- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

29. apríla 2016

Dočkáme sa konca schizmy?

Karol Dučák
Jedným z bolestivých problémov Katolíckej cirkvi v posledných desaťročiach bola aj schizma Kňazského bratstva svätého Pia X., známeho pod skratkou FSSPX, ktorá narobila veľa zlej krvi medzi katolíckymi teológmi i laikmi. Dobrou správou však je, že podľa všetkého sa táto schizma blíži k svojmu koncu a perspektíva zjednotenia Kňazského bratstva so Svätým stolcom je reálnejšia ako kedykoľvek predtým.
Ako informujú oficiálne stránky nemeckého dištriktu FSSPX, 1. apríla 2016 o sedemnástej hodine pápež František prijal vo vatikánskom Dome sv. Marty generálneho superiora FSSPX biskupa Bernarda Fellaya a druhého generálneho asistenta pátra Alaina-Marca Nélyho. Na základe osobného želania pápeža Františka malo mať toto stretnutie súkromný a neformálny ráz bez oficiálneho charakteru audiencie.

Od voľby pápeža v marci roku 2013 nemal biskup Fellay príležitosť stretnúť sa s pápežom s výnimkou veľmi krátkeho stretnutia v Dome sv. Marty 13. septembra 2013. Pápež však medzičasom prijal niekoľkých argentínskych kňazov FSSPX kvôli administratívnym ťažkostiam argentínskeho dištriktu so štátom.
Posledné stretnutie pápeža Františka s predstaviteľmi FSSPX dňa 1.apríla 2016 trvalo štyridsať minút a prebehlo v srdečnej atmosfére. Skončilo prijatím rozhodnutia pokračovať v začatých diskusiách. Aj keď sa o cirkevnoprávnom postavení FSSPX priamo nehovorilo, pápež František aj biskup Fellay sa zhodli v názore, že vzájomné diskusie majú pokračovať bez unáhlenia.
Ďalší deň ráno, v sobotu 2. apríla, absolvoval biskup Fellay ďalšie stretnutie so sekretárom pápežskej komisie Ecclesia Dei Mgr. Guidom Pozzom, v rámci obvyklých vzťahov FSSPX s touto komisiou od čias náukových rozhovorov v rokoch 2009–2011 a viacerých návštev prelátov. (Porov. Papstaudienz für Bischof Bernard Fellay. In: FSSPX/MG-DICI zo 04.04.2016. Dostupné na internete: www.dici.org.)
O výraznom zbližovaní Kňazského bratstva svätého Pia X. so Svätým stolcom svedčia aj mnohé iné signály z oboch strán. Za všetky môžeme uviesť dokument, ktorý nedávno „unikol“ z prostredia FSSPX. O čo ide? V stručnosti možno k tejto záležitosti uviesť zopár základných faktov. Dňa 19. februára 2016 vydal páter Franz Schmidberger, bývalý generálny predstavený FSSPX v rokoch 1982–1994 a súčasný rektor nemeckého kňazského seminára Bratstva v bavorskom Zaitzkofene, dokument s názvom Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr (Úvahy o Cirkvi a postavení Kňazského bratstva sv. Pia X. v nej), v ktorom uvádza poltucta argumentov v prospech normalizácie vzťahov so Svätým stolcom a následného kánonického riešenia pre FSSPX. Podľa všetkého to mal byť interný obežník, slúžiaci pre vnútorné potreby FSSPX, avšak zdá sa, že ktosi mal eminentný záujem zabezpečiť tomuto dokumentu publicitu. Nech už je však akokoľvek, tento obežník odkrýva skutočné pozadie úsilia najvyšších predstaviteľov Kňazského bratstva svätého Pia X. o normalizáciu vzťahov so Svätým stolcom a je nutné konštatovať, že argumenty, ktoré p. Franz Schmidberger uvádza, sú naozaj pádne. Stručne ich možno zhrnúť asi takto:
Ilustračná snímka: Arpád Horváth
Súčasná situácia je nenormálna a takáto situácia si sama o sebe žiada normalizáciu. Vyplýva to z povahy vecí. Nemožno chápať súčasný stav vecí ako definitívny a nemožno akceptovať, že mnohí veriaci a členovia FSSPX rezignovali a začali považovať nenormálnu situáciu za normálnu. Veď vznik Kňazského bratstva bol motivovaný argumentmi jeho zakladateľa o stave núdze a stav núdze predsa nemôže trvať večne. Preto sa odmietaním snáh o priznanie riadnej jurisdikcie pápežom Františkom stráca sensus ecclesiae (cirkevné vedomie). Oslabovanie pocitu spolupatričnosti k jedine pravej Katolíckej cirkvi spôsobuje veriacim a členom FSSPX veľkú ujmu. Kňazské bratstvo má medzi katolíckymi biskupmi a kardinálmi nemálo sympatizantov a priateľov, ktorí by v prípade normalizácie vzťahov so Svätým stolcom ochotne povolali kňazov a biskupov Kňazského bratstva na pomoc. Radi by zverili kostoly aj semináre do ich starostlivosti, avšak  v súčasnosti to nie možné. Priznanie riadnej jurisdikcie pápežom Františkom by sympatizantom FSSPX z radov oficiálnych štruktúr Katolíckej cirkvi rozviazalo ruky a odstránilo by sa mnoho prekážok vzájomnej spolupráce na prospech celej Katolíckej cirkvi. Navyše by sa definitívne skončilo označovanie Kňazského bratstva ako schizmatickej, odpadlíckej štruktúry, stojacej mimo Katolícku cirkev. FSSPX potrebuje aj nových biskupov a bolo by pre celú Katolícku cirkev lepšie, keby sa tieto vysviacky realizovali s pápežským mandátom. Cirkevnoprávne riešenie FSSPX by zároveň bolo nepriamym útokom proti ultramodernistom, liberálom a iným podvratníkom Cirkvi. Oficiálny akt uznania Kňazského bratstva by vyvolal zdravý nepokoj v Cirkvi, ktorý by povzbudil dobrých a zloduchom by spôsobil porážku. (Porov. Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
Dalo sa očakávať, že únik dokumentu p. Franza Schmidbergera vyvolá – ako inak! – militantné protiútoky prívržencov biskupa Williamsona z odštiepeneckej štruktúry lefèbvristov, známej pod názvom Katolícke hnutie odporu. Útoky biskupa Williamsona na FSSPX skutočne nenechali na seba dlho čakať. (Porov. Kritik zu Pater Schmidbergers Überlegungen von S. E. Bischof Williamson. In: Des katholischen Kirchfahrters Archangelus unbotmäßige Ansichten – ob gelegen oder ungelegen. Dostupné na internete: kirchfahrter.wordpress.com.)
Ostatne, sám p. Schmidberger takéto útoky na FSSPX predvídal a vo svojom obežníku odpovedá aj na otázky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou jeho počin prinesie. Jednou z nich je aj otázka, ako by na snahu o dosiahnutie kánonického riešenia pre FSSPX odpovedali ľudia z „Odporu“, vedeného biskupom Williamsonom. P. Schmidberger na túto otázku odpovedá takto: „Nemôžeme zamerať naše počínanie podľa ľudí, ktorí celkom zjavne stratili zmysel pre Cirkev a lásku k Cirkvi v jej konkrétnej podobe. Zatiaľ sú mimochodom medzi sebou úplne rozhádaní.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
P. Schmidberger vo svojom dokumente venuje pozornosť aj pápežovi Františkovi, ktorému militantní odporcovia z tradicionalistického tábora nemôžu prísť na meno. P. Schmidberger však obhajuje autoritu pápeža slovami: „Cirkev je neomylná vo svojej podstate, ale je vedená ľuďmi, ktorí sú omylní a môžu byť aj zaťažení chybami. Musíme odlišovať úrad od konkrétnej osoby... V súčasnosti  je pápež František vlastníkom pápežského úradu s mocou primátu. V hodinu, ktorú nepoznáme, odstúpi a bude zvolený iný pápež. Pokiaľ však má pápežský stolec, uznávame ho ako takého a modlíme sa zaňho... Keď Kristus ustanovil pápežstvo, videl celý rad pápežov celej histórie Cirkvi, aj pápeža Františka. A predsa dovolil jeho výstup na pápežský trón.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
A na inom mieste uvádza: „Už od začiatku sme rozlišovali medzi úradom a osobou. Ak je František pápežom – a on ním je – potom má aj jurisdikčný primát nad celou Cirkvou... Poďme po ceste, ktorá Cirkvi osoží; riaďme svoje konanie nie podľa priazne ľudí, a Boh nám požehná.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
Na predpokladanú otázku, ako sa môže niekto usilovať o uznanie u pápeža Františka, p. Schmidberger odpovedá okrem iného týmito argumentmi: „Možno je to len pápež František, ktorý je so svojou nepredvídateľnosťou a improvizáciou schopný k takému kroku.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
Žiada sa dodať, že toto hodnotenie je trefné. Práve v osobe pápeža Františka vidí p. Schmidberger – celkom oprávnene – najvyššie šance na presadenie požiadaviek FSSPX, ktorými Kňazské bratstvo podmieňuje zjednotenie so Svätým stolcom. Už dlho nemala Katolícka cirkev pápeža, ktorý by bol natoľko ochotný ku kompromisom, ako je pápež František. Jeho túžba priviesť naspäť do lona katolíckej a apoštolskej cirkvi všetky roztratené deti je natoľko silná, že je vo svojich ústupkoch ochotný ísť omnoho ďalej ako jeho predchodcovia. Na rozdiel od svojich predchodcov súčasný pápež dokonca nepožaduje ani uznanie Druhého vatikánskeho koncilu.
Terajšie vedenie FSSPX má nesmiernu šancu dosiahnuť to, o čom mohol arcibiskup Lefèbvre iba snívať. Môže sa mu totiž podariť, aby Svätý stolec uznal Kňazské bratstvo svätého Pia X. také, aké je. Bez toho, že by muselo ustupovať zo svojich pozícií. Ak FSSPX túto historickú šancu nevyužije, v budúcnosti sa podobná príležitosť už nemusí vyskytnúť.
Na námietky tých, ktorí sa obávajú, že FSSPX po začlenení do štruktúr Cirkvi stratí svoju tvár, či dokonca identitu, uvádza p. Schmidberger viacero protiargumentov. Okrem iného poukazuje na príklad Kňazského bratstva svätého Petra, ktoré existuje už takmer 28 rokov a až na malé nedostatky zostalo verné svojím ideálom. Aj FSSPX má pomerne rozsiahlu hierarchiu svojich biskupov a kňazov, ktorá znižuje riziko straty identity. Okrem toho bude Kňazské bratstvo žiadať do budúcnosti od Svätého stolca isté záruky, ktoré by mohla zaručiť personálna prelatúra. Je pritom paradox, že predstaviteľ FSSPX, ktoré sa stavia negatívne k Druhému vatikánskemu koncilu, uvažuje o riešení, ktoré umožnil práve Druhý vatikánsky koncil. Zriaďovanie personálnych prelatúr riešil koncil v dekréte Presbyterorum ordinis. (Porov. Druhý vatikánsky koncil, dekrét Presbyterorum ordinis, č. 10.)
Čo je však najdôležitejšie, podľa p. Schmidbergera sa FSSPX nemôže spoliehať len na vlastné sily a schopnosti, ale predovšetkým na Božiu pomoc. A svoj dokument končí nádherným záverom, v ktorom vynikajú tieto vety: „Vari nie je Bratstvo zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii, ktorá bude chrániť a viesť svoje dielo aj v novej situácii? Dignare me laudare te, Virgo sacrata; da mihi virtutem contra hostes tuos – Učiň ma hodným chváliť ťa, Svätá Panna; daj mi silu proti tvojim nepriateľom.“ (Schmidberger, F. Überlegungen zur Kirche und zur Stellung der Priesterbruderschaft St. Pius X. in ihr. In: Novus Ordo Watch. Dostupné na internete: www.novusordowatch.org.pdf.)
Krajší záver tohto dokumentu si sotva možno predstaviť a nám všetkým ostáva len dúfať, že nová nádej, ktorá vďaka súčasnému vedeniu FSSPX pred Katolíckou cirkvou zažiarila, nezhasne skôr, než dospeje do úspešného konca. 

8 komentárov:

  1. Anonymný29.4.16

    Zaujímavá úvaha, zdá sa, že by bola prospešná pre obe strany, zdá sa mi málo pravdepodobná, pretože pri dohode by asi museli ustúpiť obe strany a pristať na kompromisy. Boh má iste svoje cesty a plány, i napriek našim obmedzeniam. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný29.4.16

    Človek žasne, čo všetko sa dá v priebehu dvoch tisícročí povymýšľať z idei boha, krista, atď. a aj konať. Nie je to prejav nehoráznej ľudskej hlúposti? Tým čo sa týmto živia sa nečudujem, čudujem sa veriacim.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ateizmus je nebezpečný, ale ešte viac poľutovaniahodný.
      Boh je ako vinič a ľudia ratolesti. Keď sa človek ako ratolesť odtrhne od viniča, uschne. A čo s uschnutými ratolesťami? Len pozbierať a hodiť do ohňa.

      Odstrániť
    2. Anonymný29.4.16

      Som milo prekvapený, že ste môj názor nevymazali a vážim si vás za to, aj za poučenie o ateizme. To podobenstvo je sugestívne a pripomína mi Bibliu - N.Z. a tiež upaľovanie kacírov a bosoriek, len neviem čo je nebezpečnejšie, hádam ľudská hlúposť a zloba.

      Odstrániť
    3. Je to obraz z Písma – z Evanjelia podľa Jána (Jn 15, 1–6). Šiesty verš hovorí:
      „Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.“

      Na margo hlúposti a zloby:
      Za celú doterajšiu históriu ľudstva boli ateisti pri moci len krátko (rádovo desaťročia) a len v časti sveta. No stihli spraviť toľko zla a prejaviť toľko hlúposti, že aj tí najväčší náboženskí fanatici sa popri nich javia ako mladí učni... (Stačí si prečítať povedzme Súostrovie Gulag od Solženicyna.)

      Odstrániť
    4. Anonymný30.4.16

      Teraz by sme sa mali handrkovať - prieť o tom, kto koľko zla vo svete spôsobil. Nie je to o tom, lebo akýkoľvek svetonázor, náboženský či ateistický nie je ani dobrý ani zlý. Jedni aj druhí môžno konať dobro aj zlo, ale skôr ideológie, náboženské učenia, môžu ľudí antagonisticky rozdeľovať a stavať proti sebe. Vo vojnách sa vraždi rovnako veriaci aj neveriaci, ak majú rozdielne náboženstvá, robia to ešte s väčšou krutosťou. Ateizmus nemá ucelené učenie, nie je to ideológia, je to osobný postoj k náboženským učeniam, odrážajúci realitu a ľudské poznanie. To čo vy považujete za produkt ateizmu, vyplývalo pravdepodobne z ideológie komunizmu a vojnového ohrozenia ZSSR.

      Odstrániť
  3. Anonymný29.4.16

    Tak ma napadlo, že tí "moderní kresťania" potrebujú tradičných kresťanov, lebo to moderné kresťanstvo nemá budúcnosť žije z rozkladu a opúšťania hodnôt, ako to vidíme v Západnej Európe a už aj čoraz viac u nás, dokážu len rozkladať a ničiť. Byť skutočným kresťanom znamená tvoriť, obetovať sa a slúžiť a k tomu treba pevnú vieru a veľa síl, ktoré dáva Boh

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák30.7.16

      Práve preto je dobré, že Slovensko ide inou cestou a stáva sa vzorom pre Západnú Európu, ktorá opustila kresťanské hodnoty.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.