Vlado Gregor:
Svedectvo času II.
Vladimír Gregor: Básne plné dobroty
Bratislava, Post Scriptum, 2015
Vladimír Gregor: Básne plné dobroty
Bratislava, Post Scriptum, 2015
Z vydavateľstva Post Scriptum prichádza k
čitateľom dvojkniha otca a syna Gregorovcov. Do jedného zväzku sa tak
dostali dve samostatné diela: filozofické zamyslenia Vlada Gregora (nar. 1958)
a verše už nebohého Vladimíra Gregora (1927–2013). Ich texty niečo
rozdeľuje a niečo spája, jedným zo spojív je fundovaný doslov Viliama
Jablonického.
V prípade Svedectva času ide už o druhý
výber z úvahovej tvorby Vlada Gregora (prvý vyšiel v roku 2011).
Autor píše: „Je veľmi ťažké byť poctivý v osobnom živote a možno ešte
ťažšie je byť poctivý v myslení.“ Poctivosť sa dnes veľmi nenosí,
o to je vzácnejšia a užitočnejšia: „Sme silní, sme produktívni, sme
vzdelaní, ale chýba nám láska, súcit a akýkoľvek reálny spoločný cieľ.“ Sú
to vážne slová, poukazujúce na biedu súčasnosti.
Vlado Gregor vie, že „každý úspech si vyberie
svoju daň“, a tá býva zvyčajne privysoká, preto po úspechu netúži, viac mu
záleží na onej poctivosti. A viac než na uhladenosti a formálnej
vybrúsenosti mu záleží na živosti výpovede. Nehrá sa na múdreho – keď poúča,
tak hlavne seba, keď osvetlí jednu stranu problému, nezabudne poukázať na
stranu odvrátenú, keď hovorí o ideáloch, pripomína zároveň realitu, ktorá
je spravidla od ideálneho stavu hodne vzdialená; ako píše: „Samotný pojem
dokonalosť by bez rôznych nedokonalostí vlastne stratil zmysel.“
Podľa Jablonického je Vlado Gregor
v dobrom zmysle slova insitným, svojráznym, skôr teologizujúcim ako
filozofujúcim mysliteľom. Žiada sa dodať, že táto „insitnosť“ je sčasti
zámerná, je prejavom úsilia o nezávislosť, osobitosť a pritom
zrozumiteľnosť. Gregorove texty (zamyslenia, glosy, epištoly) majú vskutku
„aktivizujúci obsah“ (Jablonický), čo je dané autorovým zaujatím za vec,
o ktorej premýšľa a píše. Navyše, priam z nich vyžaruje
odmietanie povýšenectva, elitárstva, prospechárstva či farizejstva.
V úvodnom zamyslení sa autor vyznáva:
„Moja tvorba je hlavne o tom, prečo verím a v čom je hodnota
kresťanskej viery.“ A viera, to je zápas, aj zápas so sebou,
s pochybnosťami a výzvami. Viera potrebuje byť skúšaná! Je to aj
hľadanie odpovede na znepokojivé otázky. Gregorove texty, vždy označené dátumom
vzniku, sú odrazom a obrazom takéhoto hľadania a skúšania. „Raj na
zemi nebude,“ píše autor, ale to nás nezbavuje povinnosti pracovať na zlepšení
seba i sveta.
Aj v tvorbe Vladimíra Gregora staršieho
výrazne rezonujú etické otázky. Jeho krehká a trochu melancholická poézia
je predovšetkým tichou oslavou tradičných (kresťanských) hodnôt: viery
v Boha, rodinného života, medziľudských vzťahov založených na kresťanskej
láske. Parafrázujúc názov súboru (Básne plné dobroty) možno povedať, že
ide o básne s pridanou dobrotou.
Vladimír Gregor sa narodil 26. marca 1927 v
Lazoch pod Makytou. Študoval na gymnáziu v Žiline a v Trenčíne (1938–1945),
potom rímskokatolícku teológiu v Banskej Bystrici. Po násilnom zrušení
diecéznych teologických seminárov štúdium nedokončil. Základnú vojenskú službu absolvoval
v pomocnom technickom prápore, počas ďalších rokov prešiel rôznymi
zamestnaniami. V roku 1969 sa stal pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľudovíta
Štúra SAV, kde sa venoval dejinám a kultúre slovenského jazyka. Patrí k
zakladajúcim členom Slavistického kabinetu (dnes Slavistického ústavu Jána
Stanislava) SAV. Podieľal sa na viacerých vedecko-spoločenských dielach,
napríklad na faksimilnom vydaní rukopisu Kamaldulskej Biblie. Skonal 21. marca
2013 vo veku nedožitých 86 rokov. Za svojho života beletriu nepublikoval. Jeho
básne sa dostávajú na verejnosť až posmrtne.
Verše Vladimíra Gregora odzrkadľujú citlivú
básnickú dušu. Reflektujú sa v nich udalosti zo súkromného i verejného života,
a to kultivovane, z kresťanského – katolíckeho hľadiska. S odstupom času v
nich nachádzame zaujímavé detaily života uplynulých rokov, ako aj svedectvo a
potvrdenie toho, že nie všetci intelektuáli sa dali za čias komunizmu oklamať,
pomýliť, zlákať... Boli takí, čo nezradili svoje presvedčenie a vieru otcov.
Čo povedať na záver? Svetlo sveta uzrela
vcelku zaujímavá publikácia, jej jazyková redakcia však mala byť
dôslednejšia... Tak či onak, vnímavého čitateľa môže potešiť i povzbudiť.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.