
práve sýrsky prezident Asad, pochádzajúci z alavitskej sekty, ktorá je
vetvou šítskeho islamu. Ďalším spojencom je libanonský Hizballáh, ktorý takisto
patrí k šiítom. Nie je teda div, že po boku sýrskeho prezidenta bojuje aj
Irán a Hizballáh. Ide tu o prežitie šiítov, ktorí sú
v moslimskom svete menšinou.
Postoj Turecka je poznačený istou
schizofréniou. Turkom je jasné, že Islamský štát je pre nich hrozbou, lenže
Islamský štát je aj nepriateľom Kurdov a tak má tichú podporu Ankary, pretože
pomáha riešiť jej konflikt s Kurdmi. Je tu teda veľmi zložitá spleť záujmov, ktorá
neveští nič dobré. To však nič nemení na skutočnosti, že absolútnou prioritou
je eliminácia hrozby pre svetový mier, ktorú predstavuje Islamský štát.
A tu hrá kľúčovú úlohu ruský prezident Putin.
Ešte nevieme, ako sa skončí letecká ofenzíva
Ruska, no už teraz je isté, že Putin zvíťazil. Bez ohľadu na to, ako sa
konflikt skončí. Vyťažil zo situácie, čo mohol, aby posilnil svoje pozície
a oslabil protivníkov. Pritom výrazne pomohol celému svetu, dokonca aj
nám, tu v Európe. Ba možno bez zveličovania povedať, že Putin bojuje aj
v záujme nás Slovákov. Paradoxne sa však stal aj ochrancom väčšiny
moslimov, ktorých takisto desí obludná príšera islamského teroru v tom
najneľudskejšom podaní.
Lenže Putinov zápas vôbec nie je ľahký ani
jednoduchý. Ruský líder má svojich odporcov v zahraničí, ale aj doma.
Západu sa síce nepodarilo sabotážami rôzneho typu zraziť najväčšiu krajinu
sveta na kolená, ale situácia v Rusku nie je ružová a mnoho Rusov trie
biedu. Ostáva len dúfať, že k úspechom Putina na poli zahraničnej politiky sa
postupom času pridružia aj víťazstvá na domácej pôde.
::
Súvisiace články:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto
stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Nielen sýrski biskupi, ale aj americkí protestantskí kazatelia stoja paradoxne nie za Obamom, ale za Putinom. Jeden z najznámejších, reverend Franklin Graham, člen Evangelistickej asociácie, schvaľuje ruskú intervenciu v Sýrii. Medziiným sa vyjadril: „Čo teraz Rusko robí, môže zachrániť životy kresťanov na Blízkom východe…“ Kazateľ je presvedčený, že ak sa rebelom, podporovaným Američanmi, podarí zvrhnúť Asada, „kresťania sa utopia v krvi... Rusko je teraz v práve, ich prítomnosť zachraňuje životy kresťanov.“
OdpovedaťOdstrániťViac na: http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Krestan-Putin-a-ateista-Obama-Rusko-je-v-prave-znie-z-ust-americkych-kazatelov-254741
Zdá sa, že svet sa obracia naruby. V roku 1984 svätý pápež Ján Pavol II. zasvätil svet, vrátane Ruska, Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a odvtedy sa začali diať divy. Dnes je Rusko najmocnejším obrancom kresťanstva a Spojené štáty najväčšou hrozbou pre kresťanov na celom svete. Väčšou ako boli Turci, či akíkoľvek iní moslimovia. Aj v Spojených štátoch je veľa úprimne veriacich kresťanov, ale proti vláde mocipánov, ovládajúcich najmocnejšiu krajinu sveta, sú bezmocní. A tak je v súčasnej dobe nádejou pre celý kresťanský svet práve Rusko.
Renomovaný komentátor František Škvrnda, ktorý prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave, v novom čísle Literárneho týždenníka (35–36/2015) píše:
OdpovedaťOdstrániť„Doterajší spôsob vedenia bojov západnej koalície proti Islamskému štátu nesmeroval k jeho výraznejšiemu oslabeniu. Západ sa od počiatku sýrskej krízy tvrdošijne usiluje v prvom rade odstrániť B. al-Asáda z čela Sýrie, a tomu podriadil aj stratégiu boja. Jej výsledkom je, že viaceré dodávky zbraní a vojenského materiálu určené pre sýrsku opozíciu skončili v rukách Islamského štátu a časť osôb vycvičených USA na boj proti Islamskému štátu po príchode do Sýrie prebehla na jeho stranu.“
Americký exprezident Carter sa chce presťahovať do Ruska a usadiť sa na krymskom pobreží. Čítajte na: http://www.napalete.sk/exprezident-usa-jimmy-carter-sa-chce-prestahovat-do-ruska/
OdpovedaťOdstrániť