Bieda našej politiky

Nepravá pravicovosť a falošný konzervativizmus

Vo svojej občianskej publicistike zväčša kriticky hodnotím súčasné dianie, ako aj mentálne nastavenie spoločnosti. Poukazujem na množiace sa negatívne javy: cynizmus, ľahostajnosť, relativizovanie a potláčanie kresťanských hodnôt, barbarizáciu kultúry; osobitne odsudzujem – ako to nazývam – život s požičanou hlavou, teda to, že mnohí ľudia žijú akosi bezmyšlienkovito, podľa módy, podľa iných, podľa toho, čo im predkladajú takzvané celebrity, pričom akoby sa zriekali vlastného svetonázoru a ideí, pre ktoré sa oplatí žiť i zomrieť.

Napriek tomu konštatujem, že v jadre slovenského národa ešte stále pretrváva normálnosť, zdravé vedomie a schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom. Slováci majú v sebe hlboko zakorenenú zemitosť, prezieravosť roľníka, uvedomujúceho si súvis medzi sejbou a žatvou. Je to prirodzená konzervatívnosť, ktorá nemá nič spoločné s politikárčením, kladenie dôrazu na kontinuitu, skúsenosť, zachovávanie tradičných noriem a osvedčených pravidiel.

Hovorím o celkom normálnych, samozrejmých postojoch a požiadavkách: zachovanie osobnej a verejnej bezpečnosti, vyváženosť v medzinárodných vzťahoch, ochrana štátnej zvrchovanosti, presadzovanie sociálnej spravodlivosti, pestovanie rodnej reči, rozvoj národnej kultúry, ochrana rodiny a mravnosti, ale aj a v neposlednom rade uplatňovanie kresťanského hodnotového systému v každej sfére života. A práve na tom vidno biedu slovenskej politiky (pravdaže, nejde len o problém Slovenska). Politické strany – a osobitne tie, ktoré navonok proklamujú spätosť s národom, kresťanstvom, konzervativizmom, pravicovosťou – dlhodobo zrádzajú požiadavky väčšiny národa, či už vyslovené alebo nevyslovené.

Za posledné štvrťstoročie, od zmeny režimu, sme na Slovensku nemali významnú (dostatočne priebojnú) politickú stranu, ktorá by dôsledne, poctivo obhajovala tri nosné piliere nášho spoločenského bytia: kresťanský, národný a sociálny. Paradoxom doby je to, že v praktickej parlamentnej politike posledných rokov spomínané princípy najviac obhajuje strana Smer, zatiaľ čo takzvaná pravicová opozícia vybíja svoju energiu v egoizme, žabomyších sporoch a v hrách na „politickú korektnosť“. 

V takejto situácii sa nemožno diviť narastajúcej skepse a znechuteniu občana – voliča. A zrejme ani najbližšie parlamentné voľby neprinesú zásadnú zmenu. To nás však nezbavuje morálnej povinnosti zúčastniť sa volieb a rozhodnúť sa v nich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Konzervatívny denník?

Bude mať kto zhasnúť?