Ružové sny niekedy krvavejú

Vlado Gregor

Ak poznáme pravdu, viditeľnú často len zo spodku spoločenského rebríčka, stávame sa slobodnými...

Hádam najtvrdším orieškom v chápaní kresťanstva je Ježišovo blahoslavenstvo o chudobných, alebo chudobných v duchu. Keď sa človek zamyslí nad ľudovou zbožnosťou a mariánskymi púťami, vidí tam priamy protiklad s organizáciami typu slobodomurárstva a elitárstva. Kým na púťach  sa stretávajú hlavne chudobní ľudia a vystupujú verejne, v rôznych elitných kluboch si navzájom fandia bohatí, úspešní a neverejní, ba až úmyselne utajovaní.

Kristus hovorí, že úzka je cesta a tesná je brána do kráľovstva nebeského, ale nehovorí, že na vstup doň treba mimoriadne talenty a oslnivú kariéru. Veľa vecí človek pochopí totiž len vtedy, keď sa od takýchto cieľov a sebapresadzovania oslobodí. Pretože len ak poznáme pravdu, viditeľnú často len zo spodku spoločenského rebríčka, stávame sa slobodnými.

Paradoxné je, že najmenej slobody, otvorenosti, tolerancie a milosrdenstva sa vyskytuje práve na rôznych vyberaných fórach, kde sa uplatňujú zaručené metódy kvalifikovanosti, vzdelanosti, vzájomnej zaručenosti a nespochybniteľnosti. Je to celkom jasný odklon od úcty k Bohu, jeho prozreteľnosti a nevyspytateľnosti, a príklon k sebazbožňovaniu človeka, čo je vlastne to neustále sa opakujúce biblické pokušenie „byť ako Boh“.

Je teraz tendencia hovoriť o kresťanstve a zvlášť o katolicizme všetko zlé a dokonca uprednostňovať staroveké pohanstvo. Ale, milí moji, ktorá organizácia dlhodobo poskytuje viac možností a ktorá poskytuje také množstvo tolerancie a odpustenia ako to profanované kresťanstvo?

Veď aj najviac tých pohanských a ľudových tradícií sa zachovalo prostredníctvom  katolíckej Cirkvi! Hromnice, Turíce, Veľká noc aj Vianoce sú plné dávnych zvykov odetých do kresťanského rúcha. Čo bolo nekompromisne a možno aj príliš urýchlene odstránené, to boli ľudské obete, mnohoženstvo a otroctvo. Feudalizmus iste nebol rajom na zemi, ale viac presadzoval hodnotu človeka ako otrokárstvo.

Možno sa to nezdá, ale dlhodobo a programovo sa snažím nebyť zlomyseľný. „Boh je rafinovaný, ale nie je zlomyseľný,“ povedal nedávno Einstein, a oveľa dávnejšie si povzdychol Juvenalis, že „ťažké je nepísať satiru“.

Hovoria mi totiž, že som teraz priveľmi pritvrdil, ale pochopte to – nielen mne sa zdvíha žalúdok, keď vidím a sledujem, ako sa z Cirkvi, z tajomného tela Kristovho, vyrába akýsi spolok na ochranu zvierat. Isteže, treba veci plánovať, aj svet treba zlepšovať a riadiť, a to aj v globálnom meradle, ale neexistujú len limity rastu, ale aj limity opovážlivosti a pýchy, ktoré nevedú k reálnemu milosrdenstvu, ale k nemilosrdným katastrofám.

Toho tvorenia nových a už vraj riadne usporiadaných spoločností sme už zažili dosť a je smutný pohľad na to, ako sa ružové sny, ktoré sa neskôr sfarbujú do krvava, neustále vracajú. Je z toho človeku ťažko a nechápe, ako sa môže propagovať reálne milosrdenstvo bez reálnej pokory a bez reálneho odhadovania svojich možností a schopností, teda bez pokánia.

KAJAJTE SA A VERTE EVANJELIU!

(Vianoce 2015)

Vlado Gregor

::

Svoj postoj k danej problematike máte možnosť vyjadriť formou komentára pod článkom. Môžete nám tiež napísať na adresu: redakcia@priestornet.com.