Pochod smrti

Patrick J. Buchanan: Smrt Západu

České vydanie: Citadella, 2012

Patrick Joseph Buchanan (1938) je americký politik, žurnalista a spisovateľ. Dvakrát sa uchádzal o nomináciu na prezidentskú kandidatúru za Republikánsku stranu (1992, 1996) a v roku 2000 šiel do volieb ako kandidát Reformnej strany. Prezidentom sa nestal, ale jeho skúsenosti z politiky sú značné. Bol poradcom troch amerických prezidentov (Nixona, Forda a Reagana), v rokoch 1985–1987 zastával funkciu riaditeľa tlačového oddelenia Bieleho domu, zúčastnil sa na niekoľkých vrcholných stretnutiach politikov. Napísal stovky článkov a niekoľko úspešných kníh, je spoluzakladateľom časopisu American Conservative. Netají sa svojím konzervatívnym, katolíckym zmýšľaním.

Jeho azda najznámejšia kniha Smrť Západu má podtitul Ako vymieranie obyvateľstva a invázia prisťahovalcov ohrozujú našu krajinu a civilizáciu. V doslove nachádzame spresnenie, čítame o štyroch vážnych hrozbách, ktorým čelí západná civilizácia, autor sa nimi zaoberá na celej ploche diela: invázia prisťahovalcov z tretieho sveta, vymieranie európskych národov, multikulturalizmus a vzostup socialistického superštátu (Európska únia). Kniha vyšla prvýkrát v roku 2002, s časovým odstupom vidíme, že Buchanan sa nemýlil – spomenuté hrozby sú čoraz zjavnejšie, napriek dezinformačnej hmle, ktorá ich zahaľuje. Ale poďme po poriadku a priblížme si aspoň stručne autorove myšlienky, tak ako ich zapísal.

Milióny Američanov (obyvateľov USA) s nevôľou a bolesťou v srdci vnímajú spoločenské zmeny posledných rokov, resp. desaťročí. Desia sa populárnej kultúry, ktorá hlučne a bezostyšne ospevuje hedonizmus a sex bez zábran: „Mravný kódex, podľa ktorého žili, podľahol skaze.“ Títo ľudia vidia svojho Boha zosadeného – čo bolo donedávna nemravné a neslušné, stalo sa pokrokovým a chvályhodným. Západná kultúra je už postkresťanská alebo protikresťanská.

Buchanan konštatuje, že v našej civilizačnej oblasti prebieha kultúrna vojna o dušu národa i dušu každého jednotlivca. Táto vojna je aj náboženskou vojnou, náboženstvo a kultúra sú previazané, s dekristianizáciou dochádza k ničeniu mravného poriadku. Keď národy strácajú vieru, strácajú zároveň „životný elán“ a umierajú. Demografické štatistiky neukazujú nič pozitívne, osobitne v Európe. Rozhodnutím nemať deti Európania fakticky prijali koniec svojej civilizácie.

Neomarxizmus sa stal náboženstvom súčasnosti. Táto viera odmieta uznať akýkoľvek vyšší mravný poriadok alebo mravnú autoritu. Nové evanjelium má tieto hlavné axiómy: Boh neexistuje, každá doba a každá spoločnosť má svoj vlastný morálny kódex, nič nie je absolútne, všetky životné štýly sú si rovné... Ale na prvom mieste, aj keď nie vždy otvorene, je odpor voči Bohu, voči Kristovi a jeho Cirkvi. Ideológovia tohto hnutia, ktorých široká verejnosť málo pozná, to vyjadrili viac-menej jasne, napríklad taliansky komunista Antonio Gramcsi napísal, že podmienkou úspechu revolúcie je vykorenenie kresťanstva. Nejde teda o vytvorenie rovného hracieho poľa, na ktorom by došlo k čestnému súboju ideí. Pekne to vidno na falošnosti toľko proklamovanej tolerancie: „Nová viera je tolerantná iba v tom, čo považuje za nedôležité: sex, pornografia, obscénny jazyk, grobianske spôsoby, oblečenie a nemravné umenie. Netoleruje tých, ktorí pohŕdajú ich sekularizovanými dogmami.“

Buchanan je priamy, pravdu neprekrýva frázami ani eufemizmami. O „ateistickej civilizácii“ píše: „So železnou zákonitosťou vychádza najavo: zabi v národe vieru a národ sa prestane reprodukovať. Potom vstúpia cudzie armády alebo prisťahovalci a vyplnia prázdny priestor.“ Problém nelegálnej migrácie neradno podceňovať. Autor cituje Israela Zangwilla, ten nazval Ameriku taviacim kotlom, v ktorom sa všetky európske národy rozpúšťajú a pretvárajú. Tak tomu bolo v minulosti, lenže súčasná imigračná vlna, zdôrazňuje Buchanan, nie je vlnou z Európy, ale z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky – tieto etniká sa nerozpúšťajú a nepretvárajú, lebo pochádzajú z úplne inej kultúry. Obdobný proces zasahuje Európu: „Milióny ľudí, ktorí budú do Európy prichádzať zo severnej Afriky a Blízkeho východu, si budú prinášať arabskú a islamskú kultúru, vlastné tradície, lojalitu a vieru a budú vytvárať repliky svojich materských krajín v srdci Západu.“

Významný priestor je v knihe venovaný Spojeným štátom americkým. Z jednej strany je to prirodzené, autor sa prejavuje ako vlastenec a posudzuje veci zo svojho (amerického) stanoviska. Zo strany druhej, javí sa nám zveličené, keď hovorí napríklad, že žiaden iný národ nemá také veľké dejiny a úspechy ako ten jeho. V praktických otázkach medzinárodnej politiky však Buchanan prejavuje vzácnu nekonformnosť. Odmieta export demokracie, vystupuje proti rozširovaniu NATO, podporuje úplné stiahnutie pozemných síl USA z Európy a Ázie: „Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť útoku na náš štát a jeho vojenské sily je, aby sme ich dostali do bezpečia tým, že sa Spojené štáty nebudú angažovať v ideologických, náboženských, etnických, historických alebo územných sporoch, ktoré nemajú nič spoločné s Amerikou.“

Buchanan si myslí, že Západ je na pochode smrti – smeruje k zániku. Vidí však aj svetielko nádeje, ako píše, ešte nie je všetko stratené, zachrániť nás môže spoločenská kontrarevolúcia alebo náboženské prebudenie. Posledná a najväčšia nádej spočíva v tých, ktorí sú imúnni proti vplyvu peňazí a nestoja o súhlas masmédií. Autor hľadá aj konkrétne spôsoby, ako sa brániť zhubnému vplyvu novodobého ateizmu. Jednou z možností je vytváranie paralelnej kultúry, isté oddelenie sa od sveta. Byť konzervatívcom však dnes nestačí, treba byť kontrarevolucionárom v boji za obnovu našej kresťanskej civilizácie: „Správnou odpoveďou na netolerantnú novú ortodoxiu je vzdor, výsmech a protiútok...“ Buchananova Smrť Západu patrí k dielam, ktoré tnú do živého, nie aby zraňovali, ale aby liečili.

Ján Maršálek

::

Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.

::

Súvisiace články:

Zrodení na boj

Európa na ceste smrti

Migranti a naša budúcnosť