V politike: Jozef Mikloško

Rozhovor s poslancom NR SR Jozefom Mikloškom

Pán Mikloško, vaše záujmy a verejné aktivity sú rôznorodé, ale širšia verejnosť vás vníma hlavne ako politika. Čo vám pôsobenie v politike dalo a čo vzalo? Čo považujete v tejto sfére za najdôležitejšie?

Do politiky som z ulice vpadol po roku 1989. Predtým som 27 rokov robil matematický výskum na SAV. Keď sa v roku 1990 rozhodlo, že idem za KDH do federálnej vlády, na druhý deň ma brala šestotrojka na dva roky do Prahy. Mandát poslanca v Slovenskej národnej rade išiel bokom. Boli to nadšené časy, na ktoré sa nedá zabudnúť, aj keby ste chceli. Z vedy mi asi zostalo abstraktné myslenie, asociatívny prístup k pamäti, rozlišovanie podstatného od vedľajšieho, aj rýchle hovorenie a skákanie myšlienok, čo nevyzerá dobre. Politika mi dala radosť byť v prvej línii pádu komunizmu, množstvo známostí a priateľstiev, veľa cestovania po svete, možnosť pozitívne ovplyvňovať domáce veci, aj nevšedné zážitky, ktoré som opísal v svojich knihách.

Potom, po polroku vo Federálnom zhromaždení, som sa vrátil plný skúseností domov, dlho o ne nebol záujem. Do vysokej politiky som sa dostal po dvadsiatich rokoch, keď som sa v roku 2012 prekrúžkoval z č. 34 do NR SR. Politika mi vzala veľa času, súkromie, možnosť byť viac s rodinou, venovať sa literatúre, mať stále pred sebou veľa rozčítaných kníh. Metódou drobných krokov a paralelnou prácou sa však všetko dá stihnúť. Treba mať výdrž a trpezlivosť, byť pracovitý, naplno sa venovať tomu, čo máte pred sebou, mať pozitívny prístup k riešeniu problémov, nestrácať humor a nezašpiniť si ruky a najmä srdce.

Vaša politická činnosť je spätá s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH). Považujete KDH, vzhľadom na vzrastajúcu spoločenskú krízu a s tým spojené výzvy, za perspektívnu politickú silu?

Všetky problémy dneška súvisia s krízou morálky. Ak Boh neexistuje, všetko je dovolené. Kresťanská demokracia dokázala najmä po vojne v mnohých krajinách urobiť podstatný pokrok, znova ich vybudovať a prispieť k reunifikácii Európy. Pokusy zaviesť myšlienky a zásady Kristovej Reči na hore do všetkých oblastí života, aj politiky, zostávajú ideálom, ale stojí za to vždy znova sa o to pokúšať. Myšlienka, že niekto tu je nad vami, kto pozná a hodnotí aj vaše myšlienky, by mala podnecovať politikov slúžiť druhým, nie sebe. Nakoľko sa to KDH darí, zhodnotia voliči, aj keď dnes verejnú mienku určujú médiá, ktoré prinášajú množstvo protichodných správ. Problémy dneška – korupciu, klientelizmus, zmanipulované verejné obstarávania, neplatenie faktúr, exekúcie, nefunkčné súdnictvo, finančné špekulácie, atď., môžu vyriešiť iba ľudia čestní, ktorí sú aj výborní odborníci. V KDH takých máme, ale stále ich je málo. Našou Magnou chartou by malo byť sociálne učenie cirkvi a jeho dennodenná aplikácia v živote v prospech občanov Slovenska.

Nedávno ste spolu s ďalšími dvoma poslancami – Štefanom Kuffom a Mariánom Kvasničkom – navrhli legislatívne zmeny zamerané na zvýšenie ochrany nenarodených. Aký je osud tejto iniciatívy?

Je to beh na dlhé trate: masové pochody za život, manifesty, miliónové  referendum, veľa pamätníkov nenarodeným, už trinásta sviečka za nenarodených (1. 11.), pätnásty Deň počatého života (25. 3.), atď., nemožno to nechať bez povšimnutia. Na Slovensku sa doteraz nemohlo narodiť asi 1,36 milióna detí. Vo svete akoby denne havarovalo 235 lietadiel, každé so 466 deťmi na palube. Téma ochrany života, ktorá je hodná diskusie, sa do pléna NR SR v tomto volebnom období nedostala. Tento zákon sme preto dali do programu poslednej pracovnej schôdze. Ide o zákony s maximalistickým požiadavkami, zohľadňujúce učenie cirkvi. Roky na nich pracovali odborníci, aj keď nebolo toho, kto by ich predstavil.

Každého človeka treba chrániť od počatia po prirodzenú smrť.  Ochrana života, to je okrem potratov aj eutanázia, trest smrti, predávanie orgánov, génové manipulácie, asistovaná reprodukcia a iné bioetické témy. Potraty sú mnohoparametrický problém, riešenie je vo výchove úcty k životu, sexuálnej výchove, zdravotnej starostlivosti, zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie rodín, podpore mnohodetných rodín, výstavbe sociálnych bytov a azylových domov pre slobodné matky, je to aj vec legislatívy. Zákon však nič nezmení, ak sa nezmenia srdcia ľudí. Rokovanie o týchto zákonov sa už začalo, pokračujúcu rozpravu v parlamente otvorí môj príspevok.

Ako by mal v sekularizovanom prostredí postupovať kresťanský politik pri obhajobe kresťanských morálnych zásad? Mal by ich presadzovať bez ohľadu na okolnosti, alebo je prípustná aj cesta kompromisov?

Pri dnešnom rozštiepení spoločnosti je politika vec spojencov, spolupráce ľudí podobných, aj keď nie rovnakých názorov. Treba kúriť drevom aké máme, to si vyžaduje aj kompromisy. Sú však veci zásadné, kde nemožno povoliť. Treba žiť a konať podľa svojho svedomia a hľadať pravdu. Kardinál J. Ratzinger povedal: „Do neba je veľa ciest, toľko, koľko je ľudí.“ Všetci ľudia sú deti Božie, stvorené na Jeho obraz. V každom je dobro, treba ho hľadať. Nakoľko vidíme, že aj pri najlepšej vôli sa často mýlime, treba aj vlastné činy denne skúmať. Kristus paradoxne hľadá najmä stratenú ovečku, nie tie, ktoré idú po ceste. Je tajomstvom, prečo je to tak. Aj keď tomu nerozumieme, musíme konať podobne. Ctiť si každého človeka, neurážať, neponižovať a neodsudzovať ho. Odpustiť a zabudnúť, ako ináč sa dá milovať našich nepriateľov? Na vlastnom živote som zistil, že treba hľadať najprv kráľovstvo Božie a všetko ostatné sa vám pridá. Som rád, že Boh je milosrdný a až potom spravodlivý.

Moja posledná otázka sa týka vašich literárnych aktivít. Ste autorom siedmich kníh. Chystáte ďalšie? Priblížte, prosím, našim čitateľom svoje tvorivé plány.

Knihu „Strieborná ruža“, prináša celoživotné spomienky, stretnutia s dobrými a často zabudnutými ľuďmi, lyrické úvahy, aj nevšedné udalosti, ktoré som prežil v zahraničí. Na jej dokončenie by stačil mesiac sústredenej práce. Rozpracovaná je aj kniha „Ľudia, roky, udalosti“, kde sa zamýšľam, čo nám a mne priniesol každý rok, od roku 1939. Myšlienky do knihy „Ako sme boli starí“ zbieram, triedim a zapisujem. Brat Marián mi sľúbil spoluprácu, ale iba na knihe „Ako sme boli mŕtvi“. Často blogujem a píšem všelijaké články, denne statusy na Facebook. Spisovateľstvo je droga, ktorej sa dočasne zbavíte, keď vydáte knihu. Keď chcete niečo dokázať, bez vášne, tvrdej práce a aj ctižiadostivosti sa nič nedá urobiť. Mať pár mesiacov času niekde pod briezkami s počítačom a množstvom papieru, to by bolo!

Za rozhovor ďakuje Ján Maršálek