Strana SKOK! (do prázdna)

Karol Dučák

Lacné politické triky namiesto konkrétnej pomoci

Zjavne sa zvolebnieva, pretože naši politici sa zo všetkých síl snažia zviditeľniť. Kto sleduje dianie na Facebooku, zaiste si všimol mimoriadnu aktivitu strany Slovenská občianska koalícia SKOK! na čele s jej predsedom Jurajom Miškovom, ktorá pravidelne prichádza s rôznymi lacnými predvolebnými „ťahákmi“ v snahe za každú cenu vytĺcť nejaké to percento voličských hlasov navyše. Nedávno táto strana vystúpila proti iniciatíve troch poslancov slovenského parlamentu, Štefana Kuffu, Mariána Kvasničku a Jozefa Mikloška, ktorí navrhujú zrušiť zákon č. 73/1996 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a v novele Ústavy navrhujú zákaz umelého oplodnenia, odoberania, získavania a využívania buniek vrátane embryonálnych kmeňových buniek. Podrobnejšie je protiútok Slovenskej občianskej koalície SKOK! rozpracovaný v jej internom materiáli. (Porov. SKOK!: Odmietame návrat do stredoveku. Dostupné na internete: www.sk-ok.sk/spravy.)

Je potrebné hneď na začiatok zdôrazniť, že cieľom môjho článku nie je odsudzovať ženy, ktoré neraz v núdzi alebo pod psychickým tlakom siahajú po potrate, ale pomôcť im, ich nenarodeným deťom, aj celej spoločnosti. Väčšina žien, ktoré podstúpili potrat, trpí postabortívnym syndrómom, ktorý ich prenasleduje až do smrti. Takéto ženy siahajú po samovraždách niekoľkonásobne častejšie ako ostatné ženy. Mnohé z nich umierajú ťažko, prenasledované výčitkami svedomia. Preto im chcem pomôcť. Ale nie tak ako pán Miškov, ktorý si z ich utrpenia robí lacnú politickú agitku. Takýto typ politikov Slovensko nepotrebuje.

Naša krajina sa zaradila k vymierajúcim krajinám Európy, sužovaným demografickou katastrofou. Táto krajina akútne potrebuje chrániť každý ľudský život ako oko v hlave! Je ľahšie rezignovane prehlásiť, že sa s tým nedá nič robiť. Lenže to nie je pravda! Dá sa! Ak človek chce, dokáže aj nemožné. Musí len chcieť. Slovensko potrebuje iný typ politikov ako Juraj Miškov.

Bez toho, žeby som chcel moralizovať, musím konštatovať, že potrat je nesmierne zlo, ktoré ako rakovina rozožiera morálku ľudskej spoločnosti. Aj keby som nebol katolík, ale hoci aj ateista s humanistickým zmýšľaním, musel by som odsúdiť usmrtenie nevinného človeka, a to aj nenarodeného. Z mnohých dôvodov. Údajné právo ženy na potrat sa často zvykne odôvodňovať nelogickým argumentom práva každej ženy narábať so svojím telom podľa vlastného uváženia. Lenže tehotná žena má zodpovednosť za dva ľudské životy, dve ľudské bytosti! Nenarodené dieťa v lone matky, aj keď ešte nie je schopné samostatnej existencie, je samostatná ľudská bytosť. Je to človek! A tento ešte nenarodený človek má právo na život tak ako každý iný človek.

Je krutým paradoxom tejto doby, že zachraňuje ohrozené druhy zvierat, ale nezachraňuje najohrozenejšieho tvora na svete vôbec, nenarodené dieťa! Tento tvor je mnohokrát odsúdený na smrť bez akýchkoľvek práv na obhajobu. Aj zločinec má právo vypovedať vo svoj prospech a pred súdom dostane svojho obhajcu, ktorý sa snaží zachrániť mu život. Ak sa súdu nepodarí dokázať mu vinu, je voľný. No nevinný človek v lone matky takéto právo nemá. Môže byť odsúdený na smrť bez výpovede, bez obhajcu, nekompromisne, beznádejne. Ako je to možné vo vyspelej spoločnosti 21. storočia? Nedávno som podpisoval celosvetovú petíciu za záchranu juhoafrického leva, ktorému hrozí vyhynutie. To najcennejšie, jediného inteligentného tvora na svete, však už celé desaťročia ponechávame bez účinnej ochrany! Čo sa to s touto spoločnosťou stalo?

Ako praktizujúci katolík mám vo veci od začiatku jasno. Boh stvoril človeka z lásky a pre lásku. Zamiloval si ľudské pokolenie už pred jeho stvorením a bude ho navždy milovať nekonečnou láskou. Všemohúci vopred premyslel stvorenie sveta do tých najmenších detailov. Týka sa to aj budúcej existencie ľudstva. Ešte nebol stvorený ani prvý človek a Stvoriteľ už veľmi presne vedel nielen to, kedy, kto a kde sa počne a narodí či zomrie ešte v lone matky, ale vedel o každom budúcom človeku úplne všetko.

Každý človek síce prichádza na tento svet v lone matky, ale všetci ľudia, ktorí sa kedy mali narodiť, boli najprv splodení v stvoriteľskom géniu Boha s tým, že Stvoriteľ im v okamihu oplodnenia v lone pozemskej matky dočasne prideľuje hmotné telo, ktoré ich bude sprevádzať počas pozemskej existencie. Dôkaz nachádzame vo Svätom písme, u proroka Jeremiáša, kde sa píše: „Skôr, než som ťa utvoril v živote, poznal som ťa a skôr, než si vyšiel z lona, som ťa zasvätil.“ (Jer 1,5)

Inými slovami povedané, ľudský jedinec je už od okamihu počatia Božím dieťaťom. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: „Ľudský život treba chrániť a rešpektovať bez akejkoľvek výnimky už od momentu počatia. Od prvej chvíle jeho jestvovania treba ľudskej bytosti priznať práva človeka, z ktorých je na prvom mieste neodňateľné právo na život každého jednotlivca.“ (KKC, č. 2270)

Aby ma však niekto neobviňoval zo zaujatosti a jednostrannosti, zámerne sa pozriem na vec z pohľadu humanistu s indiferentným vzťahom k akémukoľvek náboženstvu. Otázky okamihu vzniku ľudského života skúma nezávisle od Katolíckej cirkvi aj sekulárna veda, ktorej výskumy v princípe potvrdzujú učenie Katolíckej cirkvi. Nedávno bol uverejnený odborný článok Mateja Mihalíka, ktorý rieši túto problematiku. Autor s poukazom na viaceré americké odborné zdroje konštatuje jednoznačný záver: veda stanovila, že ľudský život sa začína oplodnením. Zygota, vznikajúca spojením vajíčka so spermiou v lone matky, spĺňa definíciu samostatného ľudského organizmu. Je to teda človek. (Porov. Mihalík. M. Veda: ľudský život začína počatím, zygota spĺňa definíciu organizmu. Dostupné na internete: dennikn.sk/blog.)

Známa slovenská lekárska kapacita MUDr. Imrich Benický uvádza: „Podľa modernej molekulárnej biológie je celý človek zakódovaný už v oplodnenom vajíčku. Nositeľmi genetickej informácie sú chromozómy... Tým je biologicky jasne dokázané, že človek je od prvopočiatku človek a nemusí, ako to tvrdil Haeckel, prechádzať počas vnútromaternicového vývoja všetkými vývojovými štádiami živočíšnych druhov v skrátenej forme. Blechschmidt na základe embryologických štúdií dokazuje, že práve rané štádiá ľudského vývoja sa veľmi líšia od raných štádií vývoja iných druhov. V oplodnenom vajíčku je obsiahnutá úplná genetická informácia, a to v podobe neopakovateľnej génovej kombinácie (tých kombinácií môže byť 70 biliónov!).“ (Benický I. Prerušený zázrak života. In: Spoločenstvo života. Dostupné na internete: spz.pavolmaria.org.)

Aj podľa najnovších výdobytkov vedy sa teda ľudský život začína v momente oplodnenia a v zmysle právnych predpisov každej civilizovanej spoločnosti má mať neodňateľný nárok na ochranu.

Je však potrebné chrániť aj život matiek, ktoré podstupujú potrat. Ako uvádza Spravodajca o. z. Fórum života v čísle 2/2009, tieto ženy tvoria rizikovú skupinu obyvateľstva. Na základe „štatistickej analýzy Fínskeho národného výskumného a rozvojového centra pre zdravie a sociálne veci, ktorá bola realizovaná na 9192 ženách, do 1 roka po umelom potrate zomrelo v dôsledku samovraždy v porovnaní s netehotnými ženami až 3,7 krát viac žien. Najprekvapivejšie bolo zistenie, že ženy po umelom potrate sa 4 krát častejšie stali obeťou násilného činu so smrteľnými následkami ako ženy, ktoré neboli tehotné. Ako jeden z dôvodov sa predpokladá rizikovejšie správanie takýchto žien. Hlavným dôvodom je znížená sebaúcta a strata úcty k vlastnému životu, pre ktoré sa tieto ženy menej bránia na nich páchanom násiliu. Štúdia realizovaná na amerických a ruských ženách hovorí o tom, že 65 % žien trpí postabortívnym syndrómom a až 83 % žien nebola pred umelým potratom poskytnutá dostatočná podpora a pomoc“ (Informatívna kampaň o postabortívnom syndróme. In: Spravodajca o. z. Fórum života. 2009. ročník 6, číslo 2, s.13. Dostupné na internete: www.forumzivota.sk).

Žiada sa v tejto súvislosti zdôrazniť, že spomínaný výskum neorganizovala nijaká katolícka inštitúcia, ale výskumné a rozvojové centrum vo Fínsku, teda sekulárna inštitúcia s absolútne indiferentným postojom k akémukoľvek náboženstvu.

Pravda je taká, že umelý potrat zanecháva na psychike ženy, ktorá ho podstúpi, trvalé následky. Ba niektoré ženy sa aj na smrteľnej posteli vyrovnávajú s ťažkými traumami, spôsobenými umelým potratom. Ak by týmto ženám v najťažšej chvíli, teda vo chvíli rozhodovania, či si dieťa ponechať alebo podstúpiť umelý potrat, ponúkol niekto alternatívu, nemuseli by umierať s ťažkými ranami na duši. Týmto ženám nepomôžu populistické, predvolebné blufy Juraja Miškova.

Katolícke organizácie nechcú hlásať nenávisť, ale lásku. Nechcú ženy odsudzovať ani trestať, ale chcú im pomôcť. Ponúkajú alternatívu. Veľkú úctu a rešpekt si vyslúžili organizátori Národného pochodu za život, ktorí pripravili leták s návodom, ako možno pomôcť tehotnej mamičke v núdzi bez osočovania či znevažovania. (Porov. Pochod za život >> Konkrétna pomoc. Dostupné na internete: pochodzazivot.sk/pomoc.)

Ak by sa do záchrany životov tehotných žien a nenarodených detí investovalo toľko energie a finančných prostriedkov, koľko sa investuje do rôznych pochybných projektov, mohlo by byť zachránených veľa zbytočne zmarených ľudských životov bez toho, aby niekto niekoho znevažoval či očierňoval.

Karol Dučák

::

Prečítajte si:

Pochod za život

Poskytujú pomoc ľuďom v núdzi

Muž, žena, dieťa, rodina, spoločnosť