Povolebné nadýchnutie

Ak odmietame hovoriť pravdu do očí, nejaký malér nás už tomu naučí

Vlado Gregor

V minulej úvahe a či reportáži som sa snažil okrem iného naznačiť, že pre niekoho peniaze sú, pre iného nie, a pre niektorých nebudú nikdy. Bolo to tak doteraz a bude to aj po týchto voľbách... Jedno je fakt, že Slovensko sa nadýchlo a je mi to veľkou radosťou, oživením a aj konkrétnym zadosťučinením.

Chorobou, ktorá ohrozuje kresťanstvo a celú takzvanú euroatlantickú a židovsko-kresťanskú civilizáciu, je to, že sme popreli existenciu objektívnej pravdy, prestali sme veriť na bezpodmienečnú platnosť určitých morálnych zásad a neveríme už ani na Božiu prozreteľnosť, na jeho pevnú ruku v riadení sveta a vesmíru. Zaumienili sme si, že je dôležitejšie byť s každým zadobre, ako hľadať pravdu a spravodlivosť, to Božie kráľovstvo, ktorého dvere sa nám pri poctivom a úpornom klopaní otvárajú už v tomto svete a živote.

Ako hovoria proroci, beda bude národu, ktorý tvrdí, že čierne je biele, biele je čierne a že úplne najlepšie je všetko dokonale pestrofarebné. Každý človek má svoje záujmy, svoje práva a svoju pravdu, a to platí aj na rodiny, národy, každé spoločenstvo a aj celý stále viac prepojený svet. Nemôžeme však kvôli rôznym revolučno-nerealistickým celosvetovým chiméram kašľať na krivdy a trápenia ani toho najposlednejšieho jednotlivca, toho najúbohejšieho národa a toho najutláčanejšieho spoločenstva.

Videli sme to na príklade Slovenska, kde sa tá najpôvodnejšia a najkresťanskejšia skupina ľudí spojila aj s čertom, aj s diablom, aj s liberálmi, aj s komunistami, aj s najbližším, aj najvzdialenejším zahraničím, len aby získala výhody pre seba a svojich najlepších a prominentných. Milí moji, ťažko môže existovať bezohľadnejší a nekresťanskejší vzťah k tej úbohej realite naokolo. Popieranie pravdy a prehliadanie a ponižovanie ľudí od nás priamo závislých nadobudlo a nadobúda obludné rozmery, a to nielen na Slovensku. Viera v pravdu tichých, ponižovaných, plačúcich a smädných po spravodlivosti sa vytráca nielen z kresťanstva, ale aj zo základov civilizácie budovanej na jeho princípoch. Spamätajme sa a aspoň sa snažme hovoriť každý pravdu svojmu bratovi, pretože katastrofy číhajú za každým rohom a v každom ľudskom spoločenstve.

Zabraňovať ľuďom nazývať veci pravými menami a považovať každú nepríjemnú pravdu za extrémizmus je nielen jedným z donebavolajúcich hriechov, ale je to jasný hriech proti Duchu Svätému, ktorý sa neodpúšťa ani v tomto veku, ani v budúcom. Nepomôžu nám nekvalifikované špekulácie o ekonómii, ekológii, sociológii a o tom, že všetko je dobré a treba byť milosrdný aj voči tým najhorším bezočivostiam, nespravodlivostiam, ba aj k úplným nezmyslom!

My kresťania nemáme byť v prvom rade odborníkmi, ale ľuďmi, ktorí šíria pravdu a dobrotu vo svojom najbližšom okolí a medzi ľuďmi, ktorí od nich závisia a ktorým môžu naozaj konkrétne pomôcť. To je naša úloha ako kresťanov, Slovákov i ako ľudí. Nebudujme vzdušné a nerealistické zámky, ale hovorme pravdu, pokiaľ vládzeme, a ak sa pritom spoľahneme na to, že v tomto svete existuje Božie riadenie a sila úprimnej modlitby, získame Božiu milosrdnú pomoc a zabránime najhorším katastrofám.

Ako správny katolík a dedič antického práva končím latinským výrazom „periculum in mora“, teda v meškaní, otáľaní a špekulovaní sa skrývajú lži, krivdy a nebezpečenstvá.

(Napísané 6. 3. 2016)

Vlado Gregor

::

Predchádzajúci príspevok autora:

Humor uvoľňuje