Voľby a kresťania

Ľudovít Košík

Niekoľko viet k výsledkom parlamentných volieb na Slovensku

Od parlamentných volieb na Slovensku, pri ktorých sa 60 percent voličov vyjadrilo k správe vecí verejných, uplynul viac než týždeň a predstavitelia politických strán začali medzi sebou viesť aj povolebné rokovania o tom, kto by mal riadiť v najbližších mesiacoch našu krajinu (dnes je už viac-menej jasné, ako bude nová vláda zostavená – poznámka redakcie).

Mnohí sa rozličným spôsobom už vyjadrili k volebným výsledkom, v ktorých voliči výrazným spôsobom vyjadrili nedôveru štandardným politickým stranám. Víťaznou sa znova stala ľavicová strana sociálnej demokracie, zo ziskom vyše 28 percent hlasov. Do parlamentu sa vrátila Slovenská národná strana, konzervatívne a kresťanské strany sa z neho vytratili takmer úplne.

Niečo nad 12 percent hlasov získala liberálna strana SaS, takmer toľko Matovičovo hnutie OĽANO, do parlamentu sa dostalo aj hnutie podnikateľa a otca deviatich detí s ôsmimi partnerkami Borisa Kolára, ako aj Ľudová strana Naše Slovensko Mariana Kotlebu, teda neštandardné subjekty, ktoré si v čele správy Slovenska neviem celkom dobre predstaviť. Osmičku úspešných strán dopĺňajú strany Most-Híd Bélu Bugára a Sieť Radoslava Procházku.

Tento volebný výsledok nie je optimistickou správou pre správu štátu počas najbližšieho obdobia, ani nedáva pozitívnu správu o stave Slovenska, ani o hodnotovej orientácii a morálnej úrovni jeho obyvateľov. Zostáva mi ešte nádej, že štandardné strany nájdu dostatok zodpovednosti za krajinu, i cestu k sebe, a napriek prirodzeným rozdielom dokážu viesť krajinu počas ďalších rokov, najlepšie počas celého volebného obdobia až do jari 2020.

Netajím sa svojou prirodzenou kresťansko-demokratickou orientáciou, dávno pred rokom 1989. V týchto voľbách som ťažko hľadal stranu, ktorú by som podporil. So zaťatými zubami som ju našiel, i keď som bol nútený vzdať sa jedného zo základných pilierov, ktoré pri voľbách pokladám za podstatné.

Strana, ktorú by som rád podporil, by mala pevne stáť na kresťanských, národných a sociálnych princípoch. Tiež by mala mať dôsledne vypracovaný ekonomický program na princípoch solidarity a pri správe vecí verejných uplatňovať princíp subsidiarity. O moju priazeň by sa mala uchádzať počas celého volebného obdobia, nielen mesiac pred voľbami mi poslať anonymne leták a kývať na mňa z plagátu.

Po zmene politických pomerov v roku 1989 som sa aktívne angažoval v KDH, pomáhal som ho vytvárať, no veľmi skoro som bol sklamaný. Zdalo sa mi, že reči vtedajšieho predsedu o formovaní hnutia na dlhé trate sú ničím nepodložené frázy a že hnutie sa buduje na základoch z piesku. Potvrdzovali to slabé volebné výsledky i viaceré odchody, nielen radových členov, ale aj  kľúčových predstaviteľov, s ktorými sa najvyšší funkcionári hnutia nesnažili viesť dialóg.

Na prelome tisícročí – po viacerých listoch, na ktoré nikto nereagoval, po  vystúpeniach na miestnych i regionálnych fórach – som sa s týmto hnutím rozišiel. Neskončil som však so svojou angažovanosťou v komunálnej politike, no už asi pätnásť rokov bez zakotvenia v niektorej strane. Dnes výsledok KDH i SDKÚ pokladám len za prirodzené vyústenie ich politickej práce. Robili si síce nárok na hlasy kresťanov, ale mali svoje vlastné záujmy a mnoho nepodložených sľubov. Často chýbala slušnosť, ochota viesť dialóg, vytváralo sa prostredie konfliktu, niektorí vďaka funkciám bohatli, i na úkor najchudobnejších a najjednoduchších, na ktorých však nemali čas ani ochotu vidieť a riešiť ich skutočné problémy. Materiálne zabezpečili seba, rodiny i známych. Priateľov mali seberovných a na tých, ktorí ich do funkcií delegovali, veľa nemysleli. Predostierali témy, ktoré verejnosť ani voličov neoslovili.

Na princípe parazitovania na kresťanských voličoch KDH dokázalo štvrťstoročie fungovať. Nebolo však prínosom pre nikoho, okrem jeho funkcionárov, ani pre Cirkev, ani pre Slovensko, ani pre kresťanov, ani pre ľudí. Myslím, že je to vidieť aj na výsledkoch hnutia v komunálnej politike. Je len prirodzené, že po vymretí časti voličov nových získať nedokázali, mnohí vytriezveli, dospeli.

Dnes sú potrebné aj nové formy a spôsoby komunikácie, no svet hodnôt by sa u kresťanov meniť nemal. I keď je možné stretnúť sa s hocičím. Hnutiu už nepomohli ani nové tváre z hnutia „za život“. A nevidím veľký prínos ani v hypotéze, že by hnutie získalo namiesto 4,9 percenta 5,1 a za hnutie by sa stali poslancami štyria aktivisti a štyria stranícki aparátnici. Agónia by sa len predĺžila. Myslím, že aj reči o vzkriesení tohto hnutia sú mlátením prázdnej slamy, a čo Slovensko potrebuje, to sú otvorení, zodpovední, vieru žijúci kresťania, ochotní obetovať sa a slúžiť pre dobro všetkých. Nie  funkcionárov v kresťanských krojoch a farbách, presadzujúcich len vlastné názory a benefity.

Kresťanskí aktivisti boli aj na kandidátke OĽANO. A dnes sú kresťania asi vo všetkých parlamentných stranách. Bolo by dobré, keby sa dokázali takto aj prejaviť. Odpoveďou na súčasný sekularizmus nemôže byť, ani v politike, rozriedené, vyvetrané ani liberálne kresťanstvo, po ktorom mnohí volajú aj sa zaň angažujú; to prinesie len chaos, zmätok, neporiadok, biedu, prázdnotu, existenčné problémy, rozbroje, utrpenie…

Potvrdili sa slová môjho dlhoročného priateľa, ktorý mi pred  rokmi povedal, že KDH nepotiahne Cirkev dopredu, ale stiahne ju na Slovensku do marazmu a chaosu, podobne ako smerovalo krajinu. Výsledky volieb môžu byť aj varovaním pre Cirkev, aspoň tú na Slovensku, že ak nebude svoju existenciu naďalej budovať na Božích princípoch a tisícročiami overených kresťanských hodnotách, vychádzajúcich z podstaty a koreňov, môže dopadnúť podobne ako KDH, že bude vylúčená z verejného, spoločenského života i osobného života mnohých, čo súčasné volebné výsledky i štatistiky dosť intenzívne naznačujú.

Vyjadrenie, ktoré vraj niekto verejne vyslovil, že za neúspech KDH môžu biskupi, len potvrdzuje parazitné sklony a vlastnú neschopnosť predstaviteľov tohto hnutia. „Ak nebudete konať pokánie, všetci zahyniete.“ Varujú nás všetkých slová evanjelia, ktoré sme počuli na druhú pôstnu nedeľu v katolíckych chrámoch. Všetci sme pozvaní ku kresťanskej zodpovednosti za seba, za rodinu, za obec, región, za krajinu i celý svet.

Výsledok posledných volieb na Slovensku je pre slovenských kresťanov vážnym varovaním, že je asi málo vhodiť svoj hlas do urny. Je potrebné aj čosi viac. Angažovať sa denne v prospech dobra, pravdy, spravodlivosti, lásky. Byť darcom, zodpovedne vychovávať a slúžiť.

Politika by mala byť službou spoločnosti, nie prostriedkom zbohatnutia. Nestačí tárať, hrať divadielka a niečo predstierať... Treba sa nám nie kresťansky tváriť, ale byť dôsledne verní Pravde a Láske a podľa toho žiť a konať. Dôsledky na seba nedajú dlho čakať. Teraz, keď vidím, kto má v parlamente väčšinu, už viem, načo bolo organizované pred rokom neúspešné referendum.

Ľudovít Košík (vyštudoval teológiu, zaujíma sa o históriu, príležitostne publikuje...)

::

Súvisiace články:

Povolebné nadýchnutie

Voľby sa skončili, trápenie pokračuje

Po voľbách: plač a smiech