Naozaj ma mrzí, že musím byť drzý

Vlado Gregor

Prorok Jeremiáš hovorí niečo o tom, že človek neriadi svoju cestu a že jeho kroky nezávisia len od neho samého. Západný spôsob myslenia a jeho individualizmus nazýva takýto prístup k realite fatalizmom a preferuje vedomú snahu o dobro, ktoré sa máme snažiť dosahovať vlastnými silami. Východ sa zase spolieha na osud a na dobro celku, postupne čoraz väčšieho. Kedysi mala problém uživiť sa a zabezpečiť aj samotná rodina, neskôr kmeň, národ, štát a tak ďalej, až sme prišli k tomu, že hľadáme bezpečnosť pre celý náš glóbus. Ženie nás tento vývoj k optimizmu, ale zároveň si v hĺbke srdca aj mozgu uvedomujeme, že to tak nie je a aj pri progrese celku je katastrofa stále na dosah a na programe.

Modlíme sa „buď vôľa tvoja“ a nie „buď vôľa moja“ – a prečo to je tak, keď toho tak veľa a stále viac dokážeme? Pretože stále rozhodujeme o sebe len do určitej miery a nikdy to inak nebude. Môžeme tak trochu ovládať svaly a hlavu, ale už oveľa menej svoju tráviacu a rozmnožovaciu sústavu a naše vnútorné orgány fungujú niekedy takmer nezávisle od nás. Veď aj v Biblii sa stále píše o tom, aké je naše srdce zradné a ako Boh skúma naše ľadviny a či obličky. Mimochodom, nedávno som čítal, že aj tie neestetické črevá, ktoré sa končia
konečníkom, majú obrovskú dôležitosť pre náš imunitný systém a nič nie je také ľahké, ako rozhádzať ich mikroflóru a funkciu. Veď aj rôzne iné alergie, celiakie a dysfunkcie do značnej miery zapríčinila naša vedome a racionálne riadená civilizácia.

To samozrejme neznačí, že treba rezignovať zo snahy zachovať poriadok, pravidlá a vôbec pravidelnosť a istotu, aj keď neistota leží hneď pri dverách. Každá rodina, každé spoločenstvo, ba aj každý človek má ťažko získané skúsenosti, zvyky a tradície a nič nie je ľahšie, ako ich rozhádzať, pohŕdať nimi a nerešpektovať ich. Zvlášť sa tieto nevyhnutné istoty a snaha o ne týkajú rodiny. Nevysmievajme sa týmto životným zvyklostiam a nepísaným zákonom, lebo ak to robíme, sami sebe podpisujeme rozsudok. Život je iste zložitý a každé pravidlo má svoje výnimky, ale je neprípustné z výnimiek vyrábať pravidlá... My môžeme byť milosrdní a vnímať realitu, ale nemôžeme z Kristovho učenia robiť amorfnú zmes bez soli a bez chuti!

Mládež túži po novom, svet sa mení stále rýchlejšie, ale málokedy si uvedomujeme, nakoľko ostáva nemenný a nakoľko sa skúsenosť nedá ničím nahradiť. Mali sme tu a ešte stále máme prípad otca Róberta Bezáka, o ktorom som si urobil obraz hneď na začiatku, keď odmietol jesť so svojimi predchodcami a vykázal ich mimo Trnavu. Podobne som pochopil, kto je otec František, keď sa na adresu svojho predchodcu vyjadril, že karneval sa skončil.

My ľudia sme iste hriešni a nemali by sme preto byť opovážliví, ale ak nie sme zlomyseľní a situácia je vážna, mali by sme hovoriť pravdu a uvedomiť si, že občas je aj čas hovoriť a nie čas mlčať.

Dlhé roky píšem aj nepríjemné veci a naozaj to nerobím z neúcty a drzosti. Naopak, od skorého detstva som z úcty k mojej starenke, ročník 1910, rád a pozorne počúval starších ľudí a nikdy som to neoľutoval. Celá Biblia a celé evanjelium je o úcte a rešpekte nielen k Otcovi a Stvoriteľovi, ale aj k dejinám svojho národa a jeho kľukatým cestám. Recepty sa predpisujú prostredníctvom histórie rodín a aj rôzne poučených jednotlivcov. Nevytŕhajme teda starodávne korene a bezhlavo ich nepresadzujme, lebo môžeme ľahko vyhynúť a vyschnúť, nielen ako národy a iné spoločenstvá, ktoré sa nám zdajú pofidérne, ale aj ako jednotlivci a ako celý svet.

BOŽE, BUĎ NÁM MILOSTIVÝ A ZACHRÁŇ NÁS!

Vlado Gregor

::

Kniha s pridanou dobrotou