Moc a nemoc médií

11. 1. 2016

Voľby sa blížia a reklamný smog hustne. Kandidáti na poslancov sa nám predstavujú a sľubujú, že s nimi bude nám (Slovensku) lepšie. Veríme im? A komu môžeme veriť? Na to si musí dať odpoveď každý sám a za seba.

12. 1. 2016

Médiá informujú o ďalšom samovražednom útoku zacielenom na turistov z Európy, tentoraz v tureckom Istanbule. Zlo bolo vždy vo svete. Ale nie je ho v súčasnosti akosi priveľa? Bez viery v Ježiša Krista by sa mohlo zdať, že zlo je silnejšie ako dobro.

13. 1. 2016

Vláda SR schválila akčný plán zameraný na „predchádzanie rasizmu, xenofóbie a iných foriem intolerancie“. V záľahe takto orientovaných akčných plánov a programových dokumentov či rôznych stratégií najviac trpí zdravý rozum. Istého redaktoríka napríklad trápi, že podľa výsledkov nejakého prieskumu si veľká časť Slovákov neželá životného partnera iného vierovyznania. Redaktoríkovi ani nenapadne, že by to mohol byť aj prejav normálneho úsudku a poznania – veď spolužitie s človekom, ktorý uznáva inú hierarchiu hodnôt, býva ťažké a prináša problémy a dilemy, ktorým je lepšie predísť.

14. 1. 2016

V závere roka 2015 vyšla pod názvom Andante nová zbierka veršov Blažeja Beláka (vydavateľstvo Post Scriptum). Práve ju čítam. V prvom pláne ide o odľahčené, voľne plynúce, mierne ironické texty, v druhom pláne o vážne výpovede, reflektujúce spoločenské pohyby a posuny uplynulých rokov a desaťročí, ktoré, samozrejme, majú vplyv na prítomnosť.

15. 1. 2016

Zdá sa, že naši komentátori a politológovia – tí mediálne preferovaní – nepripúšťajú zásadnejšiu zmenu rozloženia politických síl na Slovensku, resp. v Európe. Nepripúšťajú ani zásadnejšiu zmenu spoločenskej situácie a nálady. Aj migračnú krízu predstavujú ako nepodstatnú politickú tému, vyvolanú pred voľbami stranou Smer. Akosi nevedia pochopiť, že realita je väčšia než predstavy a zámery politikov.

16. 1. 2016

Slovenský rozhlas počúvam takmer denne už niekoľko desaťročí. Mám teda možnosť a hádam aj právo porovnávať a hodnotiť jeho program. Žiaľ, za posledné roky musím konštatovať  pozvoľný úpadok, či už ide o štruktúru vysielania, dramaturgiu, tematické a obsahové zameranie, ale aj profesionalitu redaktorov a ich jazykový prejav. Verejnoprávny rozhlas nepozdvihol ostatných (súkromných, komerčných) vysielateľov, ale sám klesol už takmer na ich úroveň.

Osobitne chcem spomenúť najpočúvanejší okruh: Rádio Slovensko. Zaznamenávam zbytočne a nepekne rýchle tempo reči, „drvenie“ slov, prehrešky proti jazykovým pravidlám, časté používanie bohemizmov a anglicizmov, agresívnu alebo ironickú dikciu... Nehovoriac o obsahu slovného prejavu, ktorý je zväčša banálny a nezriedka až bulvárny.

Kedy sa kompetentní zobudia a spravia poriadok?!

17. 1. 2016

Z dnes odvysielaných televíznych debát o politike mi vyplynula, okrem iného, jedna myšlienka, ktorá vyznieva aforisticky, no je vážne pravdivá: Hlavným pravidlom európskych politických elít je nedodržiavanie pravidiel.

18. 1. 2016

Liberáli si radi robia posmešky z vnímania spisovateľa ako svedomia národa. Pritom im akosi neprekáža, keď sa do takej pozície stavajú predajní novinári a zabávači. Taký zabávač sa chce vyjadrovať k závažným celospoločenským témam, novinár si zas myslí, že ako samozvaný predstaviteľ pokroku môže všetkých navôkol nálepkovať a známkovať.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci glosár: Slabiny demokracie.

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.