|
Vlado Gregor |
Ak poznáme pravdu,
viditeľnú často len zo spodku spoločenského rebríčka, stávame sa slobodnými...
Hádam najtvrdším orieškom v chápaní
kresťanstva je Ježišovo blahoslavenstvo o chudobných, alebo chudobných v duchu.
Keď sa človek zamyslí nad ľudovou zbožnosťou a mariánskymi púťami, vidí tam
priamy protiklad s organizáciami typu slobodomurárstva a elitárstva. Kým na
púťach sa stretávajú hlavne chudobní ľudia a vystupujú verejne, v rôznych
elitných kluboch si navzájom fandia bohatí, úspešní a neverejní, ba až úmyselne
utajovaní.
Kristus hovorí, že úzka je cesta a tesná je
brána do kráľovstva nebeského, ale nehovorí, že na vstup doň treba mimoriadne
talenty a oslnivú kariéru. Veľa vecí človek pochopí totiž len vtedy, keď sa od
takýchto cieľov a sebapresadzovania oslobodí. Pretože len ak poznáme
pravdu, viditeľnú často len zo spodku spoločenského rebríčka, stávame sa
slobodnými.
Paradoxné je, že najmenej slobody,
otvorenosti, tolerancie a milosrdenstva sa vyskytuje práve na rôznych
vyberaných fórach, kde sa uplatňujú zaručené metódy kvalifikovanosti,
vzdelanosti, vzájomnej zaručenosti a nespochybniteľnosti. Je to celkom jasný
odklon od úcty k Bohu, jeho prozreteľnosti a nevyspytateľnosti, a príklon
k sebazbožňovaniu človeka, čo je vlastne to neustále sa opakujúce biblické
pokušenie „byť ako Boh“.
Je teraz tendencia hovoriť o kresťanstve a
zvlášť o katolicizme všetko zlé a dokonca uprednostňovať staroveké
pohanstvo. Ale, milí moji, ktorá organizácia dlhodobo poskytuje viac možností
a ktorá poskytuje také množstvo tolerancie a odpustenia ako to profanované
kresťanstvo?
Veď aj najviac tých pohanských a ľudových
tradícií sa zachovalo prostredníctvom katolíckej Cirkvi! Hromnice,
Turíce, Veľká noc aj Vianoce sú plné dávnych zvykov odetých do kresťanského
rúcha. Čo bolo nekompromisne a možno aj príliš urýchlene odstránené, to boli
ľudské obete, mnohoženstvo a otroctvo. Feudalizmus iste nebol rajom na zemi,
ale viac presadzoval hodnotu človeka ako otrokárstvo.
Možno sa to nezdá, ale dlhodobo a programovo
sa snažím nebyť zlomyseľný. „Boh je rafinovaný, ale nie je zlomyseľný,“ povedal
nedávno Einstein, a oveľa dávnejšie si povzdychol Juvenalis, že „ťažké je
nepísať satiru“.
Hovoria mi totiž, že som teraz priveľmi
pritvrdil, ale pochopte to – nielen mne sa zdvíha žalúdok, keď vidím a
sledujem, ako sa z Cirkvi, z tajomného tela Kristovho, vyrába akýsi spolok na
ochranu zvierat. Isteže, treba veci plánovať, aj svet treba zlepšovať
a riadiť, a to aj v globálnom meradle, ale neexistujú len limity rastu,
ale aj limity opovážlivosti a pýchy, ktoré nevedú k reálnemu milosrdenstvu, ale
k nemilosrdným katastrofám.
Toho tvorenia nových a už vraj riadne
usporiadaných spoločností sme už zažili dosť a je smutný pohľad na to, ako sa
ružové sny, ktoré sa neskôr sfarbujú do krvava, neustále vracajú. Je z toho
človeku ťažko a nechápe, ako sa môže propagovať reálne milosrdenstvo bez
reálnej pokory a bez reálneho odhadovania svojich možností a schopností, teda
bez pokánia.
KAJAJTE SA A VERTE EVANJELIU!
(Vianoce 2015)
::
Svoj postoj k danej problematike máte
možnosť vyjadriť formou komentára pod článkom. Môžete nám tiež napísať na
adresu: redakcia@priestornet.com.
Kde niet Boha, tam nastupujú bôžikovia, modly a démoni. Je to stará známa a overená pravda. Len niektorí takzvaní humanisti si myslia, že popretím viery sa človek, resp. spoločnosť oslobodí od všetkej ťarchy.
OdpovedaťOdstrániťMilý Vlado Gregor, dlhodobejšie sledujem Vaše "filozofické" úvahy. Priznám sa, že občas vôbec nerozumiem tomu, čo nám, obyčajným smrteľníkom, ktorí veľmi potrebujú milosrdenstvo, hlásané sv. otcom Františkom. Už v minulosti sa Vám ho podarilo celkom "nemilosrdne"ohodnotiť. Do akého klubu ste ho zaradili? Do Vášho alebo medzi elitu? Môžete nám vysvetliť, prečo bolo predčasné odstránenie ľudských obetí? Vari po nich túžite? Skúste si o tom pohovoriť s Vašim spovedníkom. Peter Šulák
OdpovedaťOdstrániť