Parížsky šok môže byť napokon požehnaním

Karol Dučák

Uplynul už nejaký čas od krvavého parížskeho kúpeľa v piatok 13. novembra 2015, počas ktorého zvrhlí islamskí teroristi v mene zvráteného náboženského fanatizmu pripravili o život 129 ľudí a zranili ďalších 352, z ktorých viacerí bojujú o život. Svet sa spamätáva zo šoku a život sa pomaly vracia do normálnych koľají. Spomienky na nezmyselne zmarené ľudské životy a nesmierne utrpenie tých, ktorým bolo ublížené, vo mne vyvolávajú predovšetkým hlbokú bolesť. Chcem vyjadriť najhlbšiu sústrasť pozostalým obetí a čo najrozhodnejšie odsudzujem neľudský fanatizmus akéhokoľvek razenia, ktorým sa ospravedlňuje zabíjanie bezbranných, nevinných ľudí. Musím však jedným dychom dodať, že – akokoľvek kruto to bude znieť – najväčším problémom Európy nie sú islamskí teroristi ani imigranti prúdiaci do Európy, ale samotní Európania.

Tragédia vymierajúcej Európy nie je v moslimoch, ale v nás, európskych kresťanoch! Spočíva v kultúre smrti, ktorá ohrozuje existenciu starého kontinentu omnoho viac ako krvavé atentáty. Je o to nebezpečnejšia, že kým atentátnikov možno v mnohých prípadoch identifikovať, kultúra smrti má oveľa lepšie maskovaných vinníkov, ktorí spoľahlivo skrývajú svoju tvár. Pracujú ticho, nehlučne, ale mimoriadne účinne. Ako zárodky smrteľnej choroby, voči ktorej sa možno brániť omnoho ťažšie ako proti viditeľným nepriateľom.

Európa vymiera (dúfajme, že len vymiera, nie umiera!). Ak by moslimovia prichádzali do zdravej silnej Európy, cítili by rešpekt. Lenže oni rešpekt necítia, pretože to nie sú nejakí hlupáci, ale často bystrí ľudia, ktorí vidia a cítia, že Európa nie je ani zdravá, ani silná. Starý kontinent je chorý organizmus a moslimovia to veľmi spoľahlivo vycítili.

Zvlášť výrazne sa úpadok Európy prejavuje v Nemecku, ktoré je hnacím motorom nášho kontinentu, a keďže motor stráca výkon, slabne celý európsky organizmus. Som zhrozený mentalitou spoločnosti najvyspelejšej krajiny Európy, kde som odpracoval niekoľko rokov. Charakterizuje ju zvrátená láska k zvieratám, no nepochopiteľný strach z vlastných detí. Ako to veľmi výstižne charakterizoval známy farár Marián Kuffa, pre nemeckú rodinu je typické jedno dieťa a jeden pes. Druhé dieťa je už nežiaduce, tretie doslova ako hrozba. A tak Nemecko hrozivo vymiera. Aj keď sa v posledných rokoch nepatrne zvyšuje pôrodnosť a v roku 2014 sa v Nemecku narodilo 715 000 detí (najviac od roku 2004), ešte stále viac ľudí v krajine umiera, takže celkový demografický efekt je negatívny a počet obyvateľov najvýkonnejšej krajiny EU nezadržateľne klesá.

Nemecko má najnižšiu hrubú mieru pôrodnosti na svete. V prepočte na tisíc obyvateľov pripadalo v rokoch 2009 až 2013 iba 8,28 pôrodov ročne. Najmenej na svete! Pritom situácia nebola oveľa lepšia ani v v predchádzajúcom období. Napríklad v roku 1995 pripadalo na tisíc obyvateľov 9,4 pôrodov. Lenže nádej na zlepšenie situácie je v nedohľadne. Ako už v roku 2009 predpovedal demografický expert, profesor Herwig Birg, vymieranie nemeckého národa sa tak skoro nezastaví, ale bude pokračovať ešte najmenej celé budúce polstoročie. Podľa prognóz bude mať v roku 2060 každý tretí spolkový občan najmenej 65 rokov. Občanov starších ako osemdesiat rokov bude 14 percent, kým dnes je ich z toho len zhruba polovica. Celkový počet Nemcov sa zníži zo súčasných 82 miliónov na 65 až 70 miliónov. Ročný pôrodný deficit – prevaha počtu úmrtí nad počtom pôrodov – vzrastie do roku 2060 viac ako trojnásobne. Kým v roku 2008 činil deficit 162 000, v roku 2060 to bude 527 000 až 553 000.

Hrozivo klesá aj počet mladých ľudí do dvadsať rokov. Tento proces ostatne nie je nijakou novotou. V roku 1900 tvorila táto vrstva 44 percent nemeckého obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 21 percent, v roku 2008 už len 19 percent a do roku 2060 sa predpokladá ďalší pokles na 16 percent. Situáciu zhoršuje aj zvyšovanie počtu vysťahovalcov z krajiny. Je to paradox, ale Nemecko, ktoré je krajinou snov pre milióny obyvateľov chudobných krajín sveta, opúšťa nemálo rodených Nemcov. Zvlášť bolestivý je odchod vysokokvalifikovaných mladých ľudí.

Je to krutý paradox, ale ekonomika Nemecka, ktoré sa niekedy bráni prílevu pracovných síl z cudziny, by sa bez miliónov prisťahovalcov z celého sveta už dávno zrútila ako domček z karát. A prečo? Pretože nemecké ženy prestali rodiť deti a Nemecko vymiera! Kde je teda problém? V Nemcoch, nie v moslimoch!

Ostatne, toto konštatovanie platí nielen pre Nemecko, ale pre celú Európu. Ani v iných krajinách Európy to totiž nie je oveľa lepšie. Demografickí experti bijú na poplach. Kým dnes ešte priemerný vek Európana neprevyšuje hranicu štyridsať rokov, do roku 2050 sa tento vek má zvýšiť podľa prognóz demografov o celé desaťročie! Paradoxne teda, hoci sa Európa imigrantov bojí, potrebuje ich ako soľ, pretože ju ovládla kultúra smrti.

Keď Katolícka cirkev, verná učeniu Ježiša Krista, po celé predchádzajúce desaťročia varovala liberálnu spoločnosť pred nebezpečenstvom znižovania pôrodnosti a potratovej politiky, utŕžila za to nemálo ponižovania a osočovania. Žiaľ Bohu, realita dnešného života dáva až priveľmi drasticky za pravdu Katolíckej cirkvi. Migranti prichádzajú do vymierajúcej Európy, zdevastovanej dlhoročným pôsobením Satana! Aj v Paríži sa najstrašnejší masaker odohral v klube Bataclan, keď kapela Eagles of Death Metal spievala: „Kiss the Devil!“ (Pobozkaj Satana!).

Európa už desaťročia vzýva Satana a ten ochotne vyhovie. Rád sa zmocní ľudských obetí. Najväčšou hrozbou pre Európu nie sú imigranti! Imigrácia sa stala len katalyzátorom, ktorý urýchľuje proces prebudenia Európy (dúfajme, že sa Európa naozaj konečne prebudí!).

Ak sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, platí to aj v tomto prípade. Možno dúfať, že sa Európanom konečne otvoria oči. Že sa zrieknu mravne zvrhlej agendy homoaktivistov. Že sa odvrátia od satanskej kultúry smrti. Že nemecké, francúzske, české či slovenské ženy začnú znovu rodiť viac detí. Že sa národy Európy vzoprú zhubnému diktátu bruselského molocha a vrátia sa k národnej politike namiesto devastujúcej agendy EÚ. Že v európskych krajinách sa dočkajú rehabilitácie národné strany. Že krajiny Európy uprednostnia záujmy vlastných obyvateľov pred kozmopolitickými tendenciami aktivistov nového svetového poriadku. Že namiesto blahobytného sebauspokojenia, falošného ponímania ľudských práv a duchovnej prázdnoty nájdu obyvatelia európskych krajín znovu cestu k náboženským koreňom svojich rodičov a prarodičov, pretože len návrat k Bohu môže zachrániť starý kontinent. Naozaj starý svojou mentalitou i demografiou.

Atentáty v Paríži môžu priniesť aj požehnanie. Ak prispejú k prebudeniu Európy, potom smrť úbohých ľudí v Paríži nebola nezmyselná. Lenže ak ani tie atentáty neprebudia Európu, ak sa náš kontinent neodvráti od zhubného diela Satana, ktorý ju ovládol, zahynie vlastným pričinením! Aj bez takého teroru, ako bol ten v Paríži.

Karol Dučák

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.