Nedávna zákonodarná iniciatíva troch poslancov
slovenského parlamentu (Štefan Kuffa, Marián Kvasnička, Jozef Mikloško),
zameraná na zvýšenie ochrany nenarodených, bola parlamentnou väčšinou
odmietnutá. Na dôvažok, v liberálnych, protikresťanských, proticirkevných
médiách vyvolala až nenávistné reakcie. Jedno i druhé sa dalo očakávať, už
menej očakávané boli odmietavé reakcie zo strany niektorých (pomýlených)
kresťanov.
Našli sa takí – podľa vlastných slov
obhajcovia života a kresťanských hodnôt – čo hovorili v tom súvise
o góle do vlastnej bránky. Spomínaná iniciatíva vraj ublížila kresťanom
a zosmiešnila ich v očiach ostatných. Jeden z diskutérov, ako
som zachytil, sa vyjadril v tom zmysle, že takéto aktivity robia
z kresťanov stredovekých tmárov. Nuž, keď aj opomeniem nemiestnu
a hlúpu zmienku o akomsi temnom stredoveku, musím povedať
jednoznačne: v základných morálnych, resp. vieroučných otázkach nie je
možný kompromis!
Milí „limonádoví“ kresťania, chcete byť
zadobre s Pánom Bohom aj s „ostatnými“? Chcete slúžiť dvom pánom naraz? To
je zradné! Chcete obhajovať kresťanské princípy a zároveň sa páčiť svetu?
Ale to sa nedá!
Skrátka, v dnešnom spoločenskom prostredí
sú len dve možnosti: alebo budeme poslúchať Boha, alebo budeme prikyvovať
bezbožnému sekularizmu a ľuďom, ktorým je Desatoro na smiech. To platí aj
vo sfére politiky. Konzervativizmus v štýle „len aby to nebolelo, len aby
sme nestratili voličské hlasy“ je falošný, je to obielený hrob, cesta do
záhuby...
Poznámka na záver: Podľa informácií, ktoré
mám, páni Kuffa a Kvasnička v nasledujúcich voľbách nekandidujú. Pán
Mikloško kandiduje za Kresťanskodemokratické hnutie. Mal by dostať preferenčný
hlas od každého, kto bude KDH voliť.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
anonymný 1
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že na tento, kresťanov karhajúci článok, ako odpoveď, je patričný text od bývalého katolíckeho kňaza Jána Horárika:
"Rímska hierarchia je poldruhatisícročná čierna armáda, na ktorej zástavách je napísané ohňom a krvou: cez nás hovorí Boh, cez nás panuje Kristus, na nás zostúpil Duch svätý, Biblia ostáva uzavretá; len u nás a cez nás možno nájsť spásu; smrť kacírom a mysliteľom; ani žena, ani národ, ani ľudstvo, ani svet, iba pápež určuje spôsob nášho jednania; cirkevný zákon stojí nad zákonom krajiny; Boha musíme viac poslúchať ako človeka; lebo ak Boh je s nami, kto môže byť proti nám? Do každej z týchto zástav, avšak viditeľne iba oku slobodného rozumu, je votkané heslo: My sme Boh, Kristus a Duch svätý.“
Teda, ak kresťania majú takýto zákon, aký predkladali traja poslanci v NR SR, prečo mali záujem ho vnútiť celej spoločnosti, ktorá ho z veľmi rozumných dôvodov odmieta?
Ako hovorí ľudová múdrosť: Poturčenec horší od Turka.
OdstrániťPodľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi: "Každý človek, ktorý hľadá pravdu a plní Božiu vôľu tak, ako ju pozná, môže byť spasený, hoci nepozná Kristovo evanjelium a jeho Cirkev.".
OdpovedaťOdstrániťTakže tvrdenie o krvavom nápise hlásajúcom, že "len u nás a cez nás možno nájsť spásu", je nepravdivé. Keby bývalý katolícky kňaz čítal katechizmus ...
Nechápem, ako sa človek, ako Ján Horárik, mohol stať katolíckym kňazom. Veď ten neuteká ďaleko od nášho zhavraneného protestantského brata Michala.
OdpovedaťOdstrániťanonymný 1
OdstrániťJán Horárik mal nielen dar viery ale aj rozumu a ten aj používal. Aj keď bol vysvätený za kňaza, stal sa ateistom.
Cesty Božie sú rôzne. Ja som bol zase do 24 rokov ateistom. Potom som začal používať tú guľu, ktorú mám na krku nielen na jedenie, ale aj na rozmýšľanie. Vďaka tomu som uveril, nechal sa pokrstiť a teraz som už zopár desaťročí veriaci. A nemenil by som naspäť.
OdstrániťNa stránke „spravy.vyveska.sk“ redakcia pridala k tomuto článku krátky komentár. Podľa neho „je na diskusiu, či je lepšie presadzovať prolife zákony profesionálne po dôkladnom zvážení taktiky, alebo radšej viesť partizánsku vojnu s nejasným výsledkom“.
OdpovedaťOdstrániťK tomu mám pripomienky:
Samozrejme, ak takto postavíme otázku, núti nás to povedať, že prednosť treba dať profesionalite. V tom a potiaľ súhlasím – každý by mal pracovať na svojom poli tak ako najlepšie vie, pokiaľ možno kvalitne, na profesionálnej úrovni... Lenže ani profesionálny prístup nezaručí jasný výsledok. Z druhej strany, aj partizánsku vojnu možno viesť takticky a profesionálne.
V podstate však platí, že taktizovanie sa nevypláca, taktizovanie vo veci viery je priam neprípustné. A keď niekto príde s iniciatívou v prospech našej veci, aj keď nie podľa našich predstáv, mali by sme ju podporiť, alebo aspoň mlčať, a nie ju verejne zhadzovať.
Anonym 2, zámerne poukazujete na takú osobnosť z histórie ako bol Ján Horárik? Podľa charakteristiky prof. J. Dubnického bol Horárik z ideologického hľadiska predovšetkým osvietenský racionalistický voľnomyšlienkar, opierajúci sa o novšiu idealistickú a tiež materialistickú filozofiu. Politicky bol vraj bojovníkom za demokratické slobody, pričom sám vystupoval ako demokratický humanista. Bol tiež neúnavným a dôsledným kritikom cirkvi, a jeho postoje tiež ovplyvnilo dielo Feurbacha, ktorý bol zdá sa mi neústupčivý ateista. Osobne si myslím, že odmietnuť tento zákon nebolo dobré riešenie.
OdpovedaťOdstrániť