Kde je viac lásky, tam je pravda, pretože tam je Boh a jeho
kráľovstvo.
(Svätá Hildegarda z Bingenu)
Náš Boh je láska. Taká láska, ktorá nás ľudí
robí ľuďmi, taká, ktorá nás obohacuje a robí šťastnými. Božia láska nás aj
zaväzuje – musíme žiť tak, ako nám to Boh zanechal vo svojich Prikázaniach, a tak, ako
tieto Prikázania rozvinul a naplnil Boží Syn, Ježiš Kristus.
Boh je láska a Ježiš je cesta, pravda
a život. Paradoxom je, že ukrižovaním Božieho Syna sme dosiahli najväčšiu
milosť – večný život, odpustenie hriechov a možnosť spočinúť v Božom
kráľovstve. Iba život v pravde a láske môže naplniť tento ušľachtilý
cieľ!
Svätá Hildegarda asi nevedela to čo vedel pán Attenborugh:
OdpovedaťOdstrániť"Keď kreacionisti hovoria o bohu ako o stvoriteľovi každého jedného druhu ako samostatnom akte, vždy uvádzajú ako príklad kolibríky, orchidey, slnečnice a iné krásne veci.
Ale zabúdajú na parazitické červy, ktoré plávajú okom malého chlapca sediaceho na brehu rieky v západnej Afrike, ktoré z neho spravia slepca.
A ja sa ich teda pýtam 'Hovoríte mi, že boh v ktorého veríte, milosrdný boh, ktorý stvoril každú jednu vec individuálne, hovoríte, že tento boh stvoril červa, ktorý nemôže prežiť inak ako v oku nevinného dieťaťa? Pretože to neznie ako boh plný milosrdenstva.'
Osobne pokladám za úžasnejšie a krajšie, že stvorenie, naša prítomnosť vo svete, je kumulácia, alebo aspoň jeden z posledných produktov 3000 miliónov rokov organickej evolúcie, namiesto nejakého lacného triku ako vybratie rebra z mužského boku."
Lebo by asi nenapísala, že Boh je láska.
Svätá Hildegarda z Bingenu žila v prísnej askéze a s nalomeným zdravím. Zaiste vedela, čo je to bolesť a utrpenie a uvedomovala si existenciu zla. Čo napísala, je podložené tým, že videla ďalej a hlbšie ako väčšina ľudí. Už od detstva mávala zjavenia. Vo svojej dobe patrila k najuznávanejším osobnostiam, radili sa s ňou kniežatá i biskupi, králi i obyčajní ľudia.
OdstrániťViete, čo je lacné? Lacné je zneužívať city a stále opakovať tvrdenia typu „keby bol Boh, nedopustil by utrpenie detí“.
Rád tu zacitujem z Chestertonovej Ortodoxie:
„Materializmus za výklad sveta považuje istý druh šialenej jednoduchosti. Kvalitou sa podobá šialencovmu tvrdeniu: máme hneď pocit, že všetko zachytáva a všetko aj vynecháva. Materialista chápe všetko, ale nie všetko sa zdá byť hodno pochopenia. Jeho vesmír je možno úplný v každom nite a ozubenom koliesku, ale aj tak je menší než náš svet.“
Pridám ešte Chestertonovu isto dobre mienenú radu:
„Ak niekto zamýšľa niečo spochybniť, mal by začať tým, čo nespochybňuje.“