|
Karol Dučák |
Jedným z bolestivých problémov Katolíckej
cirkvi v posledných desaťročiach bola aj schizma Kňazského bratstva svätého Pia
X., známeho pod skratkou FSSPX, ktorá narobila veľa zlej krvi medzi katolíckymi
teológmi i laikmi. Dobrou správou však je, že podľa všetkého sa táto
schizma blíži k svojmu koncu a perspektíva zjednotenia Kňazského
bratstva so Svätým stolcom je reálnejšia ako kedykoľvek predtým.
Ako informujú oficiálne stránky nemeckého
dištriktu FSSPX, 1. apríla 2016 o sedemnástej hodine pápež František
prijal vo vatikánskom Dome sv. Marty generálneho superiora FSSPX biskupa
Bernarda Fellaya a druhého generálneho asistenta pátra Alaina-Marca
Nélyho. Na základe osobného želania pápeža Františka malo mať toto stretnutie
súkromný a neformálny ráz bez oficiálneho charakteru audiencie.
Od voľby pápeža v marci roku 2013 nemal
biskup Fellay príležitosť stretnúť sa s pápežom s výnimkou veľmi
krátkeho stretnutia v Dome sv. Marty 13. septembra 2013. Pápež však
medzičasom prijal niekoľkých argentínskych kňazov FSSPX kvôli administratívnym
ťažkostiam argentínskeho dištriktu so štátom.
Posledné stretnutie pápeža Františka
s predstaviteľmi FSSPX dňa 1.apríla 2016 trvalo štyridsať minút
a prebehlo v srdečnej atmosfére. Skončilo prijatím rozhodnutia
pokračovať v začatých diskusiách. Aj keď sa o cirkevnoprávnom
postavení FSSPX priamo nehovorilo, pápež František aj biskup Fellay sa zhodli
v názore, že vzájomné diskusie majú pokračovať bez unáhlenia.
Ďalší deň ráno, v sobotu 2. apríla,
absolvoval biskup Fellay ďalšie stretnutie so sekretárom pápežskej komisie Ecclesia
Dei Mgr. Guidom Pozzom, v rámci obvyklých vzťahov FSSPX s touto
komisiou od čias náukových rozhovorov v rokoch 2009–2011 a viacerých
návštev prelátov. (Porov. Papstaudienz für Bischof Bernard Fellay. In: FSSPX/MG-DICI
zo 04.04.2016. Dostupné na internete: www.dici.org.)
O výraznom zbližovaní Kňazského bratstva
svätého Pia X. so Svätým stolcom svedčia aj mnohé iné signály z oboch
strán. Za všetky môžeme uviesť dokument, ktorý nedávno „unikol“
z prostredia FSSPX. O čo ide? V stručnosti možno k tejto
záležitosti uviesť zopár základných faktov. Dňa 19. februára 2016 vydal páter Franz
Schmidberger, bývalý generálny predstavený FSSPX v rokoch 1982–1994 a súčasný
rektor nemeckého kňazského seminára Bratstva v bavorskom Zaitzkofene, dokument
s názvom Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der
Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr (Úvahy o Cirkvi
a postavení Kňazského bratstva sv. Pia X. v nej), v ktorom
uvádza poltucta argumentov v prospech normalizácie vzťahov so Svätým
stolcom a následného kánonického riešenia pre FSSPX. Podľa všetkého to mal
byť interný obežník, slúžiaci pre vnútorné potreby FSSPX, avšak zdá sa, že ktosi mal eminentný záujem zabezpečiť tomuto
dokumentu publicitu. Nech už je však akokoľvek, tento obežník odkrýva skutočné
pozadie úsilia najvyšších predstaviteľov Kňazského bratstva svätého Pia X.
o normalizáciu vzťahov so Svätým stolcom a je nutné konštatovať, že argumenty,
ktoré p. Franz Schmidberger uvádza, sú naozaj pádne. Stručne ich možno zhrnúť
asi takto:
|
Ilustračná snímka: Arpád Horváth |
Súčasná situácia je nenormálna a takáto
situácia si sama o sebe žiada normalizáciu. Vyplýva to z povahy vecí.
Nemožno chápať súčasný stav vecí ako definitívny a nemožno akceptovať, že
mnohí veriaci a členovia FSSPX rezignovali a začali považovať
nenormálnu situáciu za normálnu. Veď vznik Kňazského bratstva bol motivovaný
argumentmi jeho zakladateľa o stave núdze a stav núdze predsa nemôže
trvať večne. Preto sa odmietaním snáh o priznanie riadnej jurisdikcie
pápežom Františkom stráca sensus ecclesiae (cirkevné vedomie).
Oslabovanie pocitu spolupatričnosti k jedine pravej Katolíckej cirkvi
spôsobuje veriacim a členom FSSPX veľkú ujmu. Kňazské bratstvo má medzi
katolíckymi biskupmi a kardinálmi nemálo sympatizantov a priateľov, ktorí
by v prípade normalizácie vzťahov so Svätým stolcom ochotne povolali
kňazov a biskupov Kňazského bratstva na pomoc. Radi by zverili kostoly aj
semináre do ich starostlivosti, avšak
v súčasnosti to nie možné. Priznanie riadnej jurisdikcie pápežom
Františkom by sympatizantom FSSPX z radov oficiálnych štruktúr Katolíckej
cirkvi rozviazalo ruky a odstránilo by sa mnoho prekážok vzájomnej spolupráce
na prospech celej Katolíckej cirkvi. Navyše by sa definitívne skončilo
označovanie Kňazského bratstva ako schizmatickej, odpadlíckej štruktúry,
stojacej mimo Katolícku cirkev. FSSPX potrebuje aj nových biskupov a bolo
by pre celú Katolícku cirkev lepšie, keby sa tieto vysviacky realizovali
s pápežským mandátom. Cirkevnoprávne riešenie FSSPX by zároveň bolo
nepriamym útokom proti ultramodernistom, liberálom a iným podvratníkom
Cirkvi. Oficiálny akt uznania Kňazského bratstva by vyvolal zdravý nepokoj
v Cirkvi, ktorý by povzbudil dobrých a zloduchom by spôsobil porážku.
(Porov. Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der
Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné
na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
Dalo sa očakávať, že únik dokumentu p. Franza
Schmidbergera vyvolá – ako inak! – militantné protiútoky prívržencov biskupa
Williamsona z odštiepeneckej štruktúry lefèbvristov, známej pod názvom
Katolícke hnutie odporu. Útoky biskupa Williamsona na FSSPX skutočne nenechali
na seba dlho čakať. (Porov. Kritik zu Pater Schmidbergers Überlegungen von
S. E. Bischof Williamson. In: Des katholischen Kirchfahrters Archangelus
unbotmäßige Ansichten – ob
gelegen oder ungelegen. Dostupné
na internete: kirchfahrter.wordpress.com.)
Ostatne, sám p. Schmidberger takéto útoky na
FSSPX predvídal a vo svojom obežníku odpovedá aj na otázky, ktoré
s najväčšou pravdepodobnosťou jeho počin prinesie. Jednou z nich je
aj otázka, ako by na snahu o dosiahnutie kánonického riešenia pre FSSPX
odpovedali ľudia z „Odporu“, vedeného biskupom Williamsonom. P.
Schmidberger na túto otázku odpovedá takto: „Nemôžeme zamerať naše počínanie
podľa ľudí, ktorí celkom zjavne stratili zmysel pre Cirkev a lásku
k Cirkvi v jej konkrétnej podobe. Zatiaľ sú mimochodom medzi sebou
úplne rozhádaní.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung
der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné
na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
P. Schmidberger vo svojom dokumente venuje
pozornosť aj pápežovi Františkovi, ktorému militantní odporcovia
z tradicionalistického tábora nemôžu prísť na meno. P. Schmidberger však
obhajuje autoritu pápeža slovami: „Cirkev je neomylná vo svojej podstate, ale
je vedená ľuďmi, ktorí sú omylní a môžu byť aj zaťažení chybami. Musíme
odlišovať úrad od konkrétnej osoby... V súčasnosti je pápež František vlastníkom pápežského
úradu s mocou primátu. V hodinu, ktorú nepoznáme, odstúpi a bude
zvolený iný pápež. Pokiaľ však má pápežský stolec, uznávame ho ako takého
a modlíme sa zaňho... Keď Kristus ustanovil pápežstvo, videl celý rad
pápežov celej histórie Cirkvi, aj pápeža Františka. A predsa dovolil jeho
výstup na pápežský trón.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur
Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo
Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
A na inom mieste uvádza: „Už od začiatku
sme rozlišovali medzi úradom a osobou. Ak je František pápežom – a on
ním je – potom má aj jurisdikčný primát nad celou Cirkvou... Poďme po ceste,
ktorá Cirkvi osoží; riaďme svoje konanie nie podľa priazne ľudí, a Boh nám
požehná.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der
Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné
na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
Na predpokladanú otázku, ako sa môže niekto
usilovať o uznanie u pápeža Františka, p. Schmidberger odpovedá okrem
iného týmito argumentmi: „Možno je to len pápež František, ktorý je so svojou
nepredvídateľnosťou a improvizáciou schopný k takému kroku.“ (Schmidberger,
F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der Priesterbruderschaft St.
Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
Žiada sa dodať, že toto hodnotenie je trefné.
Práve v osobe pápeža Františka vidí p. Schmidberger – celkom oprávnene –
najvyššie šance na presadenie požiadaviek FSSPX, ktorými Kňazské bratstvo
podmieňuje zjednotenie so Svätým stolcom. Už dlho nemala Katolícka cirkev
pápeža, ktorý by bol natoľko ochotný ku kompromisom, ako je pápež František.
Jeho túžba priviesť naspäť do lona katolíckej a apoštolskej cirkvi všetky
roztratené deti je natoľko silná, že je vo svojich ústupkoch ochotný ísť omnoho
ďalej ako jeho predchodcovia. Na rozdiel od svojich predchodcov súčasný pápež
dokonca nepožaduje ani uznanie Druhého vatikánskeho koncilu.
Terajšie vedenie FSSPX má nesmiernu šancu
dosiahnuť to, o čom mohol arcibiskup Lefèbvre iba snívať. Môže sa mu totiž
podariť, aby Svätý stolec uznal Kňazské bratstvo svätého Pia X. také, aké je.
Bez toho, že by muselo ustupovať zo svojich pozícií. Ak FSSPX túto historickú
šancu nevyužije, v budúcnosti sa podobná príležitosť už nemusí vyskytnúť.
Na námietky tých, ktorí sa obávajú, že FSSPX
po začlenení do štruktúr Cirkvi stratí svoju tvár, či dokonca identitu, uvádza p.
Schmidberger viacero protiargumentov. Okrem iného poukazuje na príklad
Kňazského bratstva svätého Petra, ktoré existuje už takmer 28 rokov a až
na malé nedostatky zostalo verné svojím ideálom. Aj FSSPX má pomerne rozsiahlu
hierarchiu svojich biskupov a kňazov, ktorá znižuje riziko straty
identity. Okrem toho bude Kňazské bratstvo žiadať do budúcnosti od Svätého
stolca isté záruky, ktoré by mohla zaručiť personálna prelatúra. Je pritom
paradox, že predstaviteľ FSSPX, ktoré sa stavia negatívne k Druhému
vatikánskemu koncilu, uvažuje o riešení, ktoré umožnil práve Druhý
vatikánsky koncil. Zriaďovanie personálnych prelatúr riešil koncil v dekréte Presbyterorum
ordinis. (Porov. Druhý vatikánsky koncil, dekrét Presbyterorum ordinis,
č. 10.)
Čo je však najdôležitejšie, podľa p.
Schmidbergera sa FSSPX nemôže spoliehať len na vlastné sily a schopnosti,
ale predovšetkým na Božiu pomoc. A svoj dokument končí nádherným záverom,
v ktorom vynikajú tieto vety: „Vari nie je Bratstvo zasvätené
Preblahoslavenej Panne Márii, ktorá bude chrániť a viesť svoje dielo aj
v novej situácii? Dignare me laudare te, Virgo sacrata; da mihi
virtutem contra hostes tuos – Učiň ma hodným chváliť ťa, Svätá Panna; daj
mi silu proti tvojim nepriateľom.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche
und zur Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus
Ordo Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
Krajší záver tohto dokumentu si sotva možno
predstaviť a nám všetkým ostáva len dúfať, že nová nádej, ktorá vďaka
súčasnému vedeniu FSSPX pred Katolíckou cirkvou zažiarila, nezhasne skôr, než
dospeje do úspešného konca.
Zaujímavá úvaha, zdá sa, že by bola prospešná pre obe strany, zdá sa mi málo pravdepodobná, pretože pri dohode by asi museli ustúpiť obe strany a pristať na kompromisy. Boh má iste svoje cesty a plány, i napriek našim obmedzeniam. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťČlovek žasne, čo všetko sa dá v priebehu dvoch tisícročí povymýšľať z idei boha, krista, atď. a aj konať. Nie je to prejav nehoráznej ľudskej hlúposti? Tým čo sa týmto živia sa nečudujem, čudujem sa veriacim.
OdpovedaťOdstrániťAteizmus je nebezpečný, ale ešte viac poľutovaniahodný.
OdstrániťBoh je ako vinič a ľudia ratolesti. Keď sa človek ako ratolesť odtrhne od viniča, uschne. A čo s uschnutými ratolesťami? Len pozbierať a hodiť do ohňa.
Som milo prekvapený, že ste môj názor nevymazali a vážim si vás za to, aj za poučenie o ateizme. To podobenstvo je sugestívne a pripomína mi Bibliu - N.Z. a tiež upaľovanie kacírov a bosoriek, len neviem čo je nebezpečnejšie, hádam ľudská hlúposť a zloba.
OdstrániťJe to obraz z Písma – z Evanjelia podľa Jána (Jn 15, 1–6). Šiesty verš hovorí:
Odstrániť„Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.“
Na margo hlúposti a zloby:
Za celú doterajšiu históriu ľudstva boli ateisti pri moci len krátko (rádovo desaťročia) a len v časti sveta. No stihli spraviť toľko zla a prejaviť toľko hlúposti, že aj tí najväčší náboženskí fanatici sa popri nich javia ako mladí učni... (Stačí si prečítať povedzme Súostrovie Gulag od Solženicyna.)
Teraz by sme sa mali handrkovať - prieť o tom, kto koľko zla vo svete spôsobil. Nie je to o tom, lebo akýkoľvek svetonázor, náboženský či ateistický nie je ani dobrý ani zlý. Jedni aj druhí môžno konať dobro aj zlo, ale skôr ideológie, náboženské učenia, môžu ľudí antagonisticky rozdeľovať a stavať proti sebe. Vo vojnách sa vraždi rovnako veriaci aj neveriaci, ak majú rozdielne náboženstvá, robia to ešte s väčšou krutosťou. Ateizmus nemá ucelené učenie, nie je to ideológia, je to osobný postoj k náboženským učeniam, odrážajúci realitu a ľudské poznanie. To čo vy považujete za produkt ateizmu, vyplývalo pravdepodobne z ideológie komunizmu a vojnového ohrozenia ZSSR.
OdstrániťTak ma napadlo, že tí "moderní kresťania" potrebujú tradičných kresťanov, lebo to moderné kresťanstvo nemá budúcnosť žije z rozkladu a opúšťania hodnôt, ako to vidíme v Západnej Európe a už aj čoraz viac u nás, dokážu len rozkladať a ničiť. Byť skutočným kresťanom znamená tvoriť, obetovať sa a slúžiť a k tomu treba pevnú vieru a veľa síl, ktoré dáva Boh
OdpovedaťOdstrániťPráve preto je dobré, že Slovensko ide inou cestou a stáva sa vzorom pre Západnú Európu, ktorá opustila kresťanské hodnoty.
Odstrániť