Desať, dvadsať,
tridsať, začal gašpar kričať, že ho brucho bolí, klaňal sa vlastnej vôli...
 |
| Vlado Gregor |
Pokúsim sa dať na papier pár slov o probléme
presadzovania, resp. presadzovania sa individuálneho charakteru, svedomia a
dobra v histórii a spoločnosti.
Pre každý národ, skupinu, náboženstvo a asi
každú ľudskú štruktúru je, zdá sa, nevyhnutné a možno aj potrebné pokušenie predpokladať,
že práve my máme iné práva a nároky ako všetci ostatní. Je asi hriech hociktoré
spoločenstvo, aj to najstaršie, najúctyhodnejšie a najbezchybnejšie, v takom do
neba volajúcom sebapreceňovaní podporovať. Keď poviem napríklad Ferovi, že robí
zle a skončí ešte horšie a je len otázkou času, kedy sa to stane a znovu udeje,
asi by mi nemali hovoriť „antifero“.
Určite treba vystríhať pred každou zbytočnou
provokáciou, a či po staršom pohoršením. Je fakt, že každá takáto zbytočná, aj
keď niekedy vynútená, provokácia si zaslúži odplatu, ktorá väčšinou aj príde a pravidelne
na ňu doplatí aj kopa síce nevinných, ale občas aj úmyselne nevedomých ľudí,
ktorí si z akéhosi prehnaného pocitu úplnej nevinnosti naschvál zakrývajú oči:
Nechcem pravdu a realitu vidieť, radšej vo svojej akoby čistote zahyniem a so
mnou aj kopa ešte lepších a nechápavejších odo mňa...
Sú ohromne hlboké Kristove slová o tom, že je
treba, aby prichádzali aj pohoršenia... ale beda tomu, pre koho pohoršenie
prichádza!
Možno si namýšľam, že práve táto moja
reflexia, vychádzajúca z konkrétnych zážitkov mojich a môjho národa, tak trochu
objasňuje mimoriadne záhadné slová v našej základnej modlitbe: „A neuveď nás do
pokušenia, ale zbav nás Zlého.“
O tom základnom pokušení sa píše už v
základnej biblickej knihe Genezis, a je to natoľko hlboká kniha, že ju možno
naveky, in saecula saeculorum, úplne nepochopíme.
Bože, buď milostivý nám, ktorí chceme byť
natoľko múdri a dobrí, až sme preto hlúpi a zlí!
Vlado Gregor
Vlado Gregor
::
Prečítajte si ďalšie články autora:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.